Napriek tomu sa časť hrobov stratila bez stopy, kým iné zostali zámerne ukryté pred zrakmi ľudí. Takéto záhady neustále priťahujú pozornosť bádateľov, archeológov aj historikov, ktorí sa ich snažia rozlúštiť. Pátranie po stratených miestach pretrváva aj v súčasnosti, pretože túžba po objavení pravdy nikdy neutícha. Niektoré z týchto tajomstiev tak dodnes vyvolávajú úžas a otvárajú nové otázky o minulosti.

A práve preto sa v článku nižšie zameriame na najznámejšie historické osobnosti, ktorých miesto posledného odpočinku nepoznáme. Zmizli z dôvodu obrovskej lúpeže? Alebo je v tom vynaliezavosť rodinných potomkov? Niektoré odpovede vás dozaista prekvapia.

Záhada miesta posledného odpočinku Alexandra Veľkého

Hrobka Alexandra Veľkého patrí bezpochyby medzi tie najväčšie záhady dejín, pretože jej poloha zostáva neznáma už celé stáročia. Tento vojenský génius zomrel vo veku 32 rokov a podľa tradície mal byť prevezený do Macedónie. Avšak jeho cesta sa nečakane skončila, keď generál Ptolemaios prevzal telo a odviezol ho do Egypta. Tam malo podľa plánov spočinúť v majestátnej hrobke, známej ako Soma.

Odtiaľ však príbeh získava zvláštny zvrat. Z historických záznamov vyplýva, že hrobka ešte stáročia po smrti panovníka priťahovala pozornosť. Rímski cisári, vrátane Cézara, Augusta či Caligulu, ju údajne navštívili, niektorí vraj dokonca odobrali predmety, možno aj samotné telo. Avšak v 4. storočí náhle miznú všetky zmienky, akoby miesto jeho posledného odpočinku pohltila zem.

Odvtedy prešlo už viac ako 1600 rokov a pátranie po hrobe neprestáva. Archeológovia i dobrodruhovia neustále skúmajú teórie, ktoré smerujú pod ruiny Alexandrie, do Macedónie či dokonca do Benátok.

Anonymná múmia či hosť u Tutanchamóna?

Nefertiti, manželka faraóna Achnatona, patrí medzi najzáhadnejšie postavy starovekého Egypta. Aj keď jej tvár poznáme vďaka slávnej buste, miesto jej posledného odpočinku zostáva neznáme. Po jej smrti sa historici opierajú len o niekoľko zachovaných zlomkov záznamov, keďže oficiálne pramene neponúkajú relevantné informácie.

Archeológovia však neustále skúmajú hrobky v Údolí kráľov a hľadajú dôkazy, ktoré by mohli objasniť jej osud. Jedna z teórií tvrdí, že Nefertiti mohla odpočívať priamo v hrobke svojho nevlastného syna Tutanchamóna. O túto možnosť sa opiera aj objav z roku 2015, keď sa v hrobke našli stopy, ktoré naznačujú prítomnosť tajných skrytých komôr.

Ak by sa hypotéza potvrdila, išlo by o jeden z najväčších archeologických objavov moderných dejín. Napriek rokom výskumu však záhada pretrváva a meno Nefertiti naďalej vzbudzuje obdiv aj zvedavosť po celom svete.

Wolfgang Amadeus Mozart – je jeho spoločný hrob pravý?

Keď Wolfgang Amadeus Mozart v roku 1791 zomrel, jeho pochovanie prebehlo inak, než sa často tvrdí. Neodpočíva v žiadnom „žobráckom hrobe“, pretože patril k strednej vrstve. Jeho telo uložili do neoznačeného hrobu na cintoríne Sankt Marx vo Viedni, čo vtedajšia spoločnosť považovala za bežný postup. Podľa záznamov dokonca zdieľal miesto posledného odpočinku s viacerými osobami.

V nasledujúcich desaťročiach sa však cintorín zmenil, pretože hroby sa často presúvali, aby sa uvoľnilo miesto novým zosnulým. Postupne sa stratili aj presné údaje o tom, kde presne spočívalo Mozartovo telo. V 19. storočí sa preto určil symbolický bod, ktorý označuje jeho pravdepodobný hrob.

