Napriek obavám mnohých (niekto je takúto čokoládu schopný vyhodiť) je konzumácia takejto čokolády úplne bezpečná a nie je dôvod na strach. Dá sa povedať, že biely povlak nie je znamením znehodnotenia čokolády, ale dôsledkom zmeny štruktúry jej obsahu.

Povlak v podobe bieleho prášku

Biely povlak na čokoláde môže byť spôsobený dvomi hlavnými príčinami. Pokiaľ je čokoláda vystavená príliš vysokej vlhkosti, povlak má podobu bieleho prášku. Je to znamením toho, že cukor pohltil vlhkosť a vystúpil na povrch. Biely prášok je teda v tomto prípade obyčajný cukor, ktorý sa len vybral na vandrovku.

Biele fľaky

Inú situáciu predstavuje stav, keď sa na čokoláde objavia akési biele „machule“. Príčinou takejto zmeny sú teplotné výkyvy, ktorým bola čokoláda vystavená. V tomto prípade je biely povlak tvorený tukom, ktorý vystúpil na povrch. Použitie nekvalitného kakaového masla či chyby pri výrobe môžu výrazne zvýšiť pravdepodobnosť, že sa tieto fľaky objavia.

Vedecký výskum

Dá sa povedať, že fyzikálne zmeny v čokoláde sú hotovou vedou – a nebude to žiadne zveličovanie! Nemeckí vedci totiž uskutočnili precízny vedecký experiment, ktorého cieľom bolo preskúmať pohyb tuku v čokoládovej zmesi, ktorú si sami vytvorili.

Vedci boli schopní sledovať, ako sa tuk zvnútra čokolády presúva na jej povrch a cestou ju zmäkčuje. Kakaový prášok počas tohto procesu vlhne a umožňuje tuku vystúpiť von. Zaujímavosťou je, že veľká časť kakaového masla z čokolády sa nachádza v tekutom stave už pri izbovej teplote.

Hoci biely povlak sám osebe neznamená, že čokoláda sa znehodnotila, môže byť dôkazom toho, že čokoláda je nesprávne skladovaná. Ideálne podmienky predstavuje teplota okolo 18 stupňov, tma a sucho. Svoju chuť a arómu si čokoláda udrží dlhšie, ak je uložená vo vzduchotesnej nádobe. Chladničke by sme sa radšej mali vyhnúť.

Príspevok Toto je dôvod, prečo sa na čokoláde niekedy objaví biely povlak. Je bezpečné ju konzumovať? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Horšie výsledky v IQ testoch

Od januára do decembra minulého roka zisťovali vedci v Británii úroveň IQ u 81.337 ľudí. Medzi nimi bolo aj takmer 13.000 osôb, ktoré sa nakazili koronavírusom. Po zohľadnení faktorov ako vek, pohlavie, materinský jazyk či dosiahnuté vzdelanie, vedci zistili, že ľudia, ktorí prekonali koronavírus, zvládali horšie úlohy vyžadujúce uvažovanie, plánovanie a riešenie problémov v porovnaní s tými, ktorí sa vírusom nenakazili.

U ľudí, ktorí boli v dôsledku covidu hospitalizovaní či napojení na umelú pľúcnu ventiláciu, pritom odborníci zaznamenali zníženie IQ až o sedem bodov.

Chronický únavový syndróm

Ako uvádzajú autori predmetnej štúdie, tieto výsledky zodpovedajú správam o tzv. dlhom covide, pre ktorý je príznačná mozgová hmla (známa aj ako chronický únavový syndróm) i problémy so sústredením či nachádzaním správnych slov pri vyjadrovaní. Pozorovaný pokles vo výkonnosti pritom podľa odborníkov „nebol zanedbateľný“. U ľudí, ktorí boli napojení na umelú pľúcnu ventiláciu, bol tento deficit dokonca väčší ako u tých, ktorí prekonali v minulosti mozgovú príhodu.

