Spôsob, akým funguje naša myseľ, má veľa spoločného s tým, akí sme a čo robíme. A skutočne, niektoré zistenia nás ako pobavia, tak i prekvapia.

Pozrieme sa na 10 faktov zo psychológie, o ktorých si predtým možno netušil.

1) Väčšina jedincov by bola schopná zabiť ľudskú osobu. V rámci štúdií o psychológii poslušnosti voči autorite sociálny psychológ Stanley Milgram zdokumentoval, že väčšina normálnych dospelých, aj keď sme presvedčení o opaku, je v skutočnosti schopná zabiť niekoho iného.

Hovoríme o ľuďoch bez psychickej poruchy. Podľa jeho výskumu to platí najmä v prípade, že nás nasmeruje autorita, alebo to robíme pre blízku osobu či pre „vyššie dobro“.

2) Človek môže mať iba zopár skutočných priateľov. Možno si niekedy obdivoval rovesníkov, ktorí majú kopu kamarátov. Práve v detstve a puberte po tom túžilo mnoho z nás a mysleli sme si, že sme pravdepodobne akísi čudní, keď máme len dvoch kamošov. No v skutočnosti človek nedokáže neobmedzene nadväzovať blízke vzťahy.

Psychológovia a sociológovia prišli s niečím, čo sa volá Dunbarovo číslo, čiže maximálny počet ľudí, s ktorými jedinec môže udržiavať blízke vzťahy. Čiže, aj keď máš stovky známych, zmysluplnú komunikáciu môžeš dosiahnuť iba s niektorými z nich.

3) Keď sme zaneprázdnení, cítime sa šťastnejšie. Náš mozog nemá rád stav nečinnosti a radšej zostáva zamestnaný. Aj preto sme takí nervózni, keď musíme na niekoho iba tak nečinne čakať. A naopak, za každú splnenú úlohu či cieľ nás odmení dopamínom, hormónom šťastia.

4) 30 % svojho času strávime snívaním. Možno sa ti to už stalo. Išiel si sa učiť a po polhodine si si všimol, že vôbec nevieš, o čom si si celú dobu čítal, pretože si si myšlienkami „odskočil“. Je to však úplne normálne a človeku prirodzené.

Vedci z Kalifornskej univerzity tvrdia, že každý deň strávime až 30 % svojho dňa snívaním. No nemusíme to chápať iba negatívne. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sa radi túlajú „v oblakoch“, bývajú tvorivejší. Efektívnejšie tiež riešia aj problémy a rýchlejšie sa zbavujú stresu.

5) Nedokážeme ignorovať tri veci v živote, a to pohlavný styk, jedlo a nebezpečenstvo. Premýšľal si niekedy nad tým, prečo ľudia stále zízajú, keď sa niečo stane, napríklad autonehoda alebo bitka na ulici? Túto zvedavosť vyvoláva náš mozog, konkrétne časť zodpovedná za prežitie.

Jeho funkciou je neustále skúmať prostredie, klásť a hľadať odpoveď na 3 otázky: „Môžem to jesť? Môžem s tým mať pohlavný styk? Môžem sa tým zabiť?“ Jedlo, milovanie a nebezpečenstvo sú veci, ktoré sú prirodzeným základom nášho pobytu nažive, a preto to nevieme zmeniť, sme tak nastavení.

6) Je nám prirodzené preferovať čo najviac možností. V rámci nedávnej štúdie vedci zostavili dva stoly v supermarkete. Na prvý stôl umiestnili 6 druhov džemov, na druhý 24. Výsledkom bolo, že stôl č. 2 sa ukázal štyrikrát obľúbenejší a zákazníci pri ňom nakupovali častejšie.

Ako už vieme, náš mozog sa môže sústrediť iba na 3-4 veci naraz. Preto je pre nás síce konečné rozhodnutie jednoduchšie, ak je k dispozícii obmedzený počet možností, no napriek tomu vždy túžime po rozmanitosti.