Aj keď na spomínanom mieste dnes stojí pamätník, nik s istotou netvrdí, že práve tam hudobný skladateľ skutočne odpočíva, alebo že tam niekedy dokonca ležal.

Záhada hlavy Williama Shakespeara

William Shakespeare je mnohými považovaný za najväčšieho dramatika všetkých čias. Svoj posledný odpočinok si prial v Kostole Svätej Trojice v rodnom Stratforde nad Avonom. Jeho hrob má jasné označenie, no aj napriek tomu sa traduje, že v ňom chýba niečo zásadné. To podstatnou súčasťou, ktorá chýba je samotná lebka Shakespeara. Legenda o jej krádeži sa rozšírila už v 19. storočí.

Mohlo by ťa zaujímať:

Najnenávidenejší tyran Ríma, cisár Nero: Jednu vec mu Rimania nikdy nedokázali odpustiť

• Fakty a zaujímavosti
• História

Objavili sa reči o hrobároch, ktorí ju údajne vzali pre zberateľov kuriozít. Aj keď mnohí dlhé roky považovali túto historku za výmysel, moderný prieskum v roku 2016 odhalil znepokojujúcu pravdu. V oblasti, kde by sa mala nachádzať hlava, neexistujú žiadne kosti. Tajomstvo ešte viac prehlbuje nápis na náhrobku, pripomínajúci varovanie pred narušením hrobu.

Znie ako prosba, ale aj kliatba zároveň. Možno práve tento text vznikol zámerne, ako ochrana pred znesvätením miesta, kde odpočíva slávny autor. Zdá sa však, že ani takáto hrozba neodradila každého.

Džingischán pochovaný v úplnej tajnosti

Niektoré hrobky zmizli v prúde času, a iné mali zostať navždy skryté, presne ako tá Džingischánova. Tento neúnavný dobyvateľ a zakladateľ Mongolskej ríše rozširoval svoje územia s obrovskou vytrvalosťou a silou a vytvoril jednu z najväčších ríš histórie ľudstva. Keď roku 1227 zomrel, odmietol honosné mauzóleum, pretože si prial pre miesto svojho posledného odpočinku absolútnu anonymitu.

Podľa legiend jeho pohreb prebiehal v prísnej tajnosti a miesto hrobu zostalo utajené. Každý, kto sa náhodou priblížil k pohrebnému sprievodu, údajne neprežil, aby sa predišlo vyzradeniu polohy. Po pochovaní jazdci údajne prešli cez hrob, zahladili všetky stopy a zmizli bez svedkov.

Aj keď sa mnohí historici a archeológovia roky usilujú o odhalenie tohto miesta, väčšina Mongolov si želá, aby hrob zostal neznámy z úcty k svojmu vodcovi. Niektoré teórie však naznačujú, že hrob leží na posvätnej hore Burkhan Chaldun v provincii Chentej, kde sú archeologické výskumy zakázané.

Záhada Draculovej hrobky

Vlad III., známy ako Vlad Napichovač z Rumunska, sa preslávil neobyčajnou krutosťou a odvahou v bojoch proti Osmanskej ríši. Stal sa tiež predlohou pre postavu legendárneho Draculu, ktorú vytvoril Bram Stoker. Zomrel približne v roku 1477, no to, ako z toho sveta odišiel, je stále obrovská záhada. Podľa niektorých záznamov Osmani odviezli jeho hlavu, zatiaľ čo telo uložili v rumunskom kláštore Snagov.

Na tomto mieste sa dnes nachádza náhrobný kameň, no v hrobke sa nenašli žiadne ľudské pozostatky. To vyvoláva dojem, že Vlad možno odpočíva inde. Jedna teória spomína iný kláštor, no ešte odvážnejšia hypotéza tvrdí, že telo sa dostalo až do Talianska. Vedci poukazujú na hrobku v kostole Santa Maria La Nova v Neapole, zdobenú drakmi, ktorá by mohla skrývať jeho ostatky.

Miesto posledného odpočinku Vlada Napichovača teda zostáva aj naďalej veľkou záhadou a predmetom mnohých archeológov.

