1. Spoločenské podujatia a párty

Určite poznáš ten pocit, keď sa po veľmi dlhej dobe rozhodneš ísť s kamarátmi do mesta. Zrazu sa tam zjaví oveľa viac ľudí, ako si čakal, a ty to rozhodnutie začneš jemne ľutovať. Pozeranie do telefónu, písanie si s niekým alebo zisťovanie, čo je nové na Instagrame, je to, čo ťa chráni od nechcených konverzácií. Potom prídu otázky ohľadom toho, čo robíš, a trápna chvíľka je na svete.

Čo ak chceš z takéhoto stretnutia nenápadne odísť? Postavíš sa pred všetkých, pozdravíš sa a dúfaš, že si voľný. No vtedy príde tvoj kamarát, ktorý chce odísť tiež, každého vyobjíma a ty len trápne stojíš a rozmýšľaš či ísť preč, alebo robiť to isté.

2. Telefonovanie

Prečo ešte nie je pravidlom používať iba smsky? Pri telefonovaní nemáme dostatok času mentálne sa pripraviť na rôzne otázky. Nevidíme mimiku a gestá, ktoré nám pomáhajú necítiť sa niekedy až tak mrzuto. Keď nastane v telefóne trápne ticho, nemá nám čo pomôcť.

3. Predstav sa nám

Všetci sme sa s touto vetou stretli počas základnej či strednej školy. Povedať niečo zaujímavé o sebe je peklom pre každého introverta. V takej chvíli len dúfaš, že pôjde niekto pred tebou a ty povieš úplne to isté. Introvert o sebe rád rozpráva iba vtedy, ak sa cíti komfortne a nenútene.

4. Objatia a komplimenty

Spontánne objatia by mali byť zakázané. Najmä ak stretávame nových ľudí. Narušenie osobného priestoru vytvára veľmi trápnu situáciu, hlavne keď to nevieme vrátiť. Naším cieľom je dostať sa z objatia, a to čo najskôr.

Pre introvertov je veľmi ťažké prijímať komplimenty. Cítime sa príliš viditeľní a nevieme, ako reagovať. Stačí usmiatie alebo poďakovanie? A čo mám robiť s rukami? Samozrejme, snažíme sa takýto kompliment vrátiť a v rýchlosti nájsť niečo, čo pochválime. Náš strach a nadmerné premýšľanie nám nedovolí kompliment vysloviť a iba trápne stojíme a usmievame sa. Čo ak jej pochválim niečo, čo ani nemá na sebe? Čo ak to nezoberie ako kompliment? Náš mozog je v takejto chvíli úplne stratený.

5. Stredobod pozornosti

Keď sa rozhodneš povedať jednému človeku v skupine nejakú informáciu, no zrazu to zachytí viac ľudí, než si chcel. Otočí sa na teba celá skupina a ich nedočkavé oči čakajú na to, čo povieš. Byť stredobodom pozornosti je tvoja najväčšia panika a ty sa začínaš potiť a koktať. Ešte lepšou situáciou je, ak sa rozhodneš rozprávať a nikto ťa nepočúva.

6. Noví ľudia v tvojej bublinke

Každý introvert má zopár kamarátov, s ktorými je rád a necíti sa pri nich nepríjemne. Ak sa rozhodnete ísť von a zrazu ti niekto z nich oznámi, že príde ešte zopár ľudí, je to pocit na nezaplatenie. Ako im vysvetliť, že by si bol radšej doma? Ďalšia situácia, ktorá sa určite každému introvertovi stane, je, keď tvoj kamarát stretne niekoho známeho. Ty v tichosti stojíš vedľa neho a čakáš, kedy ten nekonečný rozhovor skončí.

7. Predpríprava odpovede

V tvojej partii sa vedie búrlivá diskusia o téme, o ktorej máš troška menší prehľad. No keď si konečne premyslíš, čo povedať a ako sa zapojiť do debaty, konverzácia je už úplne niekde inde a ty si znova na začiatku.

