„Súvisí to s celkovou zmenou spôsobu života a komunikácie. Medzi človekom a človekom stojí v zásade iné médium. A väčšinu komunikácie realizujeme cez monitor,“ uviedla sociologička Silvia Porubänová.

Mladá generácia komunikuje najmä cez textové či hlasové správy. Telefonovanie pomaličky mizne, mladí naň už nie sú zvyknutí. Písanie umožňuje niektorým lepšie sa vyjadrovať.

Mohlo by ťa zaujímať:

Nenechaj si ujsť zľavu, aká tu ešte nebola. S naším PREMIUM sa počas leta nudiť nebudeš

• Slovensko
• Zábava

„Je to pre nich oveľa jednoduchšie. Veľmi na to vplýva aj disinhibičný efekt, ktorý sa v tom online prostredí objavuje, že sme tam viac anonymní, viem si premyslieť, čo napíšem, viem si to vymazať, prepísať, doplniť to cez smajlíka,“ vysvetľuje psychologička Zuzana Juráneková.

Ako zvykneš komunikovať ty? Uprednostňuješ klasické telefonovanie alebo si s ľuďmi radšej píšeš správy alebo posielaš hlasovky?

Príspevok Mladá generácia má strach z tejto konkrétnej veci. Bojuje s ňou aj mnoho Slovákov je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Podľa autorky kníh o introvertoch Sophie Dembling sú introverti často veľmi introspektívni a zahĺbení do vlastných myšlienok. Radi si tiež deň plánujú podľa vlastných predstáv. Zazvonenie mobilu je pre nich nepríjemný a nečakaný prvok. Vytrhne ich z premýšľania a sústredenia. Odrazu sa musia venovať niečomu inému (telefonátu), hoci nechcú.

Telefonát ako veľká neznáma

Ďalším významným faktorom je, že introverti nenávidia small talk. Len také nezáväzné kecanie o ničom im pripadá ako plytké mrhanie časom. Uprednostňujú totiž konverzáciu, ktorá má nejaký zmysel a oni sami hovoria väčšinou len vtedy, ak majú čo povedať. Nájdeme medzi nimi tiež ľudí, ktorí nad svojimi odpoveďami dôkladne premýšľajú, čo sa väčšinou nezhoduje s rýchlym tempom telefonických hovorov.

Rolu iste hrá aj mnoho neznámych premenných. Keď mobil zazvoní, v prvej chvíli ani netušíme, kto nám volá, a aj keď sa to dozvieme, tak nevieme, čo vlastne chce a ako dlho bude telefonát trvať. To všetko môže spôsobiť úzkosť a nutkanie telefón ignorovať. Platí tiež, že ak už introverti majú viesť nejaký rozhovor, preferujú stretnutie tvárou v tvár (hoci aj tým sa mnohí z nich snažia skôr vyhýbať, obzvlášť, ak sa majú stretnúť s niekým, koho nepoznajú).

Rôzne formy neverbálnej komunikácie sú pre nich totiž podstatné. Z reči tela či výrazu tváre vedia vyčítať mnohé informácie, ktoré im v rozhovore pomáhajú. Toto všetko, prirodzene, v prípade telefonátov odpadá.

Videohovory? Ešte horšie

Niekto by mohol podotknúť, že by problémy introvertov dokázali vyriešiť videohovory. Áno, na prvý pohľad sa zdá, že tento spôsob je pre nich ako stvorený. Z pohodlia domova môžu konverzovať s inými ľuďmi a zároveň ich vidia pred sebou. Faktom ale ostáva, že ide o mylnú predstavu.

Ako uvádza ďalšia autorka knihy o introvertoch Thea Orozco, „videohovory môžu byť pre introvertov ešte vyčerpávajúcejšie než osobné interakcie“. Podľa nej je to z toho dôvodu, že pri nich sa musí mozog viac namáhať, aby rozšifroval reč tela, tón hlasu či výrazy tváre. A to, pravdaže, stojí veľké množstvo energie. V mnohých prípadoch navyše nevidia celého človeka, len jeho tvár, takže reč tela (mimo tváre) nedokážu adekvátne odčítať.

