Desiví aj roztomilí

Kuklorodka jelenia

Kuklorodka jelenia je hmyz, ktorý do kontaktu s človekom najčastejšie prichádza počas návštev lesa. Niektorí ľudia ho prirovnávajú ku kliešťom, len s tým rozdielom, že kuklorodka má krídla. Na prvý pohľad je teda skôr podobná muche. Zaujímavé je, že cieľom jej útokov nie sú ľudia, ale skôr srny či jazvece. Tým sa zavŕta do kože, živí sa ich krvou a kladie larvy. Ľudskú krv síce nesaje, napriek tomu ale môže spôsobiť nepríjemné bodnutia a začervenanie kože.

Blcha ľudská

Blcha ľudská je len jedným z najznámejších parazitov. Pred priemyslovou revolúciou dokonca patrila ja najrozšírenejším európskym parazitom. Ide len o jeden druh z takmer 2-tisíc druhov bĺch (na Slovensku ich máme približne sto). Najčastejšie parazituje na zvieratách, ale nepohrdne ani ľuďmi. Vyskytuje sa na miestach s nedostatočnou hygienou a živí sa krvou.

Klieštik včelí

Kleštík včelí patrí k parazitickým roztočom, ktorý trápi najmä včely. Dokáže sa prichytiť na telo hmyzu a následne sa živí tukovými telieskami. Hostiteľa tým oslabuje a ten je náchylný na rôzne choroby. Klieštik včelí spôsobuje chorobu varroázu a pokiaľ sa proti nemu nezakročí vzťah, môže mať jeho aktivita devastačný vplyv na celý úľ.

Určite si prečítaj:

Mikroplasty sú už úplne všade. Vedci teraz odhalili, že sa nachádzajú aj v tejto potravine

• Veda
• Zahraničie

Škrkavka psia

Škrkavka psia je červ, ktorý je vôbec najrozšírenejším parazitom na svete. Napáda našich psích miláčikov a žije v ich tenkom čreve. Chorobám, ktoré môže spôsobiť, sa dnes darí predchádzať vakcináciou, ale aj vhodnou stravou. Nebezpečná je najmä pre šteniatka, ktoré ešte nemajú dostatočne vyvinutú imunitu. Škrkavky môžu spôsobiť zápaly čreva, prípadne aj ďalších orgánov.

Pásomnička pečeňová

Pásomnička pečeňová patrí medzi pásomnice radu kruhoviek. Parazituje najmä na psovitých šelmách. Nebezpečný však môže byť jej uhor, ktorý sa uhniezďuje v mäkkých tkanivách, zvyčajne v pečeni, na pľúcach či iných orgánoch. Objaviť sa môže u rôznych zvierat ako ovce, kone, ošípané či dobytok. Preskočiť však môže aj na človeka.

Pásomnica

Pásomnica je známym parazitom, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v črevách cicavcov. Môžu sa dostať aj do ľudského tela, pričom jedným z hlavných dôvodov býva nedostatočne tepelne upravené mäso. Medzi príznaky patrí hnačka, strata chuti do jedla, úbytok hmotnosti, nevoľnosť či únava.

Machovec psí

Machovec psí je druh hlístovcov, ktorý infikuje prevažne tenké črevo psa. Objaviť sa však môže aj u vlkov, líšok, mačiek a zriedkavo aj u človeka. Môže spôsobiť infekciu, ktorá nemusí mať vôbec žiadne príznaky, ale závažnejšie prípady môžu končiť smrťou. Bojovať proti Machovcovi sa dá kvalitnou stravou a vakcináciou. Zároveň platí, že čím je pes starší, tým menej príznakov spojených s infekciou má.

Príspevok Niektoré sú roztomilé, iné zase poriadne nechutné. Takto vyzerajú ľudské parazity pod mikroskopom je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Prinášame ti prehľad desiatich predmetov, s ktorými by sa nechcel dostať do kontaktu hádam žiadny človek na svete. Nájdeš tu roztopené rádioaktívne materiály, látky, ale aj nástroje hromadného ničenia. Najdesivejšie na nich je, že k ich stvoreniu prispeli tie najmúdrejšie hlavy našich dejín – a vznikli na základe nespočetných životov zasvätených vede. Ako sa zamýšľal film Oppenheimer – je výsledok storočí ľudskej geniality iba nástroj, ktorý nás všetkých vykynoží?

10. Vysokovýkonné vojenské lasery

Silné priemyselné a vojenské lasery dokážu prepáliť kov, ničiť techniku a oslepiť človeka natrvalo v zlomku sekundy. Uchovávajú sa v prenosných aj stacionárnych zariadeniach. Tieto lasery sú nebezpečné aj pri minimálnej expozícii, pretože lúč je často neviditeľný a človek si nevšimne, že mu poškodil oči alebo pokožku. Niektoré prototypy boli navrhnuté ako zbrane schopné ničiť drony či rakety.