Radi si pozeráme širokú škálu produktov a máme radi ten pocit, keď si môžeme vyberať. A preto sa s najväčšou pravdepodobnosťou zastavíme pri stole s 24 druhmi džemu, aj keď nakoniec budeme stále hľadať tú istú značku, ktorú sme zakúpili mnohokrát.

7) Čokoláda ti dokáže vyvolať intenzívnejšie šťastie ako zamilovanosť. Vedci tvrdia, že čokoláda vyvoláva pocity, ktoré môžu byť príjemnejšie ako počúvanie obľúbenej hudby, výhra v lotérii alebo dokonca zamilovanosť. Dôkazy, ktoré to dosvedčujú, pozostávajú zo skenov, ktoré dokumentujú zmeny v aktivite na povrchu mozgu pri jedení čokolády.

8) Väčšinu vecí robíme podvedome. Aj keby sme radi verili, že všetky naše kroky sú výsledkom starostlivého plánovania, v skutočnosti 60 až 80 % našich každodenných rozhodnutí neprijíma naše vedomie, ale podvedomie. Pri väčšine činností totiž nemyslíme na to, že by sme ich mali robiť, len ich automaticky vykonávame.

Každú sekundu náš mozog prijíma milióny jednotiek údajov, a aby sa predišlo jeho nadmernému vyčerpaniu, časť práce sa dostane do podvedomia. Zavesenie kľúčov, vypnutie svetiel, zatvorenie predných dverí, takéto činnosti vykonávame bez premýšľania. A práve preto sme často paranoidní a bojíme sa, či sme pri odchode vypli žehličku alebo sporák. Jednoducho si to nepamätáme, pretože sme to spravili automaticky.

9) Najradšej zo všetkého si vyberáme zlatú strednú cestu. Vedci zistili, že ľudia, bez ohľadu na výšku ich bankového konta, majú tendenciu siahať po tej „akurát“ možnosti. Väčšina z nás si nezvolí tie najdrahšie topánky, no zároveň ani najlacnejšie. Vyberie si tie stredne drahé.

10) Stabilita uzatvára výukové centrá v mozgu. Ak sa sťažuješ, že tvoj život je nestabilný, mal by si vedieť, že tieto podmienky ťa ako človeka zlepšujú. Vedci potvrdili, že ak nie sme mimo svoju komfortnú zónu, neučíme sa. A tým pádom, čím viac sa musíš životom prebíjať, tým lepšie. Prospieva ti to a učíš sa.

Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu

Príspevok Prekvapivé fakty o ľudskej psychike, o ktorých si predtým možno ani netušil (2. časť) je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

V týchto bodoch sa nájdeš, ak máš k jedlu skutočne hlboký a vrúcny vzťah:

1. Celý deň rozmýšľaš nad tým, čo by si dnes zjedol. 

2. Na jedlo míňaš dvojnásobok v porovnaní s tvojimi kamošmi. Občas sa za to cítiš vinný, ale akékoľvek úvahy o šetrení a obmedzovaní sa stále zastaví tvoj škvŕkajúci žalúdok.

3. Už na základke si bol známy tým, že si po každom dojedal. A stále chodil pre dupľu. Kuchárky ťa poznali a bol si ich milovaný bacuľatý chlapec.

4. Dojedáš po druhých doteraz. Preto miluješ spoločnosť „maznavých“ ľudí, ktorí ti polovicu obeda nahádžu tam, kde ho túžiš najviac vidieť. No predsa do tvojho taniera…

5. Jedenie ti robí neskutočnú radosť. Endorfíny šťastia len tak prúdia.

6. Kupuješ ho radšej ako oblečenie. Lebo taký segedín alebo buchty ti na rozdiel od šiat sadnú vždy…

7. Na prvé rande nejdeš na kávu alebo prechádzku, ale najesť sa do dobrej reštiky. Keby náhodou bola tá druhá osoba totálny blbec, aspoň z toho dňa budeš mať niečo pozitívne.