Dalo by sa namietnuť, že zmienené veci platia len pre nečakané telefonáty, na ktoré nie sme my, introverti, pripravení. Pravdou ale je, že aj keď sa s niekým na telefonickom rozhovore dohodneme vopred na určitý termín, príliš veľa pokoja nemáme. Neustále na to totiž myslíme, snažíme sa tomu celý svoj deň prispôsobiť a adekvátne sa na rozhovor pripraviť.

Pravdou však je, že naplánované telefonáty sú predsa len menej vyrušujúce ako tie neohlásené, čisto preto, lebo vieme, že nám dotyčný zavolá. Iste, stále to nie je úplne príjemná činnosť, ale je to určite lepšie, akoby nás vyzváňajúci mobil mal vyrušiť neočakávane.

Platí ale, že aj introverti majú ľudí, s ktorými im telefonická konverzácia neprekáža. Sem môžeme zarátať rodinných príbuzných či blízkych priateľov. Vo všeobecnosti je ale faktom, že pokiaľ môžu, tak radšej volia písanie správ, než vyčerpávajúce a otravné telefonovanie. Nehnevajte sa teda na nich, ak vám na prvýkrát nezdvihnú.

Mohlo by ťa zaujímať:

Čitatelia EMEFKA si mohli aktivovať Premium úplne zadarmo ako náš vianočný darček

• Ľudia
• Tipy a triky

Telefonická fóbia?

Stojí ale za zmienku, že extrémny strach z telefonovania môže mať charakter skutočnej fóbie. Tá sa nazýva telefonická fóbia a je charakterizovaná neochotou či strachom konverzovať cez telefón. Podľa odborníkov ide o typ sociálnej fóbie či sociálnej úzkosti. Keďže sociálnou fóbiou trpia väčšinou práve introverti, neprekvapí, že práve medzi nimi je telefonická fóbia najrozšírenejšia.

Môže mať rôznu intenzitu a podľa vedeckých výskumov nejde vôbec o ojedinelý fenomén. Štatistiky, ktoré sa zaoberali vzťahom k telefonovaniu v prípade britských kancelárskych pracovníkov, uvádzajú, že z generácie mileniálov vo Veľkej Británii pociťuje pri zvonení mobilu nepríjemné úzkostné pocity až 76 percent ľudí!

Ich strach pramení z rôznych obáv. Boja sa, napríklad, že nebudú vedieť, ako daný problém po telefóne riešiť, že nebudú vedieť adekvátne komunikovať, že budú znieť zvláštne či neprirodzene, prípadne že na volajúceho zanechajú zlý dojem.

Príspevok Nevolaj, radšej napíš. Prečo introverti neznášajú telefonovanie? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Podľa autorky kníh o introvertoch Sophie Dembling sú introverti často veľmi introspektívni a zahĺbení do vlastných myšlienok. Radi si tiež deň plánujú podľa vlastných predstáv. Zazvonenie mobilu je pre nich nepríjemný a nečakaný prvok. Vytrhne ich z premýšľania a sústredenia. Odrazu sa musia venovať niečomu inému (telefonátu), hoci nechcú.

Telefonát ako veľká neznáma

Ďalším významným faktorom je, že introverti nenávidia small talk. Len také nezáväzné kecanie o ničom im pripadá ako plytké mrhanie časom. Uprednostňujú totiž konverzáciu, ktorá má nejaký zmysel a oni sami hovoria väčšinou len vtedy, ak majú čo povedať. Nájdeme medzi nimi tiež ľudí, ktorí nad svojimi odpoveďami dôkladne premýšľajú, čo sa väčšinou nezhoduje s rýchlym tempom telefonických hovorov.