Odborníci však zároveň upozorňujú, že pozorované kognitívne deficity môžu byť spôsobené pretrvávajúcimi príznakmi infekcie, ako je napríklad zvýšená telesná teplota alebo problémy s dýchaním. Takéto ťažkosti hlásilo 4,8 percent účastníkov štúdie, ktorí predtým prekonali covid.

Sú potrebné ďalšie výskumy

Autori výskumu tiež neodporúčajú vyvodzovať závery bez údajov o mozgovej aktivite zúčastnených. Okrem toho IQ testy pred aj po nakazení sa covidom absolvovalo iba 275 účastníkov, čo podľa Sky News obmedzuje možnosť formulovania jasných záverov týkajúcich sa možných príčin a následkov. Pri vyhodnocovaní výsledkov navyše vedci museli brať do úvahy veľké množstvo faktorov. Štúdia však podľa ich slov môže byť napriek tomu užitočná pri ďalšom výskume.

Na štúdii s názvom „Kognitívne deficity u ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19“, spolupracovali výskumníci z londýnskych univerzít Imperial College a King’s College, ako aj experti z univerzity v Cambridgei, Southamptonskej univerzity a Univerzity v Chicagu.

Zdroj: TASR / úprava redakcie

Príspevok Nová štúdia spája prekonanie covidu s horšími výsledkami v IQ testoch je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Falzifikáty majú vplyv na rôzne odvetvia

Falzifikáty predstavujú podľa štúdie 6,8 % dovozu do EÚ a ich hodnota dosahuje 121 miliárd eur. Majú pritom vplyv na odvetvia od kozmetických výrobkov a hračiek, vín a nápojov, elektroniky až po oblečenie, a dokonca pesticídy. „Môžu pre spotrebiteľov predstavovať vážne zdravotné a bezpečnostné riziká, najmä v dôsledku vystavenia nebezpečným chemikáliám, ako aj iným nebezpečenstvám,“ skonštatoval predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR Matúš Medvec.

Obavy v súvislosti s falšovanými výrobkami vzrástli počas pandémie nového koronavírusu. Šírenie falšovaných liekov, rúšok, respirátorov a vakcín prinieslo so sebou okrem zdravotných a bezpečnostných rizík aj narušenie bezpečnosti a finančné straty.

Porušenie práv duševného vlastníctva

Falšované výrobky neovplyvňujú len spotrebiteľov, ale aj hospodárstvo EÚ a osobitne malé a stredné podniky (MSP), ktorým spôsobuje škody. „Každý štvrtý MSP v Európe uvádza, že jeho práva duševného vlastníctva boli porušené, pričom v prípade Slovenska tento podiel dosahuje 32,6 %. Spoločnosti vlastniace práva duševného vlastníctva, ako sú ochranné známky, patenty a dizajny, v dôsledku porušenia svojich práv hlásili straty obratu (33 %), poškodenie dobrého mena (27 %) a stratu konkurenčnej výhody (15 %),“ dodal Medvec.

S cieľom zvýšiť informovanosť o hodnote duševného vlastníctva a pomôcť podnikom využívať ich konkurencieschopnosť na trhu, vytvoril EUIPO v spolupráci s Európskou komisiou a Úradom priemyselného vlastníctva SR program Ideas Powered for Business, ktorý zahŕňa aj fond pre MSP s objemom 20 miliónov eur pre všetky členské štáty. Aktuálne projekty programu sa nachádzajú na webovej stránke Úradu priemyselného vlastníctva SR.

Zdroj: TASR / úprava redakcie

Príspevok Obyvatelia EÚ majú ťažkosti pri rozlišovaní pravého a falošného tovaru, uvádza prieskum je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Výskumníci Grayson Mullen a profesor psychológie Nicolas Davidenko nechali hrať 41 vysokoškolákov, ktorí sa na experiment prihlásili, dve rôzne verzie tej istej videohry – jedna bola určená pre hranie na bežnej obrazovke a druhá vo virtuálnej realite. Všetci účastníci experimentu si zahrali túto hru vo virtuálnej realite i na bežnej obrazovke s tým, že výskumníci náhodne určili, ktorú z dvoch verzií videohry si každý účastník zahrá ako prvú.