8. Frajer ti nosí jedlo, nie ruže. Kebab, pizza, „mekáč“…Tvoja láska vie, po čom naozaj túžiš.

9. Odmeňuješ a motivuješ sa iba jedlom. Keďže väčšia radosť pre teba neexistuje…

10. Tvoji nápadníci, tí inteligentní, vždy rýchlo prídu na to, ako ťa urobiť šťastnou. A preto sa v prvom rade starajú o to, aby si bola stále sýta.

11. Ako chlapec máš jasný kľúč k svojmu srdcu. Keď vie pekná baba variť, hneď si do nej až po uši.

12. Piatok večer radšej „volíš“ fajnovú večeru ako nejakú ožieračku. Lebo alkohol ťa tak nepovzbudí ako kvalitný pokrm.

13. Jedlo ťa nikdy nenaštve, na rozdiel od ľudí. Naopak, dobré „papaníčko“ napráva škody na tvojej psychike, ktoré napácha tvoje sprosté okolie…

14. Najviac ťa dokáže naštvať človek, ktorý ho spacká. A pokazí ti zlým obedom celý deň.

15. Usínaš s myšlienkou, čo bude na raňajky. „Hmm, praženička či vianočka s kakavkom?“ 

https://www.instagram.com/p/By-06hboYy9/

16. Na diéty kašleš, lebo ťa robia nešťastným a psychicky ťa unavujú. Radšej budeš vypasený a šťastný, ako naopak…

17.„Pancreolan náš každodenný.“ Pretože tvoj žalúdok niekedy na maškrtný jazyk nestačí.

18. Jedlo patrí k tvojim záľubám. Pokojne by si si to uviedol aj do životopisu.

19. Žiješ pre to, aby si jedol. Každému, kto túto metaforu používa v opačnom garde, nerozumieš a si z toho človeka maximálne nešťastný. Nikdy by si s ním nemenil.

20. Tvoj deň delíš na dve časti: čakanie na jedlo a jedenie.

https://www.instagram.com/p/B9RiErwpJI5/

21. Miluješ varenie, pečenie a ľudí, ktorí to vedia robiť lepšie ako ty. 

22. Vianoce miluješ hlavne kvôli jedlu. Darčeky i rodina sú fajn, ale kaprík so šalátom? A opekance s makom? Čosiii…Na tomto svete je tak krásne!

23. Ak ideš po dlhej dobe domov, nadiktuješ mame presný zoznam, čo si kedy prosíš k obedu.

24. Keď ideš na dovolenku do zahraničia, prvé, čo zisťuješ, je, ktoré reštiky majú najlepšie hodnotenia. A už v hlave si zostavuješ jedálničky na celé dni.

https://giphy.com/gifs/food-hello-friend-fXuLDJ7vsDUly

Príspevok Veci, s ktorými sa stotožňuje každý, kto má radšej jedlo ako ľudí je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

PhDr. Monika Piliarová je psychologička a riaditeľka centra duševného zdravia Facilitas v Košiciach, ktorá má za sebou dvadsaťročnú odbornú prax. Porozprávali sme sa s ňou aj o tom, s akými problémami chodí do ambulancie mladá generácia, prečo sa mnohí hanbia vyhľadať odborníka a ako sociálne siete ničia medziľudské vzťahy.

Taktiež nám prezradila, či aj psychológ niekedy potrebuje terapiu, ako v ľuďoch vznikajú predsudky a či humor dokáže pomôcť nášmu zdraviu.

S akými ťažkosťami za vami chodia mladí ľudia a v čom sa odlišujú problémy dnešnej generácie a tej spred desiatich, dvadsiatich rokov? 

Dnešná mladá generácia do ambulancie prichádza s úzkosťou, obavami, strachom, pocitmi odmietnutia, zlyhania a nenaplnených potrieb. Informácie sa k nám dostávajú omnoho jednoduchšie a vo väčšej miere, ako to bolo pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi.

Áno, možno vnímať aj účinok technológií, ktoré, povedala by som, ešte viac napomáhajú rozchodom, odcudzeniu a vzniku rôznych závislostí. Stretávame sa i s vplyvom nadbytočných alebo neodborných informácií, ktoré vedú k vzniku úzkostných stavov sebapozorovania, nerozhodnosti a vzniku hypochondrie. Čím väčší počet nenaplnených potrieb klient má, tým vidí svoj život vo väčšej miere ako nekvalitný.