Rolu iste hrá aj mnoho neznámych premenných. Keď mobil zazvoní, v prvej chvíli ani netušíme, kto nám volá, a aj keď sa to dozvieme, tak nevieme, čo vlastne chce a ako dlho bude telefonát trvať. To všetko môže spôsobiť úzkosť a nutkanie telefón ignorovať. Platí tiež, že ak už introverti majú viesť nejaký rozhovor, preferujú stretnutie tvárou v tvár (hoci aj tým sa mnohí z nich snažia skôr vyhýbať, obzvlášť, ak sa majú stretnúť s niekým, koho nepoznajú).

Rôzne formy neverbálnej komunikácie sú pre nich totiž podstatné. Z reči tela či výrazu tváre vedia vyčítať mnohé informácie, ktoré im v rozhovore pomáhajú. Toto všetko, prirodzene, v prípade telefonátov odpadá.

Videohovory? Ešte horšie

Niekto by mohol podotknúť, že by problémy introvertov dokázali vyriešiť videohovory. Áno, na prvý pohľad sa zdá, že tento spôsob je pre nich ako stvorený. Z pohodlia domova môžu konverzovať s inými ľuďmi a zároveň ich vidia pred sebou. Faktom ale ostáva, že ide o mylnú predstavu.

Ako uvádza ďalšia autorka knihy o introvertoch Thea Orozco, „videohovory môžu byť pre introvertov ešte vyčerpávajúcejšie než osobné interakcie“. Podľa nej je to z toho dôvodu, že pri nich sa musí mozog viac namáhať, aby rozšifroval reč tela, tón hlasu či výrazy tváre. A to, pravdaže, stojí veľké množstvo energie. V mnohých prípadoch navyše nevidia celého človeka, len jeho tvár, takže reč tela (mimo tváre) nedokážu adekvátne odčítať.

Dalo by sa namietnuť, že zmienené veci platia len pre nečakané telefonáty, na ktoré nie sme my, introverti, pripravení. Pravdou ale je, že aj keď sa s niekým na telefonickom rozhovore dohodneme vopred na určitý termín, príliš veľa pokoja nemáme. Neustále na to totiž myslíme, snažíme sa tomu celý svoj deň prispôsobiť a adekvátne sa na rozhovor pripraviť.

Pravdou však je, že naplánované telefonáty sú predsa len menej vyrušujúce ako tie neohlásené, čisto preto, lebo vieme, že nám dotyčný zavolá. Iste, stále to nie je úplne príjemná činnosť, ale je to určite lepšie, akoby nás vyzváňajúci mobil mal vyrušiť neočakávane.

Platí ale, že aj introverti majú ľudí, s ktorými im telefonická konverzácia neprekáža. Sem môžeme zarátať rodinných príbuzných či blízkych priateľov. Vo všeobecnosti je ale faktom, že pokiaľ môžu, tak radšej volia písanie správ, než vyčerpávajúce a otravné telefonovanie. Nehnevajte sa teda na nich, ak vám na prvýkrát nezdvihnú.

Telefonická fóbia?

Stojí ale za zmienku, že extrémny strach z telefonovania môže mať charakter skutočnej fóbie. Tá sa nazýva telefonická fóbia a je charakterizovaná neochotou či strachom konverzovať cez telefón. Podľa odborníkov ide o typ sociálnej fóbie či sociálnej úzkosti. Keďže sociálnou fóbiou trpia väčšinou práve introverti, neprekvapí, že práve medzi nimi je telefonická fóbia najrozšírenejšia.

Môže mať rôznu intenzitu a podľa vedeckých výskumov nejde vôbec o ojedinelý fenomén. Štatistiky, ktoré sa zaoberali vzťahom k telefonovaniu v prípade britských kancelárskych pracovníkov, uvádzajú, že z generácie mileniálov vo Veľkej Británii pociťuje pri zvonení mobilu nepríjemné úzkostné pocity až 76 percent ľudí!

Ich strach pramení z rôznych obáv. Boja sa, napríklad, že nebudú vedieť, ako daný problém po telefóne riešiť, že nebudú vedieť adekvátne komunikovať, že budú znieť zvláštne či neprirodzene, prípadne že na volajúceho zanechajú zlý dojem.