Riziko týchto zariadení sa skrýva aj v ich presnosti. Zatiaľ čo iné zbrane sú chaotické, laserový lúč zasiahne presne to, na čo mieri – s devastujúcim účinkom. Treba poznamenať, že napríklad americká armáda vlastní moderný stroj, takzvaný Active Denial System (ADS), ktorý využíva rádioaktívne častice na to, aby svojim obetiam fyzicky neublížil – ale vyvolal v nich pocit, akoby horeli.

9. Plutóniové batérie zo starých sond a zariadení

V minulosti sa v kozmonautike a vo vojenských systémoch používali malé plutóniové batérie. Hoci sú uzavreté v kovových kapsulách, ich poškodenie predstavuje rozsiahlu radiačnú hrozbu. Nebezpečné sú najmä v prípadoch, keď zostali pochované, zabudnuté alebo stratené. Existujú zdokumentované prípady, keď ľudia náhodne našli tieto objekty a nič netušiac ich otvorili – s tragickými následkami. Riziko tkvie aj v ich extrémnej životnosti. Plutóniové batérie ostanú aktívne stáročia a ich dekontaminácia je náročná. Ide teda o predmety, ktoré prežijú celé generácie.

Mohlo by ťa zaujímať:

Záhadná choroba už desaťročia prenasleduje veteránov z Perzského zálivu. Takto poznačila osudy česko-slovenských vojakov

• História

8. Nevybuchnuté bomby z 2. svetovej vojny

Po Európe a Ázii sú stále roztrúsené tisíce nevybuchnutých leteckých bômb a mín z 2. svetovej vojny. Ide o predmety, ktoré môžu explodovať po desiatkach rokov, často pri výkopových prácach či stavebných úpravách. Ich nebezpečenstvo spočíva v tom, že časom korodujú a stávajú sa extrémne nestabilnými. Zásah lopatou, vibrácie či teplo môžu spôsobiť detonáciu, ktorá ukončí životy ľudí v okolí a zničí infraštruktúru. Nedávno sa niečo podobné skoro odohralo v Bratislave.

7. Kanister s botulotoxínom

Botulotoxín je najsmrteľnejší známy biologický toxín, no v laboratóriách sa uchováva v kanistroch či ampulkách. Jedno kilo tejto látky by teoreticky stačilo na vyhubenie miliárd ľudí. Toxín blokuje nervové signály a spôsobuje ochrnutie dýchacích svalov. Účinkuje v extrémne malých dávkach a je ťažko detekovateľný, čo z neho robí vysoko rizikový objekt v nesprávnych rukách.

Hoci sa využíva aj v medicíne a kozmetike, laboratórne koncentrácie predstavujú hrozbu, aká nemá v biologickom svete obdobu. Toxín je taký silný, že aj minimálne množstvo dokáže vyvolať masovú otravu.

6. Polóniové kapsuly (Polónium-210)

Polónium-210 je špeciálny izotop uchovávaný v kovových kapsulách používaných v priemysle či výskume. Je známy aj z at*ntátu na Alexandra Litvinenka, kde mikrogramy látky spôsobili pomalé, ale isté úmrtie. Riziko polónia spočíva v tom, že emitované alfa žiarenie je extrémne deštruktívne, ak sa dostane do tela. Človek ho síce nezachytí zvonka, no po prehltnutí či vdýchnutí rozkladá orgány zvnútra. S**teľná dávka je taká malá, že ju voľným okom neuvidíš.

Ďalšie najnebezpečnejšie ľudské výtvory nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Vedecké zázraky ako nástroje hrôzy. Toto sú tie najnebezpečnejšie výtvory ľudstva, ktoré nahradili genialitu strachom je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

A čo je ešte prekvapivejšie: listy samotné fungujú ako vstupná brána. Nové výsledky podľa webu Phys.org posúvajú diskusiu o mikroplastoch do úplne novej roviny.

Výskumníci totiž pri detailnej analýze zistili, že listy rôznych rastlín dokážu absorbovať mikroplasty priamo z ovzdušia. Dokážu tak vykonať aj v mestách, na poliach a aj v priestoroch, ktoré pôsobia relatívne čistým dojmom.

Tento objav potvrdzuje, že plastové znečistenie je rozšírené presne tam, kde sme to ešte donedávna nečakali. V samotných tkanivách rastlín, ktoré skončia na našich tanieroch.

Mikroplasty sú už úplne všade

V laboratórnych aj terénnych podmienkach vedci sledovali pohyb mikroplastov v rastlinách. Zistili, že po preniknutí cez prieduchy – malé otvory regulujúce výmenu plynov – sa častice presúvajú do cievnych tkanív listov. Tam sa zachytávajú v špecializovaných štruktúrach, ako sú trichomy, čo znamená, že rastlina ich nedokáže vylúčiť.

V kontexte starších meraní pôsobí nový výskum ešte naliehavejšie, keďže už predchádzajúce štúdie zaznamenali vo veľkých mestách stovky až tisíce mikroplastov na meter kubický vzduchu.