Účastníkom následne povedali, aby prestali hrať videohru v momente, keď nadobudnú pocit, že už uplynulo päť minút. Keďže k dispozícii nemali žiadne hodiny, musel každý z nich odhadnúť tento časový interval na základe vlastného vnímania plynutia času. Výsledkom bolo, že tým, ktorí si zahrali videohru najprv vo virtuálnej realite, trvalo v porovnaní s účastníkmi hrajúcimi videohru najskôr na obrazovke v priemere o 72,6 sekundy dlhšie, kým vedcom signalizovali, že päťminútový interval už podľa nich ubehol.

Čo je to časová kompresia?

Tento fenomén, pri ktorom čas plynie rýchlejšie, ako si myslíte, sa nazýva časová kompresia. „Toto je prvýkrát, keď môžeme skutočne vylúčiť, že k takejto časovej kompresii došlo len preto, lebo vás pohltilo hranie videohry alebo sledovanie videa či čohokoľvek iného. K efektu časovej kompresie totiž skutočne prispieva rozdiel spôsobený virtuálnou realitou,“ uviedol Mullen.

Vedci naznačujú, že tento účinok môže byť výsledkom toho, že vo virtuálnej realite menej vnímame svoje fyzické telo. „Existujú teórie, podľa ktorých nášmu mozgu pri vnímaní plynutia času pomáha tlkot srdca a ďalšie biologické rytmy. Ak teda vo virtuálnej realite až tak nevnímate svoje telo, mohli by vám chýbať impulzy, ktoré nám pomáhajú s týmto mechanizmom vnímania plynutia času,“ tvrdí Davidenko, ktorý je spoluautorom štúdie.

Skutočnosť, že časová kompresia bola pozorovaná iba medzi účastníkmi hrajúcimi videohru najprv vo virtuálnej realite, si autori vysvetľujú tým, že svoj druhý odhad toho, koľko času uplynulo, zakladali účastníci na tom prvom, a to bez ohľadu na to, či si hru zahrali najskôr vo virtuálnej realite, alebo na obrazovke.

Napriek tomu ale môže ísť o veľký krok vpred v snahe porozumieť tomu, ako tento efekt časovej kompresie funguje. Dal by sa totiž využiť v niektorých situáciách – napríklad by ľuďom mohol pomôcť pri absolvovaní dlhého letu alebo vydržať nepríjemné lekárske vyšetrenia.

Zdroj: TASR

Príspevok Vedci zistili, že pri hraní hier vo virtuálnej realite plynie čas rýchlejšie, ako sa zdá je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Štúdia ukázala, že muži s veľkými nosmi majú dĺžku pohlavného orgánu pri vzrušení aspoň 13,42 cm, zatiaľ čo tí menej prominentní nosáči okolo 10,37 cm. Vedci to skúmali na 126 mŕtvolách mužov v stredom veku do troch dní od ich smrti. Vyzerá to tak, že vedci sa počas svojej práce vôbec nenudia.

Vedec mal za úlohu zvisle natiahnuť mužský pohlavný orgán tak, aby bolo možné prísť na jeho reálnu dĺžku. Podľa nich by to malo replikovať konkrétnu a presnú dĺžku pri jeho vzpriamení. Veľkosť nosa sa zisťovala na základe merania vzdialenosti medzi očami človeka a začiatkom nosovej dierky (blízko hrotu nosa).

Ako jeden z hovorcov povedal, vyzerá to tak, že veľkosť mužského pohlavného orgánu je určená už pred narodím. Neovplyvňuje to vek a ani výška tela. Dolná tabuľka ukazuje veľkosť nosa (nose size) a priemernú veľkosť mužského pohlavného údu (Average SPL).

Zdroj: profimedia.sk

Príspevok Vedci zistili, že dĺžka mužského nosa skutočne naznačuje veľkosť jeho prirodzenia je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Existuje mnoho štúdií, ktoré sa zaoberajú vzťahom medzi šťastím a finančným príjmom. V tomto článku sa pozrieme na nedávnu štúdiu o vzťahu medzi peniazmi a šťastím, ktorá bola realizovaná na 1,7 miliónoch ľudí zo 164 krajín.