Príspevok Radšej pošli správu, prosím. Prečo introverti neznášajú telefonovanie? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Podľa autorky kníh o introvertoch Sophie Dembling sú introverti často veľmi introspektívni a zahĺbení do vlastných myšlienok. Radi si tiež deň plánujú podľa vlastných predstáv. Zazvonenie mobilu je pre nich nepríjemný a nečakaný prvok. Vytrhne ich z premýšľania a sústredenia. Odrazu sa musia venovať niečomu inému (telefonátu), hoci nechcú.

Telefonát ako veľká neznáma

Ďalším významným faktorom je, že introverti nenávidia small talk. Len také nezáväzné kecanie o ničom im pripadá ako plytké mrhanie časom. Uprednostňujú totiž konverzáciu, ktorá má nejaký zmysel a oni sami hovoria väčšinou len vtedy, ak majú čo povedať. Nájdeme medzi nimi tiež ľudí, ktorí nad svojimi odpoveďami dôkladne premýšľajú, čo sa väčšinou nezhoduje s rýchlym tempom telefonických hovorov.

Rolu iste hrá aj mnoho neznámych premenných. Keď mobil zazvoní, v prvej chvíli ani netušíme, kto nám volá, a aj keď sa to dozvieme, tak nevieme, čo vlastne chce a ako dlho bude telefonát trvať. To všetko môže spôsobiť úzkosť a nutkanie telefón ignorovať. Platí tiež, že ak už introverti majú viesť nejaký rozhovor, preferujú stretnutie tvárou v tvár (hoci aj tým sa mnohí z nich snažia skôr vyhýbať, obzvlášť, ak sa majú stretnúť s niekým, koho nepoznajú).

Rôzne formy neverbálnej komunikácie sú pre nich totiž podstatné. Z reči tela či výrazu tváre vedia vyčítať mnohé informácie, ktoré im v rozhovore pomáhajú. Toto všetko, prirodzene, v prípade telefonátov odpadá.

Videohovory? Ešte horšie

Niekto by mohol podotknúť, že by problémy introvertov dokázali vyriešiť videohovory. Áno, na prvý pohľad sa zdá, že tento spôsob je pre nich ako stvorený. Z pohodlia domova môžu konverzovať s inými ľuďmi a zároveň ich vidia pred sebou. Faktom ale ostáva, že ide o mylnú predstavu.

Ako uvádza ďalšia autorka knihy o introvertoch Thea Orozco, „videohovory môžu byť pre introvertov ešte vyčerpávajúcejšie než osobné interakcie“. Podľa nej je to z toho dôvodu, že pri nich sa musí mozog viac namáhať, aby rozšifroval reč tela, tón hlasu či výrazy tváre. A to, pravdaže, stojí veľké množstvo energie. V mnohých prípadoch navyše nevidia celého človeka, len jeho tvár, takže reč tela (mimo tváre) nedokážu adekvátne odčítať.

Dalo by sa namietnuť, že zmienené veci platia len pre nečakané telefonáty, na ktoré nie sme my, introverti, pripravení. Pravdou ale je, že aj keď sa s niekým na telefonickom rozhovore dohodneme vopred na určitý termín, príliš veľa pokoja nemáme. Neustále na to totiž myslíme, snažíme sa tomu celý svoj deň prispôsobiť a adekvátne sa na rozhovor pripraviť.

Pravdou však je, že naplánované telefonáty sú predsa len menej vyrušujúce ako tie neohlásené, čisto preto, lebo vieme, že nám dotyčný zavolá. Iste, stále to nie je úplne príjemná činnosť, ale je to určite lepšie, akoby nás vyzváňajúci mobil mal vyrušiť neočakávane.

Platí ale, že aj introverti majú ľudí, s ktorými im telefonická konverzácia neprekáža. Sem môžeme zarátať rodinných príbuzných či blízkych priateľov. Vo všeobecnosti je ale faktom, že pokiaľ môžu, tak radšej volia písanie správ, než vyčerpávajúce a otravné telefonovanie. Nehnevajte sa teda na nich, ak vám na prvýkrát nezdvihnú.