8. Prečo si ticho?

Večná otázka, ktorá tichších ľudí neopustí. Je ti niečo? Prečo si tak ticho? Niekto sa túto otázku vie opýtať aj desaťkrát počas jedného stretnutia. Jediné, čo sa tým vytvára, je trápna chvíľka. Introverti sú lepšími poslucháčmi práve preto, že potrebujú čas na sociálne nabitie.

9. Snaha vyhnúť sa niekomu

Ideš po ulici a zrazu uvidíš niekoho, s kým sa nechceš rozprávať. Vtedy si ťa táto osôbka všimne a ty nevieš, ako sa takejto situácii vyhnúť a kam sa vypariť. Veľmi podobné je, ak sa s niekým rozlúčiš a idete tým istým smerom ešte zopár minút.

10. Keď nevieš, čo robiť

Počas konverzácie často nevieš, čo robiť s rukami. Mám mať jednu ruku vbok alebo sa mám o niečo oprieť? Ako sa mám postaviť bez toho, aby to vyzeralo trápne?

Príspevok 10 trápnych situácií, ktoré zažíva každý introvert je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Emanuel Čonka je mladý muž, ktorý sa za svoj rómsky pôvod nehanbí, naopak tvrdí, že to vôbec nepociťuje ako nevýhodu. S odsudzovaním kvôli farbe pleti sa v živote často nestretával, resp. si to nevšímal, pretože sa stále zameriaval na svoje ciele a do okolia sa nestaral.

Stal sa z neho vysokoškolsky vzdelaný mladý človek so slušnou prácou, ktorý už precestoval pol zemegule. Jeho súčasný „svet“ sa výrazne odlišuje od toho, v ktorom vyrastal a je žijúcim dôkazom toho, že dravosť a chtíč dostávajú do vienka aj rómske deti z chatrče.

S akými podmienkami si sa potýkal ako dieťa?

Vyrastal som v rómskej osade v Stropkove a bývali sme v chatrči. V tom čase, keď som tam ešte žil, nevnímal som to až tak, že žijem v zlých podmienkach, pretože to bolo to jediné, čo som poznal. Žila tam moja rodina a moji priatelia.

Časom prišli aj chvíle, keď som sa za to hanbil, najmä kvôli tomu, že oproti osady je futbalový štadión a z neho je vidieť na celú osadu. Bál som sa, že tam bude niekto z mojich spolužiakov, ktorí ma uvidia a budú sa mi kvôli tomu potom posmievať. Bol som ešte dieťa a bál som sa ponižovania a výsmechu.

Kedy prišiel čas, keď si si povedal, že to chceš inak ako tvoji kamaráti v osade?

Úprimne? Ja som vedel odmalička, že to chcem inak ako moji rovesníci v osade. Ich trápilo a zaujímalo niečo úplne iné ako mňa. Oni v puberte plakali za svojimi prvými láskami, v šestnástke, sedemnástke chceli vážne vzťahy, túžili po svadbe a vlastnom potomstve, ako to u nás Rómov býva zvykom.

Ja som v ich veku túžil po kariére, sníval som o tom, ako si budem plniť sny, ako navštívim Ameriku a naučím sa cudzie jazyky. Sníval som o úspechu a rešpekte. Vždy hovorím, že mňa to pubertálne správanie obišlo, zanechalo mi iba akné a rozlúčilo sa so mnou (smiech).

Ako si postupoval? Ako si si začal plniť sny a ambície?

Študoval som na gymnáziu vo Svidníku a počas toho som vycestoval do USA, do New Yorku a tam som sa učil angličtinu priamo na Manhattane. Vyštudoval som európsku verejnú správu v Košiciach a bolo to super obdobie. Tiež som počas vysokej školy jeden semester študoval v Aténach.

Vrátil som sa tam aj o rok a pracoval som pre Microsoft. A o pol roka som sa vrátil opäť do Grécka, ale tentokrát na Rhodos, kde som pracoval ako potápač. Vždy som sa snažil plniť si svoje sny a obklopovať sa pozitivitou. Momentálne žijem v stovežatej Prahe, pracujem v banke a som spokojný človek.