Rastliny pritom už dávnejšie preukázali schopnosť absorbovať rôzne nanočastice, ako je oxid medi či striebro. Teraz výskumníci prvýkrát potvrdili, že rovnakým spôsobom dokážu prijímať aj plastové častice.

Veľmi alarmujúce výsledky

Vedci z Nankai University skúmali štyri lokality v čínskom Tianjine – od polyesterovej továrne a skládky až po mestský park a univerzitný areál – a ich zistenia sú výrazne znepokojivé. Po dôkladnom očistení listov od povrchových nečistôt sa ukázalo, že rastliny pri skládke a v blízkosti továrne obsahovali až stonásobne viac mikroplastov než tie z univerzitného prostredia, pričom koncentrácie PET dosahovali desiatky tisíc nanogramov na gram suchej hmoty.

Mohlo by ťa zaujímať:

9 potravín, ktoré sú plné mikroplastov. Radšej ich vyraď zo svojho jedálnička

• Jedlo
• Zdravie a fitness

Podobný trend bol zaznamenaný aj pri polystyréne, čo potvrdzuje, že najviac znečistené rastliny rastú v oblastiach s extrémnym plastovým smogom. Znepokojivo pôsobí aj fakt, že mikroplasty sa objavili v deviatich rôznych druhoch listovej zeleniny. Rastliny pestované vonku mali vyššie koncentrácie než tie zo skleníkov, čo potvrdzuje, že otvorené prostredie je podstatne náchylnejšie na kontamináciu.

Staršie listy navyše obsahovali viac mikroplastov než mladšie, čo naznačuje, že plastové častice sa v rastlinách kumulujú počas rastu. Experimenty s kukuricou ukázali aj zaujímavý detail: zatiaľ čo listy absorbovali plast už po jednom dni expozície, korene rovnakú schopnosť neprejavili. Ani po priamom vystavení sa v koreňoch ani stonkách PET nenašiel.

Dôkaz prítomnosti mikroplastov

Definitívnym dôkazom bol experiment, pri ktorom výskumníci pomocou kyseliny abscisovej uzavreli prieduchy – prísun mikroplastov sa následne dramaticky znížil. Odborníci upozorňujú, že ide len o začiatok veľkej debaty.

Nasledujúce výskumy, ktoré sa chystajú publikovať v prestížnom časopise Nature, majú poskytnúť ďalšie kľúčové informácie a naznačiť, aké riziká môžu mikroplasty predstavovať pre celé ekosystémy. Otázkou zostáva nielen to, čo mikroplasty robia s rastlinami, ale aj to, aký vplyv môžu mať na živočíchy, pôdne organizmy a napokon na ľudí, ktorí tieto rastliny konzumujú.

Príspevok Mikroplasty sú už úplne všade. Vedci teraz odhalili, že sa nachádzajú aj v tejto potravine je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Ako píše BBC, nová vedecká štúdia sa na fenomén bozkávania pozrela trochu podrobnejšie. Expertom sa dokonca podarilo zrekonštruovať jeho evolučný zrod.

Z výsledkov skúmania vyplýva, že bozkávanie na ústa sa vyvinulo pred viac ako 21 miliónmi rokov a pravdepodobne ho praktizovali aj naši pravekí predkovia. Ak sa naň pozrieme z čisto evolučného hľadiska, tak bozkávanie stále predstavuje istú záhadu.

Nemá totiž pre prežitie a reprodukciu žiadne zjavné výhody. Dokonca by sa dalo argumentovať, že v určitých prípadoch môže byť bozkávanie rizikové, keďže sa ním môžu prenášať vírusy a patogény. No napriek tomu sa vyskytuje v celej živočíšnej ríši.

Bozkávali sa už naši pravekí predkovia

Doktorke Matilde Brindle a jej tímu sa však na podarilo vytvoriť akýsi „evolučný rodokmeň“, ktorý im pomohol určiť, kedy sa bozkávanie vyvinulo. Vedci bozk definovali ako neagresívny, riadený orálny kontakt „s určitým pohybom pier alebo úst a bez prenosu potravy“.

„Ľudia, šimpanzy a opice bonobo sa bozkávajú. Je teda pravdepodobné, že ich spoločný predok sa tiež bozkával. Myslíme si, že bozkávanie sa pravdepodobne vyvinulo približne pred 21,5 miliónmi rokov u veľkých opíc,“ uviedla Brindle. Definícii bozku zodpovedalo aj správanie u vlkov, prérijných psov, ľadových medveďov či albatrosov.

Expertov však zaujímali hlavne primáty, ktoré poskytovali kľúč k ľudskému bozkávaniu. Zistili tak, že už neandertálci, teda naši najbližší ľudskí príbuzní, ktorí vymreli pred 40 000 rokmi, sa tiež bozkávali. Ako sa totiž ukázalo počas skúmania ich DNA, moderní ľudia a neandertálci zdieľali istého ústneho mikróba, ktorý sa nachádza v našich slinách.