Telefonická fóbia?

Stojí ale za zmienku, že extrémny strach z telefonovania môže mať charakter skutočnej fóbie. Tá sa nazýva telefonická fóbia a je charakterizovaná neochotou či strachom konverzovať cez telefón. Podľa odborníkov ide o typ sociálnej fóbie či sociálnej úzkosti. Keďže sociálnou fóbiou trpia väčšinou práve introverti, neprekvapí, že práve medzi nimi je telefonická fóbia najrozšírenejšia.

Môže mať rôznu intenzitu a podľa vedeckých výskumov nejde vôbec o ojedinelý fenomén. Štatistiky, ktoré sa zaoberali vzťahom k telefonovaniu v prípade britských kancelárskych pracovníkov, uvádzajú, že z generácie mileniálov vo Veľkej Británii pociťuje pri zvonení mobilu nepríjemné úzkostné pocity až 76 percent ľudí!

Ich strach pramení z rôznych obáv. Boja sa, napríklad, že nebudú vedieť, ako daný problém po telefóne riešiť, že nebudú vedieť adekvátne komunikovať, že budú znieť zvláštne či neprirodzene, prípadne že na volajúceho zanechajú zlý dojem.

Príspevok Nevolajte nám, prosím! Prečo introverti neznášajú telefonovanie? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ako uvádza portál 9GAG, mladá vodička dostala pokutu vo výške cca 438 eur. Tu by mohol príbeh končiť, lenže Michelle sa bránila tým, že za volantom netelefonovala. Tvrdí, že len jedla nanuk, ktorý si policajti pomýlili s mobilným telefónom.

Michelle teda odmietala pokutu zaplatiť, keďže sa žiadneho porušenia predpisov nedopustila. „Nie je možné, aby som jedla Magnum Ego, držala telefón a ešte k tomu šoférovala,“ povedala novinárom.

Hrozilo, že prípad pôjde pred súd

Okrem záznamu z policajnej kamery mala k dispozícii aj výpisy od operátora, ktoré potvrdzovali, že v čase jazdy nikomu netelefonovala ani neposielala správy. Istý čas ale aj tak hrozilo, že celý prípad skončí až na súde. Polícia si však napokon priznala svoj omyl a pokutu zrušila.

„Zdravý rozum zvíťazil a pokuta bola zrušená,“ povedala Michelle. „Kontaktovali ma len pár dní predtým, ako mal začať súd. Bola som veľmi rada, že systém funguje a že spravodlivosť zvíťazila.“ Dodala tiež, že voči policajtovi, ktorý jej pokutu uložil, nechová žiadne negatívne emócie. „Proste sa snažil robiť svoju prácu. Policajná práca má môj veľký rešpekt,“ zdôraznila.

Jej právnik Justin Lawrence apeloval na motoristov, ktorým bola v dôsledku omylu uložená nespravodlivá pokuta, aby sa domáhali svojich práv.

Príspevok Polícia si pomýlila mobil s nanukom a vodičke uložila pokutu za telefonovanie za volantom je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Väčšina ľudí o nič z toho nemá záujem a tieto telefonáty ich proste len otravujú a vyrušujú. Istý Roy Baker ale prišiel na celkom účinný spôsob, ako sa s týmito volajúcimi porátať. Informoval o tom portál LADbible.

@1roy_jr

CIA Fraud Division Coming to a dial tone near you #fyp #foryou #myroyvoice #scam #extendedwarranty #stopcallin #deepvoice #prankwars #comedy #funny

♬ CIA Fraud Division – Roy L Baker Jr

Predstiera, že je odkazovač CIA

Roy svoju taktiku zverejnil prostredníctvom videa na TikToku. Jeho metóda je jednoduchá. Vždy, keď sa mu niekto otravný dovolá, Roy predstiera, že sa dovolal do centrály CIA. Prekvapenému volajúcemu povie: „Dobrý deň. Ďakujeme, že ste sa zavolali na CIA. Dovolali ste sa do divízie podvodov.