Ako sociálne siete a internet môžu poškodzovať ľudské vzťahy?

Ak komunikujeme prostredníctvom sociálnych sietí alebo telefónu, veľmi rýchlo si dopĺňame do prijatých sms, lajkov a obrázkových odkazov naše myšlienky, emócie, ktoré máme tendenciu pripísať druhej strane. A to vedie k dezinterpretácii. Vznikajú zbytočné nedorozumenia a pre také malichernosti dochádza k naštrbeniu vzťahov.

Pričom pri osobnom stretnutí je k dispozícii oveľa viac podnetov, ktoré kontext ozrejmujú. V tomto ohľade je doba na jednej strane informačne bohatá a zároveň veľmi chudobná. A aj tým sa dostávame do nepohody, napätia, mnohí v dnešnej dobe trpia chronickým vystresovaním.

Následkom slabej komunikácie a častých konfliktov je nedostatok kvalitných vzťahov a to sa podpisuje na mnohých chronických ochoreniach.

Čo ovplyvňuje náš psychický stav a zapríčiňuje vznik duševných ochorení?

Vplyvov máme okolo seba také množstvo, že je náročné určiť, prečo na niekoho situácia doľahne ako ťaživá a iný sa zľahka otrasie a nevníma ju ako traumatickú. Ide o súbor faktorov, ako aj o našu odolnosť, ktorá nám bola daná do vienka.

Pod väčším tlakom sú mladí ľudia, ktorí nemajú dostatočnú sociálnu oporu, možnosť ventilovať tlak, či už športom, umením, alebo koníčkami. V situáciách, keď sa nachádzame v čase núdze, utrpenia alebo prázdnoty vo svojom živote a nemáme dostatočnú oporu a podporu okolia, kladieme si otázku zmyslu života najčastejšie.

S akými problémami k vám chodia pacienti najčastejšie a ako s nimi pracujete?

Najčastejšie je to kvôli samotnej túžbe po zmene. A tá niekedy pramení z dôvodu narušeného spánku, straty lásky, odmietania partnerom, úzkostných myšlienok, nedostatočného sebavedomia a neistoty v kontakte s inými.

Na začiatok terapie je dôležité, že si pacient dokáže uvedomiť, v ktorej oblasti života prežíva pociťovanú nepohodu. Potom spoločne zmapujeme, ako jeho „situácia“ vyzerá, ako sa vyvinula a aké sú možnosti riešení. Psychoterapia je založená na spolupráci, expertom na klientov život je samotný klient, terapeut ho iba sprevádza a ponúka mu možnosti, ako dosiahnuť zmenu.

Prečo sa podľa vás mladí ľudia hanbia chodiť k psychológovi? Čo im najviac bráni?

Povedať: „Viete, ja chodím na terapiu…“ asi nie je úplne jednoduché. Stále je v spoločnosti prítomné značkovanie a výsmech spojený s tým, že môžete „byť na hlavu“. Ochorenie je vnímané ako zahanbujúce a s klientmi sa často zaobchádza ako s „horšími“ alebo menejcennými ľuďmi.

Vo všeobecnosti sa ľudia vyhýbajú kontaktom so psychiatriou a podobnými inštitúciami, pretože sa boja, že budú označení za duševne chorých, bláznov a celý ich život to ešte väčšmi zhorší. Obávajú sa zavrhnutia a odmietnutia spoločnosťou.

Prečo majú ľudia sklon posudzovať jeden druhého? 

Tým, že prisudzujeme iným skupinám vlastnosti, charakteristiky a postoje, dávame najavo vlastnú odlišnosť a vymedzujeme tak svoje pravidlá, teritórium a sociálne normy.

Je pre nás jednoduchšie iba na základe príslušnosti priradiť členovi skupiny rovno charakteristiky celej skupiny, šetríme si tým čas a nevyžaduje si to od nás formovanie nových postojov. No nie je to správne a v princípe s tým nepomáhame ani sami sebe.