„To znamená, že si museli vymieňať sliny stovky tisíc rokov po rozdelení týchto dvoch druhov,“ povedala Brindle. „Je dôležité, aby sme pochopili, že ide o niečo, čo zdieľame s našimi neľudskými príbuznými. Mali by sme toto správanie študovať, nielen ho odmietať ako hlúpe, pretože pre ľudí má romantické konotácie,“ dodala.

Dôvod je stále neznámy

Ako ale uviedla, stále nie je úplne jasné, prečo sa bozkávanie vlastne vyvinulo a ako sa to stalo. „Primáty sú mimoriadne flexibilné a veľmi inteligentné druhy, takže bozkávanie môže byť v niektorých kontextoch užitočné, ale v iných nie. A ak nie je užitočné, je dosť riskantné s vysokým potenciálom prenosu chorôb,“ vyjadrila sa Brindle pre CNN.

Vedci sa domnievajú, že mohlo vzniknúť z pôvodného ošetrovania srsti primátov. Nadhodili tiež hypotézu, že týmto spôsobom mohli naši predkovia odhadovať zdravotný stav a vhodnosť partnera.

Netreba tiež zabúdať na sociálny účel bozku, v tomto ohľade slúžil ako upevňovanie sociálnych väzieb, ale aj na znižovanie napätia v skupine. Mohol sa tiež vyvinúť zo zvyku niektorých druhov rozžuť potravu a tú následne ústami predať mláďatám.

Evolučný biológ Justin Garcia preto zdôraznil, že bozkávanie je „biologické a kultúrne“. „Je to správanie, ktoré aktivuje telesné zmysly a má jednoznačne evolučnú pôvod. Vieme však tiež, že sa medzi jednotlivcami a populáciami líši,“ poznamenal.

Určite si prečítaj:

Zdraviu výrazne škodia už dve cigarety denne. Nová štúdia vedcov ukazuje ničivé následky fajčenia

• Zdravie a fitness

Príspevok Vedci sa zamerali na pôvod bozkávania. Podľa nich vzniklo pred viac ako 21 miliónmi rokov je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Ako upozornil aj portál SciTechDaily, jedným z nich je ten, že ak človek fajčí len občas a s mierou, tak mu vlastne nič nehrozí. Výsledky novej štúdie ukázali, že to tak ani náhodou nie je. Vedci v rámci nej skúmali fajčiarske zvyky celkom 300-tisíc ľudí a prišli na to, že aj tí, ktorí fajčili málo (dve až päť cigariet denne) sa vystavili zvýšenému riziku srdcovej choroby a smrti.

Pravdaže, vždy platí, že tuhí fajčiari, ktorí fajčia jednu cigaretu za druhou majú vyššiu šancu, že sa ich zlozvyk negatívne prejaví na ich zdraví. Vedci ale vyvrátili mýtus, že „dve cigaretky“ denne nemajú vôbec žiadny vplyv.

Aj v prípade týchto ľudí totiž vedci zaznamenali zvýšenú šancu na rôzne zdravotné ťažkosti, prípadne aj predčasná smrť v porovnaní s tými, ktorí nikdy nefajčili. Zvýšené riziko dokonca pretrváva aj dlho po tom, čo sa ľudia rozhodnú prestať fajčiť.

Určite si prečítaj:

Ojedinelá štúdia z Harvardu šokuje svet. Vedci v nej tvrdia, že mimozemšťania už žijú medzi nami

• Veda
• Zahraničie

Riešenie? Prestať čo najskôr

Podľa amerického kardiológa Michaela Blahu je preto zo všetkého najdôležitejšie prestať s fajčením čo najskôr. Úplné odstrihnutie sa od tabakovej závislosti prináša oveľa väčší benefit, než napríklad znižovanie počtu cigariet. Analýza Blahu a jeho kolegov ukázala, že už dve až päť cigariet denne zvyšuje riziko srdcového zlyhania o 50 % a riziko predčasnej smrti o 60 % v porovnaní s tými, ktorí nikdy nefajčili.

Po ukončení fajčenia sa riziko srdcového zlyhania znížilo počas prvých desiatich rokov a naďalej klesala. Stále však platí, že bývalí fajčiari mali väčšie riziko zdravotných ťažkostí ako ľudia, ktorí nikdy nefajčili. Toto riziko v niektorých prípadoch pretrvávalo až 30 rokov po skončení s tabakom.

Vedci teda odporúčajú seknúť s cigaretami okamžite. Ak človek skončí v mladšom veku, výrazne tým zlepší svoje zdravie z dlhodobého hľadiska. Dôležitá je však aj prevencia, aby ľudia, ktorí doteraz nefajčili, nespadli do závislosti od tabaku.

„Toto je jedna z najväčších štúdií o fajčení cigariet, ktorá využíva doteraz najkvalitnejšie údaje v literatúre o kardiovaskulárnej epidemiológii. Je pozoruhodné, aké škodlivé je fajčenie – aj nízke dávky fajčenia predstavujú veľké kardiovaskulárne riziká,“ píše sa v štúdii.

„Pokiaľ ide o zmenu správania, je nevyhnutné prestať fajčiť čo najskôr, pretože viac ako postupné znižovanie vyfajčených cigariet za deň, je dôležitejší čas, ktorý prejde od úplného ukončenia fajčenia,“ dodávajú vedci.