Kde všade vo svete si ešte bol? 

Dubaj, Doha, Miláno, Paríž, Londýn, Rím, Amsterdam, New York, Las Vegas, Hawai… to je asi tak polovica z precestovaného.

Stretol si sa s predsudkami kvôli tomu, že si Róm?

Rozmýšľam… ja som vlastne stále žil vo svojom svete, haha. Možno, aj keď mal niekto voči mne predsudky, nevšimol som si to, pretože som si žil svoj život a nestaral sa do druhých (smiech). Počas štúdia na gymnáziu či na vysokej škole som naozaj nejak nepociťoval, že mi niekto chce dať najavo, že: „Hej, ty si iný, si čierny, ty si cigán“. Naopak, bol som obklopený super ľuďmi.

A keď už niekto narážal na to, že som Róm a mal s tým viditeľný problém, tak to bol jeho problém, nie môj. Tí, ktorí majú predsudky, zvyčajne nie sú spokojní so svojím životom, nie sú šťastní a hlavne, majú predovšetkým problém sami so sebou. Šťastný, spokojný a vyrovnaný človek nesúdi iného podľa farby pleti. Nesúdi ľudí vôbec.

Prečo si myslíš, že niektorí ľudia odsudzujú rómsku komunitu?

Robia to, pretože majú odlišné priority. Nepoznajú rómsku komunitu, aj keď sú presvedčení o opaku. Je im cudzia a ľudia sa zvyčajne boja toho, čo nepoznajú. Hlavnú rolu podľa mňa hrá najmä politická, ekonomická a sociálna sféra. Ale tak isto aj správanie Rómov v spoločnosti.

Rómovia nie sú zlí, sú oveľa empatickejší a citlivejší. Máme to v krvi. No je aj pravda, že sme agresívnejší. A nie všetci sú pracovití a presne za toto sú už zodpovední rodičia, pretože nemajú potrebu svoje deti viesť k lepšiemu životu.

Považuješ fakt, že si Róm, za nevýhodu či naopak? Ako to ovplyvnilo tvoj život?

Skutočnosť, že som Róm, veľmi ovplyvnila môj život. Je fajn, keď ma ako cigáňa dajú za príklad bielemu, pretože vidia, že sa snažím viac. Z môjho uhla pohľadu byť Rómom vôbec nie je nevýhoda skôr naopak.

Okej, stane sa, že vás niekto nebude chcieť prijať do práce, lebo ste jednoducho „cigoš“, haha. Mne sa to stalo iba raz, bolo to ešte počas štúdia na vysokej škole. A naopak veľkú výhodu vidím v tom, že sa nemusím opaľovať v lete. Som krásne snedý fešák od prírody (smiech).

Aký máš postoj k rasizmu a odsudzovaniu tvojej komunity?

Niektorí Rómovia sa pokúšajú nájsť vo všetkom rasizmus… teraz ma za to asi všetci cigáni ukameňujú, ak to čítajú (smiech). Ale je to tak a často sa s tým stretávam.

Kebyže máš nejaký obchod a zatváraš o šiestej a príde nejaký Róm pred šiestou a povieš mu, že končíš a už ho nemôžeš obslúžiť, hneď na teba vyskočí: „Vy ste rasistka, spravili ste to naschvál, lebo som cigán!“ Odporúčam si to prečítať s rómskym prízvukom, je to veľmi funny (smiech). To je iba jeden príklad, mohol by som uviesť aj ďalších XY na to, ako niekedy Rómovia vedia poriadne preháňať.

Myslíš si, že Rómov nejak ovplyvňuje fakt, že ich niektorí ľudia kvôli farbe pleti hneď zaškatuľkujú?

Áno, poznám takých, ktorí si hovoria: „A načo sa budem učiť, keď aj tak zo mňa nikdy nič nebude, lebo som čierny…“ alebo: „Prečo by som mal práve ja ísť do práce, nech robia bieli.“ Znie to hrozne, ale je to tak, sú aj takí.