Ako v ľuďoch podľa vás vznikajú predsudky? 

Stereotypy a predsudky sú odjakživa súčasťou ľudskej spoločnosti. V súvislosti s oblasťami, s ktorými máme málo skúseností alebo si ich spájame so strachom, preberáme nekriticky postoje a skúsenosti, ktoré nás svojím spôsobom spájajú s tou našou skupinou, v ktorej sa my sami cítime komfortne. Dôležitá je však osobná skúsenosť, pri ktorej často dochádza k narúšaniu týchto stereotypov.

Čo sami sebe spôsobujeme prehnanou kritikou voči okoliu?

Neustálym kritizovaním ostatných si nezískavame priazeň a sympatie okolia. Aj keď kritika a jej vyjadrenie má mnohokrát svoje opodstatnenie, má aj svoje pravidlá, ktoré sa potrebujeme naučiť, aby sme následkom svojho správania neostali v izolácii.

Ľudia sa časom začnú vyhýbať priveľmi kritickým osobám, keďže sa s nimi cítia nesvoji a neuvoľnene. V spoločnosti sú obľúbenejší ľudia, s ktorými je zábava a „ľahko“ sa vám s nimi dýcha.

Aké typy osobností sú voči ostatným najkritickejšie?

Kritickí vieme byť všetci. Ukazuje sa, že spojenie vnútornej neistoty a zároveň potreby presadzovať sa vedie k neprimeraným spôsobom komunikácie vo svojom okolí. Problém pre slabšie povahy nastáva, keď sa prehnane kriticky začne vyjadrovať osobnosť, ktorá je sama o sebe autoritatívna a sebapresadzujúca. Často dochádza k neprimeranému uplatňovaniu jej pravidiel.

Dokážu tí, ktorí kritizujú, sami čeliť kritike? 

Čeliť kritike a rozlíšiť primeranosť a neprimeranosť výrokov je často školou medziľudských vzťahov a komunikácie. Kritizujeme väčšinou z dôvodu, aby sme neboli my tí kritizovaní.

Naučiť sa zvládnuť kritiku, prehodnotiť svoje správanie a nájsť nové stratégie v svojom konaní si vyžaduje určitú zrelosť osobnosti, ale týmto veciam sa pribúdajúcim vekom učíme. A ak sme v prostredí, ktoré nás akceptuje, pričom naše hodnoty sú v súlade s hodnotami skupiny, cítime sa konformne a spokojne.

Ako sa podľa vás človek najlepšie psychicky zregeneruje? Čo by ste odporučili?

Odporúčala by som každému skúsiť sa venovať nejakej umeleckej alebo kreatívnej činnosti, pri ktorej dokáže vypnúť. Človeku pomáha plné ponorenie sa do tvorivého procesu, aj keď nie je nejak obzvlášť umelecky nadaný. Umenie nám pomáha porozumieť prostrediu, v ktorom žijeme.

Potrebuje niekedy aj psychológ psychológa? Nemáte niekedy „dosť“, keď celé dni počúvate o cudzích problémoch?

Psychológ, psychoterapeut, ako i lekár psychiater, všetci sme iba ľudia, ktorí si prechádzajú vlastnými životnými sklamaniami, obavami a stresmi. Áno, skutočne existujú ťaživé situácie klienta, ktoré nás zasiahnu, a nie je jednoduché povedať „ďalší, prosím“.

Disponujeme odbornými znalosťami, praxou a skúsenosťami – a to nám pomáha, ale potrebujeme mať priestor na sebareflexiu, uvoľnenie napätia a korekciu odbornej praxe. K tomu nám slúži vlastné terapeutické vzdelávanie a kritické nahliadanie na vlastnú prácu.

V čom je podľa vás pre psychiku človeka nápomocný zmysel pre humor? Platí známa veta, že smiech lieči?