Príspevok Zdraviu výrazne škodia už dve cigarety denne. Nová štúdia vedcov ukazuje ničivé následky fajčenia je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Autori štúdie upozorňujú, že hoci je myšlienka „kryptoterestriálov“ pre väčšinu vedcov kontroverzná, stojí za zváženie. Ide o koncept tzv. „ultraterestriálnych“ civilizácií – inteligentných foriem života, ktoré už dlhodobo obývajú Zem alebo jej blízke okolie, no z nejakej príčiny zostávajú skryté.

Výskumníci upozorňujú, že pojem „non-human intelligence“ (NHI) je dôležitý – nemusí ísť o mimozemšťanov. Napríklad bývalý agent americkej UAP Task Force David Grusch tvrdí, že vláda USA môže mať dôkazy o „neľudskej inteligencii“, ktorá nie je nutne mimozemského pôvodu.

Mimozemšťania na Zemi trošku inak, ako si ich predstavujeme

Kryptoterestriáli podľa štúdie môžu byť rôzneho typu. Prvou kategóriou sú „ľudskí kryptoterestriáli“ – prehistorické alebo staroveké civilizácie, ktoré prežili katastrofy a dodnes žijú skryto. Druhou sú „hominoidní alebo theropodní kryptoterestriáli“. Ide o inteligentné zvieracie druhy, prípadne neznáme humanoidné druhy, ktoré sa vyvinuli na úkryt pod zemou alebo inde.

Mohlo by ťa zaujímať:

Podľa niektorých ľudí nám v roku 1977 poslali správu mimozemšťania. Vedci sa v novej štúdii venovali záhadnému signálu

• Fakty a zaujímavosti
• Veda

Treťou skupinou sú „bývalí mimozemšťania alebo extratemporálni kryptoterestriáli“. Sú to bytosti zo vzdialeného vesmíru alebo z budúcnosti ľudstva, ktoré sa snažia zostať neviditeľné. Poslednou kategóriou sú „magickí kryptoterestriáli“ – entity podobné anjelom, vílam či elfom pôsobiace na Zemi menej technologicky a viac mysticky. Tu už výskumníci zachádzajú možno priďaleko, no treba im dať priestor.

Netreba si myslieť, že nastáva koniec sveta

Autori štúdie zdôrazňujú, že nejde o tvrdenie, že tieto bytosti existujú, ale že ich existencia je teoreticky možná. Tvrdia, že prístup k tejto myšlienke by mal zostať otvorený, pričom je potrebné skúmať všetky relevantné hypotézy a nenechať sa obmedzovať tradičnými predstavami reality.

Podporu hypotéze dodáva čoraz viac pozorovaní UAP, ktoré sa nielen vznášajú vo vzduchu, ale pohybujú sa aj pod vodou spôsobmi, ktoré presahujú súčasnú technológiu. Niektoré pozorovania naznačujú vstup a výstup z podzemných priestorov, napríklad vulkánov, čo by mohlo byť útočiskom NHI.

Výskumníci sa tiež odvolávajú na historické svedectvá – napríklad nahrávky z roku 1993, v ktorých Dr. Shirley Wright uvádza, že spolu s Albertom Einsteinom skúmala údajný havarovaný UAP z Roswellu a identifikovala bytosti ako „pokročilú ľudskú formu žijúcu pod zemou“.

Štúdia spomína aj Mesiac ako možné miesto prítomnosti NHI. Niektorí odborníci tvrdia, že jeho „temná strana“ môže skrývať umelé stavby alebo základne, pričom NASA mala údajne niektoré fotografie a dôkazy o tom utajiť.

V závere autori Harvard-Montana štúdie vyzývajú vedcov, aby hypotézu kryptoterestriálov nezavrhovali. Podľa nich by veda mala skúmať všetky aspekty fyzickej reality, aj tie, ktoré presahujú tradičné hranice poznania – a ak by sa hypotéza potvrdila, mohlo by to zásadne zmeniť naše chápanie života na Zemi. Film Muži v čiernom sa vďaka tejto štúdii stáva relevantným dielom.

Príspevok Ojedinelá štúdia z Harvardu šokuje svet. Vedci v nej tvrdia, že mimozemšťania už žijú medzi nami je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

To samo o sebe nie je úplne nová informácia, vedcom sa však podarilo predložiť presvedčivé dôkazy o tom, ako tento proces funguje. Za pomoci vyšetrenia očí by sa dalo zistiť napríklad aj to, aké zdravé je pacientovo srdce či ako rýchlo biologicky starne. Nehovoriac už o rôznych chorobách, ktoré by sa mohli podchytiť v zárodku a zachrániť tak množstvo životov.

Možno bude stačiť jednoduchý očný sken

Vedci prišli na to, že drobné cievky na očnom pozadí odrážajú stav cievneho systému celého tela. To by mohlo naznačovať, že zmeny, ktoré sa v sietnici odohrávajú kopírujú procesy prebiehajúce v srdci, mozgu a ďalších orgánoch.