Vo voľnom čase sa často pozeráme na dokonalé životy celebrít, ktoré môžu mať všetko na čo si pomyslia. Porovnávame sa s nimi a želáme si, aby sme mali aspoň z polovice taký plat ako oni. Luxusné autá, domy a kabelky sú lákavé aj napriek tomu, že to sú iba materiálne veci. Každá takáto drobnosť nás vie urobiť šťastnejšími. Aká je teda suma, ku ktorej vedci došli?

Výsledok

Vedci potvrdili teóriu, že akonáhle si vieš dovoliť veci nad tvoje základné potreby – strava, ubytovanie a všetky každodenné výdavky, stúpa nielen šťastie, ale aj psychická pohoda. Za pomoci porovnaní emócií, celkovej životnej spokojnosti a duševnej rovnováhy v rôznych platových triedach sa im podarilo vyčísliť bod, kedy by sme sa mali cítiť lepšie.

Táto suma je takmer pre každého iba snom. Ide o 60 000 až 95 000 dolárov ročne, čo je približne 49 600 až 79 000 eur za rok. Mesačne by teda človek musel zarábať 4000 až 6500 eur. Výskum sa sústredil na jednotlivcov, a teda pri väčších rodinách by táto suma stúpla viac než dvojnásobne. Treba uznať, že pre jednotlivca je táto suma na Slovenku len veľmi ťažko dosiahnuteľná.

Okrem tejto informácie prišli aj na to, že v rôznych častiach sveta sa táto suma mení. V západnej Európe a Škandinávii je to približne 41 000 eur, zatiaľ čo v severnej Afrike a na Strednom východe približne 91 000 eur. Štandardy na bývanie, stravu a jedlo sú v každej krajine iné a ak by bol výskum urobený do väčších detailov a skúmaný vo viacerých krajinách, rozdiely by boli ešte určite väčšie. Suma konkrétnych regiónov sa líši aj od celkového štandardu krajiny a teda čím bohatšia je krajina, tým väčšie požiadavky majú jej obyvatelia na svoje platy.

Pri takomto výsledku je potrebné si uvedomiť, že nejde o sumu, ktorá nám stačí na bežné vyžitie, alebo pri ktorej by sme boli spokojní. Ide o príjem, pri ktorom by sme nemali mať problém dopriať sebe alebo svojim blízkym, čo chceme. Akonáhle sme niečím obmedzovaní, naša hladina šťastia klesá a nervozita pribúda.

Príspevok Vedci zistili, koľko musíš zarábať na to, aby si bol šťastný je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ako uávzda wberstkána Cambridge University (pre itstou sme náozv tjeto váeženj vsyoekj šloky nperopheazdvolai), ľduia nčeíjtaú svloá po psíkmeánch, nmaietso thoo ich čjíatú ako cleky. Je vašk vľemi dlôžetié, aby bloi droždnaé tri pvraidlá. Ako deomštnráicu thoo, že to nzaoaj ptlaí, ti ku kžamdéu pnomúkae aj vtey.

1. pvraidlo: pvré a psoelndé psímneo msuí zsotať

Vteu, ktroú čtíaš tearz, pčreíatš bez aýkkchvoľek pbrolméov, no tá ďšalia už pjôde ťžašie: Áott eavt as ád čríťpeat nle iemľv žťoka.

Ak si ju nrezolšúitl, tu je jej zpáis v tej straej dboerj slvonečnie, ktroú tak dbore pzonáš: Táto veta sa dá prečítať len veľmi ťažko.

Dkeódvoať pderchdzájacúu vteu sa ti npedoarlio len ptreo, lbeo bloi psímneá v solávch upsroiandaé náhdone. Ttoo uposriandaie je pre náš mzoog npepchootipľneé hvlane ptreo, lbeo njaksôr alnayzjue pvré a psldoené pmíenso, až pootm sa zmaeira na ich pordaie.