Zmysel pre humor napomáha k lepšiemu zvládnutiu stresových situácií a k prekonávaniu úzkostí. Prirodzene k nemu inklinujeme a sú nám sympatickí jednotlivci, ktorí dokážu uvoľniť atmosféru primeraným vtipom a navodiť veselosť.

Zaujímavé je, že viac nás to „ťahá“ k osobám, ktoré si dokážu robiť srandu viac na úkor seba než druhých. Smiech prirodzene uvoľňuje dýchanie, prehĺbi ho, spôsobí celkové uvoľnenie napätia svalstva, čo je pre náš organizmus veľmi prospešné.

Ďakujeme za rozhovor 🙂

Príspevok Psychologička hovorí: Priťahujú nás ľudia, ktorí si robia viac srandu sami zo seba ako z ostatných je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

Titulná fotka: © Flo Perry

Príspevok Komiksy, v ktorých sa určite nájdeš, ak máš veľmi intímny vzťah s jedlom je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. „Čo bude na obed?“ Ešte si ani poriadne neotvoril dvere do bytu, už vyzvedáš, čo zaplní prázdnotu v tvojom žalúdku a i tú v duši tentokrát. A tvoja mama sa už ani neuráža, rozhodla si túto hlášku v hlave preložiť na „ahoj maminka, ako si sa dnes mala?“ a život ide ďalej.

2. „A bude tam aj jedlo?“ Socializácia pravdepodobne nepatrí medzi tvoje najobľúbenejšie voľnočasové aktivity, no jedlo zadarmo úplne mení situáciu. Vždy. Lebo za domáce veterníky od mamy tej puchry, čo v štvrtej triede na základke pripomenula učiteľke, že ste mali domácu úlohu si schopný sa jej strčiť do análneho otvoru až po palce na nohách.

3. „Okej, ale toto bolo len predjedlo. Ešte bude aj iný chod, však?“ Ak si už niekedy zavítal do jednej z tých nóbl reštaurácií, kde jediná položka na menu, ktorá dáva zmysel a nezaváňa francúzštinou je nesýtená minerálka (rozumej niekto ťa tam pozval, pretože z tvojho platu by si si tam pravdepodobne nemohol dovoliť ani mastný fľak na obruse), tak si bol pravdepodobne veľmi sklamaný, keď tá jedna kuracia rolka o veľkosti zakrpateného malíčku trojročného dieťaťa bola vlastne hlavným chodom a stála viac ako tvoj dvojmesačný nájom.

4. „Poďme sa najprv najesť.“ Je úplne jedno, kam ste s partiou práve dorazili, no pokiaľ sa do desiatich minút neusadíte v najbližšom podniku, tak zožerieš ich. A oni to vedia. Takže sa vôbec neodvážia proti tomuto smelému návrhu protestovať.

5. „Fakt je to príliš veľa jedla pre jedného človeka?“ Minulý týždeň som bola v reštaurácii, môj stôl spadal pod veľmi fešného čašníka. Milo sa na mňa usmieval, ja som si objednala pizzu, on doniesol pizzu, ja som zjedla pizzu za tridsať sekúnd a on sa stále usmieval. Objednala som si minerálku, on priniesol minerálku a stále sa milo usmieval. A potom som si objednala palacinky. Dvoje. No a potom sa už zas tak milo neusmieval, lebo očividne pochopil, že môj neskrotný apetít by bol v značnom konflikte s jeho výplatnou páskou, keby sme tie jeho úsmevy posunuli na inú úroveň, a odišiel sa usmievať na pipku, čo si objednala uhorkový šalát. Očividne sú si súdení, lebo ani jeden z nich nevie, čo je naozaj dobré.

6. „Sú k tomu hranolky? Nie? Tak mi ich prosím doneste na extra tanier, ďakujem.“

7. „Nie, naozaj si nemyslím, že už mi stačilo.“ To je väčšinou mamin vystrašený pohľad, keď na návšteve mizne v tvojich útrobách už siedmy chlebíček a tretia marlenka. Nevieš, či sa viac bojí o tvoj cholesterol alebo o to, že si hostitelia budú myslieť, že si pred dvadsiatimi rokmi vrzla s transformerom, porodila vysávač a už pekne dlho sa jej to úspešne darí maskovať. Tak či tak, jej celkom neopodstatnené obavy škvŕkanie v bruchu neutíšia, no ten jej jablkový závin by na túto práčičku mohol byť ako stvorený.