Príspevok Záhada stratených hrobiek historických velikánov: Kde sa ukrýva miesto odpočinku Džingischána? je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Na tomto zozname nájdeš známych umelcov, politikov, ale aj jedného vedca s menom Charles Darwin. Ten si za svojho života doprial mnoho filozofovania, ale aj experimentovania s chuťami. Čokoľvek mu na expedícii padlo do úst, bola veľká šanca na to, že to ochutná.

Andy Warhol – Torta

Princ pop-artu Andy Warhol vytvoril sériu kresieb s názvom Love is a Pink Cake – a zjavne to nebola len metafora. Warhol totiž skutočne miloval torty a vôbec všetko sladké. Portál Lovefood píše, že sám Warhol raz povedal: „Všetko, čo naozaj chcem, je cukor.“

Keď si však robil tortu sám, jeho „recept“ by na narodeninovej oslave či svadobných raňajkách veľa parády nenarobil. Podľa kunsthistorika a kurátora Boba Nickasa Warholova predstava prípravy torty spočívala v tom, že medzi dva krajce chleba jednoducho vložil čokoládovú tyčinku. Jednoduché, efektívne.

Mark Twain – Ustrice

Legendárny americký spisovateľ Mark Twain, autor klasík ako Dobrodružstvá Toma Sawyera či Dobrodružstvá Huckleberryho Finna, mal slabosť pre ustrice. Jedával ich často a vo veľkých množstvách, pričom uprednostňoval čerstvé kúsky podávané na ľade s citrónom alebo jemnou omáčkou.

Web Tastingtable píše, že v 19. storočí boli ustrice v USA dostupné a cenovo nenáročné, takže si ich Twain doprial takmer kedykoľvek – doma aj počas svojich ciest.

Wolfgang Amadeus Mozart – Klobásky a kyslá kapusta

Portál Yahoo píše, že hudobný génius Wolfgang Amadeus Mozart mal okrem talentu na komponovanie aj jasné kulinárske preferencie. Medzi jeho obľúbené jedlá patrila kyslá kapusta, ktorú si vychutnával najmä s pečeným mäsom alebo klobásou. V 18. storočí bola kapusta nielen tradičnou súčasťou rakúskej kuchyne, ale aj praktickým zdrojom vitamínu C, vďaka čomu si ju ľudia cenili najmä počas zimných mesiacov.

Mozart mal rád jednoduché, domácke chute a kyslá kapusta mu údajne pripomínala detstvo vo Viedni a Salzburgu. Dobové listy a spomienky jeho súčasníkov prezrádzajú, že k tejto skromnej, no výraznej prílohe sa vracal opakovane, aj keď už pôsobil na honosných dvoroch Európy.

Kráľovná Viktória – Zemiaky

Anglická kráľovná Viktória, ktorá nastúpila na trón v roku 1837, podľa spomienok z kráľovskej domácnosti „priznávala veľkú slabosť pre zemiaky“, ktoré jej pripravovali v akejkoľvek podobe. Varené, pečené, v polievkach či kašiach. Jej bohaté raňajky často tvorili jahňacie kotlety s kašou alebo klobásky so zemiakmi. Web Tastingtable píše, že jedným z jej obľúbených jedál bola nemecká kartoffelsuppe – krémová zemiaková polievka.

Zemiaky, ktoré kedysi boli považované za jedlo pre chudobných, sa za Viktóriinej vlády stali bežnou súčasťou vyššej kuchyne. Napriek tomu, že kráľovná bola občas kritizovaná za svoju nečinnosť počas Írskeho hladomoru, jej kuchárske preferencie prezrádzajú skôr pohodový a osobný rozmer jej života – lásku k jednoduchým, výživným jedlám, ku ktorým jednoznačne patrili zemiaky vo všetkých podobách.

Mohlo by ťa zaujímať:

18 trestných činov napáchaných na jedle, ktoré by rozhodne nemali ostať nepotrestané

• Jedlo
• Zábava

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Torta, kyslá kapusta a zemiaky. Toto sú obľúbené jedlá veľkých historických osobností je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.