„Oko poskytuje jedinečné, neinvazívny pohľad do obehového systému. Zmeny v cievach sietnice často zrkadlia zmeny v malých cievach po celom tele,“ ozrejmila genetička Marie Pigeyre pre portál Science Alert.

Experti v rámci experimentu analyzovali oči viac ako 74-tisíc dobrovoľníkov. Prišli na to, že ľudia s jednoduchšími, menej rozvetvenými cievami v očiach mali vyššie genetické riziko kardiovaskulárnych ochorení.

Značilo to aj rýchlejšie biologické starnutie. Vedcom sa na základe analýzy údajov podarilo identifikovať aj typy proteínov, ktorý ovplyvňujú krvné cievy a ich zdravie a spôsobujú zápalové ochorenia. Ide predovšetkým o proteíny MMP12 a IgG-FC receptor IIb.

Práve tieto proteíny by sa v budúcnosti mohli stať základom preventívnej liečby. S ich pomocou by sme mohli dosiahnuť spomalenie starnutie cien a celkovo znížiť riziko infarktu či mŕtvice.

„Prepojením očných skenov, genetiky a krvných biomarkerov sme odhalili molekulárne dráhy, ktoré vysvetľujú, ako starnutie ovplyvňuje cievny systém,“ dodala Pigeyre. V budúcnosti teda nie je vylúčené, že by sa práve oči stanú hlavným zdrojom informácií o zdravotnom stave.

Aby človek zistil riziká rôznych chorôb dnes, potrebuje absolvovať viacero komplikovaných vyšetrení. To by sa s novou technológiou mohlo zmeniť. Ak by zložité vyšetrenia nahradil jednoduchý očný sken, bolo by to nielen rýchlejšie, ale aj podstatne lacnejšie.

Pre viacerých ľudí by zároveň išlo o dostupnejšie vyšetrenie a vďaka rýchlosti skenu by sa ich choroby by sa tak mohli podchytiť včas. „Naše zistenia ukazujú možné ciele pre lieky, ktorý by mohli spomaliť starnutie ciev, znížiť záťaž srdcových ochorení a nakoniec predĺžiť život,“ zdôraznila Pigeyre.

Určite si prečítaj:

Aplikácia pomocou umelej inteligencie oživuje nebohých príbuzných. Jej uvedenie vyvolalo obrovské pohoršenie

• Celebrity
• Technológie

Príspevok Oči odhaľujú hrozbu infarktu aj rýchlosť starnutia. Vedci prišli na pozoruhodný objav je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Ak teda uvidíš niekoho, kto je troška zaostalý, možno je to zubami. Starostlivosť o ústnu dutinu môže zohrávať dôležitú úlohu vo fungovaní našej pamäte a zdraví nervového systému, informuje web Tvnoviny.

Štúdia amerických vedcov publikovaná vo vedeckom časopise Neurology Open Access sa zamerala na vyše tisíc seniorov s priemerným vekom 77 rokov. Výskumníci zistili, že ľudia trpiaci chronickým zápalom ďasien vykazovali v mozgu väčší počet drobných poškodení známych ako biele hyperintenzity. Sú to signály, ktoré lekári spájajú so starnutím mozgu a zhoršenou kognitívnou výkonnosťou.

Poškodené ďasná môžu za viac, než sme si mysleli

Tieto zmeny sa najčastejšie objavujú v bielej hmote mozgu, ktorá funguje ako doručovacia sieť informácií medzi jednotlivými nervovými centrami. Poškodenia v tejto oblasti môžu viesť k oslabenej pamäti, spomaleniu myslenia, problémom s rovnováhou či vyššiemu riziku neurologických ochorení.

Hlavný autor štúdie, neurológ Souvik Sen z University of South Carolina, upozorňuje, že nejde o prvý dôkaz prepojenia medzi ústnym a celkovým zdravím. Aj keď štúdia neposkytuje priamy dôkaz o príčinnej súvislosti, výsledky silne naznačujú, že chronický zápal v ústach môže negatívne ovplyvňovať drobné mozgové cievy aj nervové bunky.

Mohlo by ťa zaujímať:

Dentálna hygiena mala v minulosti štrbavý úsmev. Ľudia si zuby umývali močom, ale aj spáleným chlebom

• História
• Kuriozity

Zápal ďasien a paradentóza vznikajú najčastejšie v dôsledku nahromadenia baktérií na zuboch. Ak sa hygienou neodstránia, telo reaguje zápalom. Ten sa pri dlhodobom trvaní môže dostať do krvného obehu a poškodzovať cievy v mozgu. Podľa portálu Knowridge mali účastníci štúdie s neliečeným zápalom ďasien až o 56 % vyššiu pravdepodobnosť výrazného poškodenia bielej hmoty.