Ďlaší dvôod je, že v svloečnine má včšänia vzýmnavoo dlžôetiých svol mláo psíemn. Sú to nparkíald slvoá ja, ty, to, sa, si, že, a, aj, áno, nie, ale, ako, až, len, iba či či. Ako sám viídš, pmíesná v tchtýo a ďlaíšch jdeno-, dovj- a torjpímesnvoých sovlách sa pri ddrožnaí 1. pvrailda jdenochuo nmeajú ako pvoymnieať. Kbey sme to ubroili, z vtey by sa srtatlii njadlôetžijšeie zcháytné bdoy.

2. prvadilo: smaholsáky by mlai ztoasť zordaneé

Ako perd chľvíou, aj treaz ti dmáe rzokdóvoať ťakžú vteu: Ak rzeynlaazjouš vktšey solvá v ttjeo vtee, máš nzaaoj pkrftneeú pvardostviesť.

Monžo sa ti to pdoarlio, ak áno, gtraujlumee. Ak nie, nzefúaj, tu je jej preips do nšaej rčei: Ak rozanalyzuješ všetky slová v tejto vete, máš naozaj perfektnú predstavivosť.

Npaierk tmou, že mmáe pvré a polsdneé pímnseo na sjvoom msiete, mmáe porhzoadzvonaé smaohlkásy. V tkaom pírpdae sa ti vteu mžnoo pdoraí pčríteať na dhruý-ttreí pouks, ale tkaé ľhaké a jdenzoančé ako prdeýtm to už nie je. Je to ptreo, lbeo náš moozg vínma aj dvjoice písemn, npraílkad dvjohlsáky či psíenmá ch a dz. Prteo je anlaýza svloa ohalczudúcji ťžašia ako slvoa ochaldzjucúi.

3. plavdiro: txet msuí dváať zsmyel

Ďlšaia vec, kotrá ti v dkeódvnoaí tkaýtcho veit pmoháa, je zymesl a zormzuitľenosť txetu. Súks rzolšúiť nsaldcjeuúu vteu: Etše hdoín dstoaneš prbiehevoo miúnt, deävtásnť lbeo skndeuový rpceet dzoatjra.

Ak nveieš, či si pchoybil ty albeo ttáo dseivá vtea, tak tu je vrzeia v nazoasjntej svloečnnie: Ešte hodín dostaneš priebehovo minút, devätnásť lebo sekundový recept dozajtra.

Vmiee, že knoxtet hrá vmeľi pdsoatntú rlou v prozounmeí akméuľkvoek txetu, krtoý je srkselený albeo pvoednaý v hlkuu. Ttoo isté ptlaí aj pre skmoolneý txet, ako bol npakríald cleý tnteo čnláok. Tak čo? Ctíiš sa byť po jheo úpsšeonm prčetíaní ako pruserhnida?

P. S.: ak si nreozšlúitl svloo pruserhnida, tak prpeáč, ale nie si superhrdina.

Príspevok Tento článok by sa nemal dať prečítať, napriek tomu sa ti to podarí je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Jazda na kolotoči a obličkové kamene

Obličkové kamene môžu byť značne nepríjemnou záležitosťou, ktorou aktuálne trpí viac ako desať percent celkovej populácie. Možnosti liečby sú rôzne. Litotripsia rázovou vlnou, perkutánna nefrolitotómia, ureterorenoskopia… to sú všetko brutálne krkolomné pojmy, ale po novom sa nimi absolútne netreba zapodievať. Existuje totiž jednoduchšie riešenie.

Výhercovia Ig Nobelovej ceny za medicínu roku 2018 sa zaoberali myšlienkou, či vie celý proces vylučovania obličkových kameňov urýchliť jazda na horskej dráhe. A čuduj sa svete, vie. Vedcom sa podarilo vyrobiť autentickú atrapu obličiek a močovodov, do ktorých vložili obličkové kamene a nechali ich vyjašiť sa.

Model obličiek sa povozil dokopy 60-krát, niekedy vpredu, inokedy na konci vozíka, s kameňmi umiestnenými na troch rôznych lokáciách. Jazda vpredu veľa vody nenamútila (obličkové kamene sa pohli len štyri razy z 24 jázd), na zadných sedadlách to bolo podstatne lepšie. Keď sa model viezol vzadu, obličkové kamene sa presunuli z obličiek do močových ciest až 23-krát z celkových 36 jázd.