8. „To už nedoješ?“ Môže to znieť nevychovane, drzo a pažravo, ALE!!! Vôbec tomu tak nie je. No len si predstavte tie malé vychudnuté černošiatka v Afrike, ktoré nejedli už dobrých pár týždňov, a ty si tu len tak bez mihnutia oka objednáš burger a polovicu z neho vyhodíš. Tiež by ti srdce pukalo, keby si sa na to pozeral takto, no nie?

9. „Môžem si odkusnúť?“ *dinosauria huba mód aktivovaný a polovica danej potraviny putuje dole tvojim tráviacim traktom skôr, ako ten druhý vôbec stihne prikývnuť*

10. „Keď ideš do obchodu, zoberieš aj mne prosím niečo?“ Lebo hoci si ešte ráno prechádzala na zdravší životný štýl, nevyužiť príležitosť ako je táto a nezotročiť si bezbrannú dušu spolubývajúcej, aby ti doniesla Kinder Bueno a dva oškvarkové pagáče, keď sa tam už bude trepať tak či tak, by bolo hriechom. A pravdepodobne by ti to nedalo spávať ešte ďalší týždeň.

11. „To je pizza pre všetkých?“ Ako sa hovorí, dvakrát meraj a raz rež (respektíve dvakrát overuj prv než zožerieš niečo, čo bolo mienené pre ďalších dvanásť ľudí) a jedna kontrolná otázka ešte predsa nikdy nikoho nezabila.

12. „Poďme sa najprv navečerať.“ Ak ktokoľvek, kto ťa pozval von za akýmkoľvek účelom, nezaradil do večerného programu bod „stravovanie“, stojí vôbec zato, aby si naňho plytvala svojim časom?!

13. „Samozrejme, že mám miesto pre dezert!“ Aj keby som si mala teraz na hajzli vlastnoručne vyoperovať slepák jednorazovou žiletkou, aby uvoľnila tomu čučoriedkovému cheesecaku priestor!

14. „Počkaj, idem si ešte pre popcorn.“ Áno, možno zmeškáš polovicu rozuzlenia filmu, za ktorého pozretie si vyvalila desať eur, ale stojí to za to. A ono to predsa nie je tvoja chyba, že ťa malý diablik na pravom ramene opäť nahovoril na to, aby si trištvrťku tej napučanej kukurice schrúmala ešte počas úvodných reklám.

15. „Ja viem, že sme teraz jedli, ale ešte by som si niečo dala…“ *akákoľvek živá bytosť v rádiuse siedmich kilometrov od teba si zúfalo povzdychne, prevráti očami a kladie si otázku, kam sa to do teba, k*rva zmestí*

Titulná fotka: gottadotherightthing.com

Príspevok 15 viet, ktoré používaš veľmi často, ak miluješ jedlo viac ako čokoľvek iné je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Už si sa nepochybne aspoň raz dovalil na nejaký večierok len kvôli jedlu. (Minimálne na nejakú rodinnú oslavu určite, lebo hoci nepotrebuješ už šesťdesiaty raz počuť, že by si si mal nájsť frajerku a prestať sa hrbiť, babkin vychýrený slivkový koláč s mrveničkou jednoducho stojí za to.)

2. A potom si z nejakého takého večierku aj veľmi rýchlo zdrhol, keď si zistil, že jedlo napokon nebolo také svetové, ako si očakával.

3. Väčšinou sa viac tešíš na jedlo v podniku ako na ľudí, ktorí ho s tebou budú zdieľať.

4. Určite už z tvojich úst aspoň raz vyšla veta „Budeš to ešte jesť?“ nasledovaná zábermi, ktoré nie sú vhodné pre maloletých divákov.