Nejde však o kompletný rozklad mozgu

Zaujímavé je, že výskumníci neodhalili súvislosť medzi zápalom ďasien a inými typmi mozgových poškodení, ako sú malé krvácania či drobné mŕtvice. To naznačuje, že infekcie v ústach môžu mať špecifický efekt práve na bielu hmotu, nie na mozog ako celok.

Odborníci sa zhodujú, že jednoduchá prevencia sa stáva esenciálnou. K najdôležitejším krokom patrí pravidelné čistenie zubov aspoň dvakrát denne, používanie dentálnej nite či medzizubných kefiek a profesionálna prehliadka u zubára aspoň raz ročne. Tieto návyky môžu výrazne znížiť riziko dlhodobého zápalu v ústach a nepriamo aj ochorení mozgu.

„Ak sa výsledky potvrdia aj v ďalších výskumoch, správna starostlivosť o ďasná môže byť jedným z najjednoduchších spôsobov, ako spomaliť starnutie mozgu,“ zdôrazňuje Sen. Štúdia však bola krížová – zachytila stav iba v jednom časovom bode. Budúce výskumy by mali ukázať, či zlepšenie ústnej hygieny dokáže mozgové poškodenia aj reálne znížiť.

Zatiaľ však platí jednoduchý záver: čo prospieva ďasnám, prospieva aj mozgu. Dôsledná dentálna hygiena tak môže byť nielen obranou pred kazmi či zápachom z úst. Môže byť aj investíciou do lepšej pamäti a zdravia nervovej sústavy v staršom veku.

Príspevok Zanedbané zuby môžu viesť až k poškodeniu mozgu. Vedci odhalili, ako ďasná ovplyvňujú rozum je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Ako píše aj portál Info.sk, asi každý majiteľ psíka zažil situácie, v ktorých sa jeho domáci miláčik správal prinajmenšom zvláštne. Napríklad pozeral do prázdna, alebo na miesto, kde nič nie je a štekal. Človek sa nemôže ubrániť pomysleniu, čo tam asi psík vidí… Mnohí ľudia radi skočia po „vysvetlení“ typu, že psy vidia záhadné prízraky, ktoré sú ľudskému zraku skryté.

Táto hypotéza nie je vôbec nová, ale opiera sa o bohatú tradíciu. V to, že psy dokážu vidieť duchov, totiž verili už starovekí Aztékovia v Mexiku. Okrem toho boli presvedčení aj o tom, že psy duše svojich pánov sprevádzajú aj na ceste podsvetím. Parapsychológovia tvrdia, že za všetkým treba hľadať mimozmyslové vnímanie psov. „Duchovia nie sú fyzikálne javy, ktoré by sa dali zachytiť zmyslami. Na ich vnímanie by teda bola potrebná nejaká forma nezmyslového vnímania,“ povedal parapsychológ Lloyd Auerbach pre portál Popular Science. Podľa neho majú túto schopnosť nielen psy, ale aj mačky.

Znamená to teda, že je na podobných tvrdeniach niečo pravdy? A ako sa na ne vlastne pozerá súčasná veda? V prvom rade treba povedať, že existencia takzvaného mimozmyslovného vnímania nebola hodnoverne preukázaná. Vedci sa tiež pomerne skepticky stavajú k možnosti, že by mohli existovať duchovia. Psychológ Christopher French ale uviedol, že naši zvierací miláčikovia naozaj vnímajú viac než ľudia. Súvisí to s ich ostrejšími zmyslami.

Určite si prečítaj:

Niektoré sú roztomilé, iné zase poriadne nechutné. Takto vyzerajú ľudské parazity pod mikroskopom

• Fakty a zaujímavosti

Vysvetlenie je racionálnejšie

„Keďže som skeptik, v nadprirodzeno vôbec neverím,“ povedal French. „Zdá sa mi oveľa pravdepodobnejšie, že psy niekedy reagujú na prirodzené podnety, ktoré ľudia nedokážu odhaliť, vzhľadom na ich vynikajúci čuch a sluch.“ Psy majú v nose približne 220 miliónov čuchových receptorov. Naproti tomu ľudia ich majú len 5 miliónov. Majú aj perfektný sluch a počujú zvuky, ktoré majú oveľa vyššiu (65-tisíc hertzov), ale aj nižšiu frekvenciu (až -15 decibelov). Ide teda o zvuky, ktoré človek nemá šancu zachytiť. A práve to predstavuje vysvetlenie niekedy záhadného správania psov.

„Možno namiesto niečoho strašidelného sa orientujú podľa pachov a zvukov, aby im pomohli lepšie vnímať tieto podnety,“ podotkla profesorka psychológie Ellen Furlong. Hoci majú psy vynikajúci sluch a čuch, v zraku za ľuďmi zaostávajú. „Ľudia dokážu vidieť jasnejšie na väčšiu vzdialenosť ako psy a vidia širšiu škálu farieb – psy sú farboslebé na červenú/zelenú,“ dodala Furlong. Marc Eaton, profesor sociológie, podotkol, že schopnosť vidieť duchov sa nepripisuje len zvieratám, ale aj malým deťom.

