Za poplatky už vysolil solídnu sumu

Muž sa snaží získať vodičák už 17 rokov, avšak doteraz sa mu to nepodarilo. Pravdepodobne ide o človeka, ktorý sa môže „chváliť“ najvyšším počtom neúspešných pokusov o získanie vodičáku v celom Poľsku. Za poplatky na skúšky za celé tie roky minul už takmer 6-tisíc zlotých (asi 1 306 eur) .

Faktom ale ostáva, že absolútnou rekordmankou v počte nesplnených testov na vodičák je Cha Sa-soon z Južnej Kórei. Tá testy neúspešne absolvovala šialených 949-krát. Treba ale jedným dychom dodať, že na 950-krát sa jej to už podarilo a ona vo svojich 68 rokoch dostala svoj prvý vodičský preukaz.

Príspevok Muž z Poľska sa snaží získať vodičák celých 17 rokov. Na testoch vybuchol už 192-krát je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Pozrime sa na situácie, ktoré dokazujú, ako sa s nami zahráva vlastná myseľ.

Premotivovanosť môže spôsobiť slabší výkon

Vedci dokázali, že pokiaľ sme príliš motivovaní, naša produktivita klesá. Funguje tu totiž Yerkes-Dodsonov zákon – vzťah medzi vzrušením a výkonom. Ak je vzrušenie príliš vysoké, výkon klesá. Samozrejme, motivácia je dôležitá, keď človek nie je motivovaný, tak asi ťažko bude napredovať.

No faktom ostáva, že stres a napätie sťažujú dosiahnutie výsledkov alebo vyvolanie požadovaného efektu. Napríklad, ak sa bežec až príliš sústredí na to, aby získal v maratóne prvú cenu, môže sa ľahko stať, že sa z toho až príliš vystresuje a podá slabší výkon ako obyčajne. Čiže, niekedy je na škodu aj príliš chcieť a priveľmi sa snažiť…

Pekná, škaredá či vlastne rovnaká?

Efekt kontrastu spočíva v tom, že vec alebo osobu vnímame inak, pokiaľ je izolovaná od ostatných, ako keď ju máme možnosť porovnať s niečím/niekým iným. A to prostredie do istej miery určuje, ako ju budeme vnímať. Napríklad, muž, ktorý nám je sympatický, no výzorom nás až tak neohromí, sa nám skôr zapáči, keď príde v sprievode menej atraktívnych chlapov.

Alebo, ak obyčajné dievča vojde do fitka plného vyšportovaných a atraktívnych slečien, bude sa cítiť menej pekná, ako keď príde na pláž plnú baculiek. Pritom vyzerá úplne rovnako, no v jednom prípade sa cíti veľmi neatraktívna a v druhom až príliš atraktívna.

„Ja superman“

Efekt prílišnej sebadôvery hovorí o prehnanom preceňovaní našich schopností a rýchleho zaradenia sa do kategórie nadpriemerný. Napríklad, učiteľ nemusí brať automaticky vážne svojho študenta počas toho, ako argumentuje svoj protichodný názor, lebo vlastnej mienke verí viac a sám seba považuje za skúsenejšieho a múdrejšieho.

Prípadne, človek po rozchode všetku vinu hádže na stranu svojho expartnera a uverí sám sebe, že on bol pre neho príliš dobrý. A vo svojich očiach je zrazu on „superhrdina“ a ex sa stane osobou plnou záporných vlastností a nedokonalostí. Živnou pôdou pre takéto pocity je aj to, keď nás niekto pravidelne chváli a uisťuje v našom presvedčení.

Myslíme hneď na lepšiu možnosť

Poznáte tú typickú situáciu z filmu: Muž zavolá svoju priateľku na večeru s tým, že sa musia vážne porozprávať a ona si hneď začne myslieť, že ju chce požiadať o ruku. V hlave už štylizuje všetky detaily ich svadby, zoberie si na danú večeru tie najkrajšie šaty a teší sa na to, ako domov odíde z obrovským „šutrom“ na prste.

Avšak, skončí to tak, že sa s ňou chlapík rozíde a ona ostáva šokovaná. Občas totiž máme sklon myslieť si to najlepšie a predčasne robiť idylické závery.

Volá sa to Irwinov efekt. Kvôli nemu si nešetríme peniaze na horšie časy, lebo veríme, že neprídu a občas ostávame v toxickom vzťahu, lebo veríme, že sa tá druhá osoba zmení.

Nezmysly, ale príťažlivé

Efekt pomenovaný „Dr. Fox“ hovorí o tom, ako charizma a atraktivita nešikovného rečníka môžu fungovať v jeho prospech. Dokázal to vedecký experiment už v roku 1970 vykonaný na lekárskej fakulte Kalifornskej univerzity. Profesionálny herec si prečítal vedecký článok a bez toho, aby mal nejaké vedomosti z medicíny, predstieral, že je skúsený lekár a vedec.

To, čo hovoril, nedávalo žiadny zmysel, no jeho charizma a vyžarovanie spôsobili, že študenti mali pocit, že sa od neho niečo naučili.

Tento efekt používajú rôzni marketéri, ktorí sa nás snažia získať pomocou pekných slov a dobrého dojmu, ktorý dokážu v človeku vyvolať. I keď je daný produkt predražený a vôbec ho nepotrebujeme, je možné, že si ho kvôli nášmu „oklamanému mozgu“ zakúpime.

Menej je viac

Ak nám budú ponúknuté dve veci bez toho, aby sme vedeli ich cenu, je dosť pravdepodobné, že si vyberieme tú lacnejšiu. Šokujúce, no vedecky dokázané. Platí to aj v prípade, že nám niekto dá na výber medzi plným košíkom lacnejších kozmetických produktov a jediným rúžom Chanel. Je dosť možné, že si vyberieme ten značkový rúž, i keď za ten košík dotyčný zaplatil viac.

Termín Less is better, čiže menej je viac, navrhol profesor Christopher K. Hsee. Pedagóg, ktorý učí na univerzite v Chicagu, vykonal experiment, pri ktorom ponúkol študentom na výber z dvojice produktov. Všetci si vybrali tú lacnejšiu alebo menejcennú alternatívu.

Príspevok Zaujímavé fakty, ktoré poukazujú na to, ako sa s nami naša myseľ zahráva je zobrazený ako prvý na EMEFKA.