Rutinný let sa zmenil na horor

Začiatok letu a samotný let prebiehal – ako sme napísali – bez problémov. 28. júla 1976 lietadlo Iľjušin II-18B odštartovalo z letiska Praha-Ruzyně o 8:52 hod., pričom pristáť malo na letisku Bratislava-Ivanka. Na palube sa nachádzalo dohromady 79 ľudí, z toho 69 cestujúcich, posádka a palubní sprievodcovia. Kapitánom bol 44-ročný Svatoslav Rosa, skúsený pilot s mnohými nalietanými hodinami. Okrem neho bol v kokpite druhý pilot Jiří Růžička, navigátor Antonín Prim a palubný mechanik Jaroslav Schmidt.

Lietadlo sa bez ťažkostí dostalo až k Bratislave a o 9:35 hod. dostalo od riadiacej veže povolenie na pristátie. Došlo však k omylu, ktorý bol – ako sa ukázalo – prvou z mnohých chýb s fatálnymi následkami. Dispečer si myslel, že sa lietadlo nachádza o 300 metrov nižšie.

Bolo však stále veľmi vysoko a po povolení na pristátie začalo klesať až príliš rýchlo (22 metrov za sekundu pri rýchlosti 435 kilometrov za hodinu, čím výrazne prekročilo povolenú normu). Pre tento spôsob klesania sa rozhodol kapitán Rosa, hoci v takýchto situáciách bolo predpísané, aby pilot klesal krúžením a priblížením.

Vzhľadom na prudké klesanie a vysokú rýchlosť došlo k vypnutiu tretieho motora. V takomto prípade mala posádka povinnosť vypnúť daný motor aj ručne, ale opäť došlo k chybe. Pilot Růžička totiž omylom stlačil nesprávne tlačidlo a vypol tým aj štvrtý motor. Podľa predpisov mal pilot v takejto situácii jednoducho „položiť“ lietadlo na zem. „Možno by sa niekomu niečo stalo, ale všetci by to boli prežili,“ uviedol bývalý novinár David Púchovský, autor knihy Katastrofa letu 001 na Zlatých pieskoch, pre portál Teraz.

Z nepochopiteľných príčin sa ale pilot dopustil ďalšej obrovskej chyby. Namiesto toho, aby sa pokúsil pristáť a riadil sa pokynmi z veže, z ktorej prichádzali správy, aby lietadlo točil vľavo, začal ho otáčať smerom doprava. Rozhodol sa vlastne zopakovať okruh a pokúsiť sa znovu pristáť podľa pôvodných plánov.

To ale za daných okolností (pri dvoch vypnutých motoroch) bolo viac ako nerealistické. Aby toho nebolo málo, došlo k ďalšej chybe. Mechanik Schmidt sa rozhodol opäť nahodiť štvrtý motor. Tým ale extrémne narástol odpor vzduchu, rýchlosť sa znížila, lietadlo sa naklonilo a o 9:37 hod. dopadlo do jazera v areáli Zlaté piesky. Pri náraze do vody sa trup rozlomil napoly a oddelili sa od neho krídla. Zahynulo 76 ľudí, vrátane všetkých členov posádky. Prežiť sa podarilo len trom pasažierom.

76 mŕtvych

Dispečeri vedeli, že s lietadlom je zle, jeho pád navyše videlo aj viacero svedkov. Tí sa snažili zachrániť ľudí na palube ešte predtým, než dorazili záchranári. Väčšina z nich ale bola po smrti. Záchranári museli motorovou pílou do trupu lietadla vyrezať dieru, aby sa k cestujúcim dostali. Uvádza sa, že dokázali vyslobodiť štyroch ľudí, pričom ďalším dvom sa podarilo vyplávať z ponorenej časti lietadla. Napriek tomu napokon prežili iba traja ľudia.

Boli nimi Jaromír Kratochvíl, František Lukáš a Gerard Menárd z Francúzska. Kratochvíl zomrel minulý rok, Lukáš v roku 1996. Posledným žijúcim priamym účastníkom tejto obrovskej tragédie je tak už len Menárd. Tie najväčšie trosky lietadla boli vylovené v roku 1976, hoci nie úplne všetky.

Rôzne väčšie či menšie časti bádatelia nachádzali ešte dlhé roky po havárii. Menšie trosky sa podarilo vyloviť v roku 2000 a dokonca aj začiatkom tohto roka. Vtedy potápači Peter Kubička a Andrej Gašpar vylovili nečakane veľký kus kabíny. Išlo o ľavú časť predného trupu. Trosky lietadla boli 28. júla 2021 vystavené v priestoroch Dopravného múzea v Bratislave. Táto výstava potrvá až do 31. mája budúceho roka.

Za haváriou bola ľudská chyba

Ako je ale vôbec možné, že k tejto havárii došlo? Svatoslav Rosa bol predsa ostrieľaný pilot a aj jeho kolegovia mali nezanedbateľné množstvo skúseností. Na základe vyšetrovania sa však prišlo na to, že príčina pádu lietadla naozaj nastala kvôli ľudskému faktoru. Posádka sa dopustila celej série chýb, ktoré mali smrteľné následky.

Vyšetrovacia komisia určila, že tým hlavným dôvodom pádu lietadla bolo opätovné nahodenie motora, ktoré sa však udialo pri príliš malej rýchlosti a v malej výške. Havária bola v tom momente už prakticky neodvratná. Mnoho detailov o priebehu letu a samotnej havárii však dlho nebolo verejne známych. Len kusé informácie sa dostali aj k rodinným príslušníkom a priateľom obetí.

Ako v prípade každej veľkej tragédie, aj na tento prípad sa nabalilo množstvo dohadov, konšpirácií a poloprávd. Práve neúplnosť celkového obrazu toho osudného dňa podnietila Davida Púchovského, aby napísal knihu, v ktorej raz a navždy všetko vyjasní a na základe zozbieraných dôkazov odhalí, čo stálo za pádom lietadla.

„Žiadna rodina dodnes nedostala vyrozumenie o príčinách nehody. Každý príbuzný, ktorý so mnou hovoril, má rozdielne informácie,“ uviedol Púchovský pre portál Nový čas. „Niektorí z nich veria štyri desaťročia dezinformáciám a vôbec netušia, čo bolo pravou príčinou pádu lietadla.“ Výsledkom tejto snahy bola už spomenutá kniha Katastrofa letu 001 na Zlatých Pieskoch, ktorá vyšla v roku 2019. Na mieste tragédie od roku 2014 stojí pamätník obetí.

Príspevok Od havárie lietadla na Zlatých pieskoch uplynulo už 45 rokov. Prežili ju len traja ľudia je zobrazený ako prvý na EMEFKA.