Všetci naši agenti pomáhajú iným volajúcim. Aby sme vám pomohli, prosím, ostaňte na linke, kým stiahneme vaše záznamy o hovoroch, aby sme ich mohli analyzovať v našej databáze podvodných operácií. Náš agent sa s vami čoskoro spojí.“

Geniálna taktika

Asi si vieš predstaviť, že keď si volajúci vypočuje niečo takéto, tak okamžite hovor zruší. A zrejme na dané číslo už nikdy v živote nezavolá. Šikovná technika, akurát na Slovensku by sme ju museli mierne obmeniť, keďže CIA na našom území neoperuje. Royov nápad si ale medzi používateľmi získal popularitu a mnohí ho označili za geniálny. Jeden z používateľov predstavil vlastnú techniku, ako sa otravných volajúcich zbaviť: proste začne hovoriť cudzím jazykom a oni okamžite zavesia.

Príspevok Trápia ťa nevyžiadané telefonáty? Muž prišiel na spôsob, ako sa otravných volajúcich zbaviť je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Spoločenské podujatia a párty

Určite poznáš ten pocit, keď sa po veľmi dlhej dobe rozhodneš ísť s kamarátmi do mesta. Zrazu sa tam zjaví oveľa viac ľudí, ako si čakal, a ty to rozhodnutie začneš jemne ľutovať. Pozeranie do telefónu, písanie si s niekým alebo zisťovanie, čo je nové na Instagrame, je to, čo ťa chráni od nechcených konverzácií. Potom prídu otázky ohľadom toho, čo robíš, a trápna chvíľka je na svete.

Čo ak chceš z takéhoto stretnutia nenápadne odísť? Postavíš sa pred všetkých, pozdravíš sa a dúfaš, že si voľný. No vtedy príde tvoj kamarát, ktorý chce odísť tiež, každého vyobjíma a ty len trápne stojíš a rozmýšľaš či ísť preč, alebo robiť to isté.

2. Telefonovanie

Prečo ešte nie je pravidlom používať iba smsky? Pri telefonovaní nemáme dostatok času mentálne sa pripraviť na rôzne otázky. Nevidíme mimiku a gestá, ktoré nám pomáhajú necítiť sa niekedy až tak mrzuto. Keď nastane v telefóne trápne ticho, nemá nám čo pomôcť.

3. Predstav sa nám

Všetci sme sa s touto vetou stretli počas základnej či strednej školy. Povedať niečo zaujímavé o sebe je peklom pre každého introverta. V takej chvíli len dúfaš, že pôjde niekto pred tebou a ty povieš úplne to isté. Introvert o sebe rád rozpráva iba vtedy, ak sa cíti komfortne a nenútene.

4. Objatia a komplimenty

Spontánne objatia by mali byť zakázané. Najmä ak stretávame nových ľudí. Narušenie osobného priestoru vytvára veľmi trápnu situáciu, hlavne keď to nevieme vrátiť. Naším cieľom je dostať sa z objatia, a to čo najskôr.

Pre introvertov je veľmi ťažké prijímať komplimenty. Cítime sa príliš viditeľní a nevieme, ako reagovať. Stačí usmiatie alebo poďakovanie? A čo mám robiť s rukami? Samozrejme, snažíme sa takýto kompliment vrátiť a v rýchlosti nájsť niečo, čo pochválime. Náš strach a nadmerné premýšľanie nám nedovolí kompliment vysloviť a iba trápne stojíme a usmievame sa. Čo ak jej pochválim niečo, čo ani nemá na sebe? Čo ak to nezoberie ako kompliment? Náš mozog je v takejto chvíli úplne stratený.

5. Stredobod pozornosti

Keď sa rozhodneš povedať jednému človeku v skupine nejakú informáciu, no zrazu to zachytí viac ľudí, než si chcel. Otočí sa na teba celá skupina a ich nedočkavé oči čakajú na to, čo povieš. Byť stredobodom pozornosti je tvoja najväčšia panika a ty sa začínaš potiť a koktať. Ešte lepšou situáciou je, ak sa rozhodneš rozprávať a nikto ťa nepočúva.