2. Vylievanie kávy a spôsob, akým chodíme

Vyliať kávu nie je žiadna veda, problém je skôr opačný. V momente, ako chytíš do ruky plný hrnček, sa potkneš na rovnej zemi a celý jeho obsah vyleješ rovno na koberec. Kórejskému študentovi Jiwonovi Hanovi sa však podarilo dospieť k zaujímavému zisteniu – je podstatne menšia pravdepodobnosť, že sa to stane, keď cúvaš.

Za pomoci mechanického vibrátora sa snažil simulovať chôdzu a následne skúmal správanie tekutiny v dvoch rôznych pohároch – vínovom a klasickom hrnčeku. Touto netradičnou metódou odhalil skutočnosť, ktorá podkopala základy ľudskej rasy ako takej – fakt, že vyleješ kávu, nemusí byť nutne spôsobený len tým, že si si jej nalial príliš veľa. No, kto by to bol povedal…

3. Mohol by skutočne existovať Spider-Man?

Keď sa nudí normálny človek, zapne si telku. Keď sa nudí vedec z Cambridgeskej univerzity, položí si otázku, či by (v čisto teoretickej rovine) mohol existovať Spider-Man. Ak chceš ušetriť solídnych tridsať sekúnd čítania a pracovať radšej na budovaní ropného impéria, tak nie, nemohol. Ale prečo?

Po dôkladnej analýze dospeli výskumníci z Cambridgu k záveru, že čím je človek ťažší, tým náročnejšie by preňho bolo prichytiť sa na stenu a ostať na nej visieť. Ak by sa chcel na ňu, povedzme, prilepiť ako gekón, potreboval by podstatne väčšie nohy. „Človek by potreboval až neprakticky veľké, lepkavé chodidlá, na veľkosť topánky približne 145-ku,“ povedal Walter Federle z oddelenia zoológie Cambridgeskej univerzity.

4. Batmanov efekt alebo ako motivovať svoje deti

Deti potrebujú motiváciu, no nedá sa všetko vyriešiť balíkom sladkostí. Ale kostým superhrdinu? To funguje rovnako dobre, možno dokonca lepšie, a ako bonus nebude musieť rodič za pár mesiacov riešiť problém s detskou obezitou. Štúdia z roku 2016 sa zaoberala javom zvaným Batmanov efekt, vďaka ktorému možno bezbolestne nasmerovať detskú pozornosť na tie správne veci.

Experimentu sa zúčastnilo 180 detí vo veku 4 a 6 rokov. Všetky deti museli po dobu desiatich minút vykonávať nudnú repetitívnu činnosť, zároveň však mali možnosť kedykoľvek prestať a ísť si zahrať videohru. 6-ročné deti si počínali podstatne lepšie ako 4-ročné, ale bez ohľadu na vek to išlo najlepšie tým deťom, ktoré boli navlečené v kostýme Batmana.

„Keď sa dieťa pozrie na situáciu očami niekoho iného, v tomto prípade Batmana, zrazu celú problematiku vníma úplne inak. Vďaka tomu vie nájsť lepšie riešenia,“ vyjadrila sa jedna z autoriek štúdie Rachel E. White pre online magazín Fatherly. Kostým Batmana však nie je jediný, ktorý má na detské sústredenie a výkon pozitívny vplyv. Podobný efekt možno docieliť aj kostýmami Staviteľa Boba či Rapunzel.

5. Úmrtia v seriáli Game of Thrones

Game of Thrones, americký dobrodružno-fantastický seriál z produkcie HBO, natočený podľa knižnej predlohy od George R. R. Martina, si získal srdcia takmer 18 miliónov fanúšikov po celom svete. Niet divu, že sa stal predmetom mnohých vedeckých štúdií. Jednu z nich uskutočnili odborníci Macquarie University v austrálskom Sydney a zaoberala sa tým, čo seriálových nadšencov hnevalo asi najviac.