5. Keď s niekým zdieľaš balíček zemiakových lupienkov, v hlave ho neprestajne napomínaš, nech ich nežerie tak veľa naraz. (Aj keď ty ich tlačíš dole gágorom po hrstiach, ale to je celkom iná situácia.)

6. Niekedy navrhneš niekomu – tvojmu srdcu veľmi blízkemu – aby si zobral ten posledný kúsok… A v sekunde, ako si ho naozaj vezme, to trpko oľutuješ.

7. Keď niečo delíš na polovicu, jedna je vždy väčšia. Tá tvoja, samozrejme.

8. Keď niečo delí na polovicu niekto iný, jedna je vždy väčšia. Tá jeho, samozrejme. A ty naňho potom zazeráš po zbytok večera.

9. Občas tancuješ pri tom, ako ješ. No a čo.

10. Odmietaš začať jesť dokiaľ nenájdeš v telke niečo schopné. Výber medzi reklamou na prípravok proti hemoroidom, kde si dve opice navzájom čuchajú napuchnuté ružové prdele, a nejakou fantastickou reality show, ktorej produkcia si očividne myslela, že hodiť spodinu slovenskej spoločnosti do hlavného vysielacieho času bol dobrý nápad, bude skutočne ťažký.

11. Pohľad na roztápajúci sa syr v tebe vyvoláva orgazmické pocity.

12. Väčšinu výplaty minieš na jedlo. A čo, veď je to koniec koncov jedna z biologických potrieb…

13. Začneš myslieť na obed hneď, ako skončíš s raňajkami. A potom ti z toho premýšľania poriadne vyhladne, a potom sa až do dvanástej tlačíš keksíkmi, aby si si nejako skrátil to úmorné čakanie, a potom sa hneváš na všetkých tých zasr*tých škriatkov v skrini, ktorí ti permanentne prešívajú oblečenie. Lebo oni tam sú, fakt že hej.

14. Už si určite neraz zrušil telefonát, pretože sa ti akurát dokončilo jedlo.

15. A už si nejedenkrát ten telefonát ignoroval úplne, lebo ti ani prinajmenšom neprišiel natoľko podstatný, aby ti narúšal tvoje gastronomické seansy.

16. No a ak to náhodou naozaj bolo také dôležité a zdvihol si, určite si si vypočul vetu: „Ty zase ješ?“

17. Vytočil si sa, pretože niekto jedol šialene pomaly a ty si už bol dávno ready na dezert.

18. Odmietol si sa s kamarátom rozdeliť s jedlom…

19. …no ani na chvíľu si nezaváhal a ponúkol si sa, keď mal nejaké jedlo on.

20. Bol si neskutočne nahnevaný, lebo si bol hladný a ľudia okolo teba začínali mať vážne strach. (Nie o teba, podotýkam, ale o ich holé životy.)

21. Na instagramovom profile máš viac fotografií jedla ako ľudí.

22. Plakal si, lebo si bol hladný.

23. Si ten typ človeka na firemnom večierku, ktorý tam strávi 90% svojho času čakaním v rade na jedlo.

24. Dojedal si zvyšky zo včerajšej donášky na raňajky. Aj keď je to pizza. Aj keď by si fakt nemal. Aj keď vieš, že tvoje „summer body“ nie je ešte ani v štádiu výroby. Ale aj tak si to urobil. A urobil by si to zas.

25. Nalepil si si na jedlo nálepku s menom (život so spolubývajúcimi po prvé).

26. Kričal si na niekoho, lebo ti zožral jedlo, na ktoré si sa tešil celý deň (život so spolubývajúcimi po druhé).

27. Celý večer si nahnevane pozeral telku, lebo ti niekto zožral jedlo, na ktoré si sa tešil celý deň (život bez spolubývajúcich, lebo si ich za to zhodil zo schodov a si presvedčený, že na súde ti to prejde, lebo tvoj čin mal relevantné opodstatnenie).

Titulná fotka: Becky Barnicoat

Príspevok Ak je jedlo tvoj najlepší kamoš, tak sa zaručene nájdeš v týchto 27 prípadoch je zobrazený ako prvý na EMEFKA.