6. Noví ľudia v tvojej bublinke

Každý introvert má zopár kamarátov, s ktorými je rád a necíti sa pri nich nepríjemne. Ak sa rozhodnete ísť von a zrazu ti niekto z nich oznámi, že príde ešte zopár ľudí, je to pocit na nezaplatenie. Ako im vysvetliť, že by si bol radšej doma? Ďalšia situácia, ktorá sa určite každému introvertovi stane, je, keď tvoj kamarát stretne niekoho známeho. Ty v tichosti stojíš vedľa neho a čakáš, kedy ten nekonečný rozhovor skončí.

7. Predpríprava odpovede

V tvojej partii sa vedie búrlivá diskusia o téme, o ktorej máš troška menší prehľad. No keď si konečne premyslíš, čo povedať a ako sa zapojiť do debaty, konverzácia je už úplne niekde inde a ty si znova na začiatku.

8. Prečo si ticho?

Večná otázka, ktorá tichších ľudí neopustí. Je ti niečo? Prečo si tak ticho? Niekto sa túto otázku vie opýtať aj desaťkrát počas jedného stretnutia. Jediné, čo sa tým vytvára, je trápna chvíľka. Introverti sú lepšími poslucháčmi práve preto, že potrebujú čas na sociálne nabitie.

9. Snaha vyhnúť sa niekomu

Ideš po ulici a zrazu uvidíš niekoho, s kým sa nechceš rozprávať. Vtedy si ťa táto osôbka všimne a ty nevieš, ako sa takejto situácii vyhnúť a kam sa vypariť. Veľmi podobné je, ak sa s niekým rozlúčiš a idete tým istým smerom ešte zopár minút.

10. Keď nevieš, čo robiť

Počas konverzácie často nevieš, čo robiť s rukami. Mám mať jednu ruku vbok alebo sa mám o niečo oprieť? Ako sa mám postaviť bez toho, aby to vyzeralo trápne?

Príspevok 10 trápnych situácií, ktoré zažíva každý introvert je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Neúnavným sťažovateľom je 71-ročný Akitoši Okamoto zo Saitamy. Starček neustále bombardoval centrum podpory svojho telekomunikačného operátora telefonátmi, v ktorých sa sťažoval prevažne na to, že jeho telefón neprijíma rozhlasové vysielanie. Firmu KDDI vyzýval k tomu, aby sa mu ospravedlnila za porušenie zmluvy.

Záznamy KDDI ukazujú, že pán Okamoto kontaktoval linku podpory až 24-tisíc krát v priebehu posledných dvoch rokov. Ak by telefonoval 730 dní v rade, tak to vychádza na šialených 33 telefonátov denne. Koľko radosti by mohol mať zo života, ak by svoju energiu a čas smeroval k iným aktivitám!

Spoločnosť naozaj dlho váhala s kontaktovaním polície. Predsa ide o ich zákazníka a sú povinní mu pomôcť. Neustále zbytočné zaťažovanie telefonických operátorov ale firmu vyčerpávalo a oslabovalo jej schopnosť poskytovať pomoc ľuďom, u ktorých to má zmysel. Už toho bolo dosť.

View this post on Instagram

a rainy day in Saitama

A post shared by i_dauyu (@i_dauyu) on Nov 24, 2019 at 4:20am PST

Senior bol zadržaný a prebieha vyšetrovanie prípadu. Muž môže byť obvinený z prečinu, ktorý v Japonsku nesie názov „kladenie prekážky pri podnikaní“. Podľa zákona sa ho môže dopustiť zákazník, akákoľvek tretia strana alebo dokonca aj vlastný zamestnanec, ktorý svojou činnosťou ohrozuje bezproblémové podnikanie.

Zdroj: soranews24.com

Príspevok Deduško bol zatknutý po tom, ako 24-tisíc krát zavolal svojmu operátorovi je zobrazený ako prvý na EMEFKA.