Úmrtia. Postavy umierajú, to je bežné v každom seriáli… ale v Game of Thrones naozaj kapali ako muchy. Vedci si teda posvietili na 330 postáv z prvých siedmich sérií a snažili sa zistiť, aká bola pravdepodobnosť, že sa ich pôsobenie na obrazovke čoskoro skončí. Ktoré postavy mali väčšiu šancu prežiť než iné? A ktoré postavy boli už v úvode predurčené na zánik?

Štúdia ukázala, že najhoršie na tom boli mužské postavy, postavy narodené v nižších spoločenských vrstvách, tie, ktoré boli dlho verné len jednej osobe, a potom tie, ktorých vystupovanie sa jednoducho nedalo prehliadnuť. Okrem toho vysvitlo, že pravdepodobnosť, že niekto zomrie do hodiny od svojho prvého výstupu, bola 14 percent.

6. Vrany sa vedia hnevať

S operencami ako takými nie je žiadna sranda, ale pri vranách to platí ešte dvojnásobne. Sú to veľmi inteligentné stvorenia, dokonca sa povráva, že hneď po primátoch tie najinteligentnejšie. Vedia používať nástroje, vytvárať si nové, oboznamovať sa s tými už existujúcimi… a niekedy sa popritom vedia aj poriadne nasr*ť. 

Podľa štúdie spred viac ako deviatich rokov si vrany pamätajú tváre. Nie ľudí na základe ich postavy či oblečenia, ale tváre. Takže ak si jej raz ublížil alebo ju nahneval, spozná ťa kdekoľvek, a ako bonus pred tebou varuje všetkých svojich známych. Takže pozor na vrany… asi.

Príspevok 6 bizarných vedeckých štúdií, o ktorých absolútne nepotrebuješ vedieť je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Nič také ako „objektívna krása“ pritom neexistuje. Treba ale dodať, že aj napriek tomu ženy a muži nezriedka pociťujú až prílišné nároky, aby vyzerali tak, ako im do hláv vtĺkajú spoločenské konvencie. Podľa nich je napríklad atraktívny len ten, kto je štíhly či vyšportovaný. Mnohí sa teda tomuto ideálu snažia priblížiť, ale často nestačí ani to.

Čo nám hovoria štúdie?

Touto problematikou sa zaoberali aj vedci a naozaj potvrdili, že muži aj ženy často trpia v dôsledku až príliš vysokých nárokov, ktoré sú na nich v súvislosti so vzhľadom kladené.

Ono, niet sa čomu čudovať. Kam sa pozrieme, či už do reklám, seriálov, alebo filmov, tam vidíme samých charizmatických fešákov s dokonalými telami, či nádherné modelky, ktorým muži padajú k nohám. Doteraz sa s týmto problémom hovorilo väčšinou v súvislosti so ženami, ktoré museli čeliť vysokým mužským nárokom na fyzickú krásu. Ako však pripomínajú aj rôzne štúdie, tento fenomén sa týka aj mužov.

Ženy totiž tiež môžu mať až príliš extrémne vysoké nároky na výzor a atraktívnosť svojho „vyvoleného“. Tieto očakávania a nároky sú ale kruto nerealistické. Známa online zoznamka Tinder sa rozhodla urobiť menší experiment. Mužom a ženám ukázala niekoľko fotiek a požiadala ich, aby dotyčných ohodnotili na základe ich atraktivity. Výsledky? Muži boli voči ženám, čo sa krásy týka, oveľa ústretovejší.

Naopak, ženy označili až 80 % mužov za neatraktívnych či podpriemerných. Z experimentu tiež vyplynulo, že ženy sa vo všeobecnosti tešia väčšiemu počtu mužských záujemcov než naopak. Muži sa v skutočnosti musia viac snažiť, aby svoju vyvolenú dokázali zaujať.

Priemerne atraktívny muž nezaujme

Aby sme si to rozvrhli na percentá, priemerne atraktívny chlapík má naozaj len malú šancu, že padne do oka viacerým ženám. Podľa danej štúdie je to len mizerných 0,87 %.