„Táto viera je založená na teórii, že dospelí boli socializovaní do kultúrne dominantného postoja, že duchovia neexistujú. Preto majú zvyčajne na očiach nasadené ‚kultúrne klapky‘, ktoré im bránia vo vnímaní duchov alebo ich nútia takéto vnímanie vysvetľovať,“ povedal. „Keď zvieratá alebo malé deti reagujú na podnety, ktoré dospelí nevidia ani nepočujú, tí, ktorí sú náchylní veriť, že zvieratá a deti majú väčšiu schopnosť vnímať duchov, by mohli dospieť k záveru, že je to dôkaz, že medzi nimi je nejaká strašidelná entita.“ Vedci sa však zhodujú na tom, že práve ostrejšie zmysly poskytujú adekvátne vysvetlenie ich občas zvláštneho správania.

Príspevok Dokážu psy vidieť duchov? Vedci vysvetľujú ich občasné záhadné správanie je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Ich cieľom je údajne lepšie pochopiť nervové mechanizmy stojace za nepríjemnými snovými zážitkami a ich súvis s duševnými poruchami. Hlavne tie s úzkostnými stavmi a posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD). Vedci vychádzajú z presvedčenia, že sníva každý živočích so spánkovým cyklom, hoci dôvody, prečo sny vznikajú, zostávajú predmetom diskusie.

Kým sny sú prirodzenou súčasťou spánku, nočné mory sa pre človeka stávajú výrazne zaťažujúce. Podľa výskumníkov zažije priemerný človek jednu až dve desiatky nočných môr ročne. Príležitostne sa dajú pokladať za neškodné, no pri častejšom výskyte signalizujú problém. Aký?

Stále sa nevie, čo vlastne nočné mory znamenajú

„V skutočnosti nevieme, čo nočné mory sú,“ uviedol profesor Patrick Drew z Pensylvánskej štátnej univerzity. „Vieme, že sa objavujú počas fázy spánku REM a pravdepodobne súvisia s mozgovými obvodmi spojenými so strachom. No nikto presne nevie, čo sa počas nočnej mory odohráva,“ doplnil. Výskumníci veria, že pochopenie toho, ako vyzerá optimálny, zdravý stav mozgu či normálne snívanie, môže pomôcť pri lepšom odhaľovaní a liečbe porúch, kde sa spánok a sny narušujú – napríklad pri Alzheimerovej chorobe.

V experimente budú myši počas dvoch týždňov dostávať meflochín – liek proti malárii, ktorý sa dnes už nepoužíva pre závažné neurologické vedľajšie účinky. Práve tie, vrátane živých a znepokojujúcich snov, z neho robia vhodný nástroj na skúmanie nočných môr. Počas podávania lieku budú zvieratá dôkladne sledované, najmä z hľadiska správania a zmien v mozgu.

Jedným z kľúčových bodov výskumu je sledovanie veľkosti žiakov, keďže údaje o ich rozšírení pomáhajú identifikovať, v ktorej fáze spánku sa zviera nachádza – či ide o REM fázu, kde sa vyskytuje najživšie snívanie, alebo o non-REM fázu. Práve prebudenie počas REM fázy zvyšuje pravdepodobnosť, že si človek sny zapamätá, čo sa podľa vedcov dá považovať za dôležitý moment aj pri vysvetľovaní nočných môr.

Mohlo by ťa zaujímať:

Mávaš nočné mory? Tieto aktivity pred spaním ich spôsobujú

• Tipy a triky
• Zdravie a fitness

Nočné mory pod drobnohľadom

Na zachytenie mozgových procesov si odborníci pomôžu modernými zobrazovacími technikami. Funkčná magnetická rezonancia (fMRI) odsleduje prietok krvi v mozgu, aby ukázala, ktoré oblasti sú aktívne počas spánku. Druhá metóda – záznam vápnikových signálov – umožní sledovať, kedy jednotlivé neuróny „vysielajú“ signály, čo pomôže presne identifikovať typy mozgových buniek zapojených do tvorby snov.

Výskumníci sa zamerajú aj na dva dôležité centrá mozgu. Prefrontálnu kôru, ktorá pomáha človeku regulovať emócie a správanie, a amygdalu, ktorá spracúva strach a ohrozenie. Ich vzájomná interakcia počas epizód nočných môr môže vedcom prezradiť, prečo sa u niektorých ľudí rozvinú úzkosti či PTSD, zatiaľ čo u iných nie.

Cieľom výskumu je vytvoriť špecifický model. Ten by mal podľa správania a mozgových vzorcov určiť, kedy sa môžu začať rozvíjať problémy spojené s nočnými morami. Vedci veria, že výsledky by mohli viesť k novým terapiám založeným na úprave spánku. Tie by pomohli ľuďom trpiacim úzkosťou či PTSD. Zlepšenie kvality snov a obmedzenie nočných môr by tak mohlo podporiť lepšie duševné zdravie.

Príspevok Vstúpia do továrne na hrôzu: Vedci sa pokúšajú prísť na to, čo sa vlastne deje v našej hlave, keď máme nočné mory je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.