Nebudem ako iní Romovia, ktorí dávajú rozhovory o našej komunite a rozprávajú o tom, ako sme všetci úplne iní, ako sa hovorí, a ako chceme pracovať a všetci nás bezdôvodne neznášajú, atď… ale prd! Sú medzi nami aj „degeši“ a treba si to priznať!

Bol by podľa teba tvoj život iný, kebyže máš inú farbu pleti?

Kvôli mojej farbe pleti ľudia ležia na slnku hodiny (smiech). Jasné, vyrastal by som inde, boli by okolo mňa iní ľudia, celkovo prostredie… bolo by to určite iné. No som rád, že to bolo presne také, aké to bolo. Časom som pochopil, že som vlastne rád za to, kde som vyrastal a vôbec sa za to nehanbím.

Aké máš životné motto, ktorým sa riadiš?

Nemám konkrétne motto, ale podľa mňa je v živote dôležité, aby sme nič a nikoho nebrali za samozrejmosť a cenili si to, čo máme tu a teraz.

Riadim sa aj tým, že všetko má svoj dôvod a je zbytočné sa nad niečím trápiť, lebo neskôr si povieš, že si bol hlupák, že si si s tým robil starosti a už s odstupom času to nepociťuješ za také dôležité. Čiže je to zbytočné plytvanie energiou, lepšie je sa sústrediť na budúcnosť a veci, ktoré zmeniť môžeme.

Príspevok „My Rómovia sme citlivejší, no aj agresívnejší. Zatiaľ čo moji rovesníci túžili po rodine, ja som sníval o úspechu a rešpekte“ je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Prezident vo svojom prejave konkrétne uvádza: „Rozhodne nie som priateľom komunizmu, ale za komunizmu Rómovia museli pracovať. A väčšinou pracovali ako kopáči, a keď odmietli pracovať, boli označení za osobu štítiaciu sa práce a išli do väzenia…

Okrem toho tam bol taký systém, že tie rómske pracovné čaty viedli opäť Rómovia, ktorí mali prirodzenú autoritu, takže keď v ich tíme niekto nepracoval, tak ho vyfackal. Je to veľmi humánna metóda a spravidla sa osvedčuje.“

Pán prezident sa podobnými vetami, opisujúcimi humánne fackovanie, publiku veľmi nezavďačil a pochopiteľne, nestretol sa s pochopením. Podľa Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC) sú prezidentové výroky rasistické a prispievajú k vyvolaniu strachu a nenávisti, čo môže ohroziť bezpečnosť ľudí. Jeho hovorca tvrdí, že prejav v žiadnom prípade nebol rasistický.

Českí Rómovia majú pre prezidenta jasnú odpoveď

Samozrejme, že minulotýždňový prejav, ktorý otriasol nielen rómskou menšinou, ale aj viacerými médiami, na seba nenechal dlho čakať. Českí Rómovia pánovi prezidentovi prostredníctvom sociálnych sietí posielajú jasnú správu o tom, že pracujú. Vznikla tak iniciatíva, aby Rómovia začali pridávať na Facebook fotografie z práce. Na fotografiách nájdeme ľudí, ktorí pracujú ako skladníci, zdravotné sestričky, vodiči či úradníci a mnoho ďalších.

Slideshow, ktorá ja vytvorená z viac ako tisíc záberov, následne publikovala organizácia Romea na svojej fanpage. Video má doposiaľ cez 100 000 zhliadnutí, viac ako tisícku zdieľaní a vyše 700 komentárov. O prezidentov prešľap a následnú reakciu sa začali zaujímať aj zahraničné médiá. Napísal o tom aj francúzsky spravodajský portál France24. Sociálne siete sú v tomto prípade perfektným nástrojom, ako vyjadriť odpor a nesúhlas aj s niekým takým, ako je napríklad ústavný činiteľ.

Zdroj: m-journal.cz
Titulná fotka: Dan Materna, MAFRA / George Keles

Príspevok Českí Rómovia odpovedajú na rasistický prejav Miloša Zemana. Ich odkaz znie: Pracujeme! je zobrazený ako prvý na EMEFKA.