Táto téma sa stala podnetom na rôzne internetové diskusie (napríklad na Reddite), kde sa muži aj ženy zhodli, že obe pohlavia sú vystavované nerealistickým očakávaniam. Zatiaľ čo pri ženách sa dáva dôraz hlavne na fyzickú atraktívnosť, pri mužoch sa okrem krásy vyzdvihuje aj praktickosť, zručnosť a sila.

Niektoré diskutujúce podotkli, že muži v tomto majú aj tak výhodu. Keď sa napríklad pozrieme na hollywoodske filmy, tak v nich prakticky nenájdeme neatraktívnu herečku. V prípade mužov je ale údajne situácia odlišná.

K tejto situácii iste prispel aj spomínaný Hollywood. Stačí sa pozrieť na akýkoľvek seriál o tínedžeroch, kde všetci hlavní hrdinovia vyzerajú ako supermodelovia a supermodelky (vrátane tých, ktorí sú ostatnými postavami považovaní za neatraktívnych či outsiderov). Je to aj tým, že tínedžerov často hrajú starší herci a herečky (dvadsiatnici a niekedy dokonca aj tridsiatnici).

Príspevok Ženy majú podľa vedcov na krásu mužov prehnané a nerealistické nároky je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Väčšina z nás už dávno tušila, že ľudia majú vo vzťahu tendenciu priberať. Tentoraz to však potvrdili aj vedecké štúdie, napísal o tom magazín NewScientist.

Ľudia, ktorí sú sami, majú tendenciu žiť zdravšie

Stephanie Schoeppe z jednej z austrálskych univerzít vytvorila štúdiu, v ktorej pozorovala 15 000 dobrovoľníkov, aby zistila, či ľudia vo vzťahu naozaj priberajú. Dáta k štúdii zbierala desať rokov, čo je rozhodne dosť dlhá doba na zistenie smerodajných záverov.

Stephanie sa vyjadrila, že hlavný dôvod, pre ktorý ľudia začnú vo vzťahu priberať, je ten, že nemajú potrebu sa o seba starať tak, aby niekoho zaujali, keďže už svojho partnera majú.

Akonáhle človek, ktorý je vo vzťahu, prestane mať potrebu byť príťažlivý, aby niekoho zbalil, nerobí mu problém jesť viac, prípadne jesť jedlá, ktoré majú vysoký obsah tukov alebo cukrov. Štúdie naozaj potvrdili, že sa to všetko začína tými romantickými večerami a ležaním na gauči s pukancami medzi vami.

Ukázalo sa však, že páriky jedia viac zeleniny a ovocia, dokonca sa vyhýbajú alkoholu a cigaretám. Ich priberanie je podľa štúdií spôsobené tým, že spolu jedia viacero typov kalorických jedál.

Láska ide cez žalúdok

Je bežné, že páriky chodia na rande, kde trávia čas často práve jedením. Čím viac spolu páriky randia, tým viac aj jedia. Vedkyňa dokonca upozorňuje, že páry, ktoré majú deti, majú tendenciu dojedať jedlá svojich detí, čo má za dôsledok ich priberanie.

Ani slobodní ľudia na tom nie sú najlepšie

Ukázalo sa však, že ani ľudia, ktorí sú sami, nie sú úplne fit. Výskum ukázal, že slobodní ľudia a páry cvičia v priemere rovnako. Ak vo vzťahu priberáte, môže to byť spôsobené aj tým, že vás tá druhá osoba ovplyvňuje svojimi negatívnymi návykmi. Vaša polovička môže byť vaším priateľom, ale aj nepriateľom, a veda dokazuje, že to môže byť naozaj vážne.

Takže namiesto vylihovania pred filmom s čipsami v ruke, by ste mohli radšej ísť na prechádzku. Vzťahy majú byť predsa o tom, aby ste obaja rástli, no nie do šírky.

Zdroj: newscientist

Príspevok Ľudia vo vzťahu naozaj priberajú, vedci to potvrdili je zobrazený ako prvý na EMEFKA.