Často v nich môžeme nájsť odpovede na vlastné problémy alebo sa len jednoducho pobaviť na situáciách, ktoré dôverne poznáme. A jednou z autoriek, ktoré píšu práve takéto knihy, je Miroslava Varáčková, ktorú vám predstavíme v tomto článku.

Kto je Miroslava Varáčková?

Mirka Varáčková je slovenská autorka, ktorá žije a tvorí v Trnave. Píše najmä knihy pre mládež a mladých dospelých a inšpiráciu čerpá z bežného života. Načrela už však aj do dystopických vôd. V tomto žánri jej už vyšli dve knihy a tretia sa chystá.

Debutovala ženským románom O lásku sa neprosí ešte v roku 2009 a odvtedy má už na konte osemnásť diel. Vo svojich príbehoch sa snaží rozoberať témy, s ktorými sa tínedžeri v živote bežne stretávajú, no často sa o nich boja hovoriť – napríklad závislosti, šikana, zneužívanie, alkoholizmus alebo rodinné problémy.

O jej schopnosti zžiť sa s mládežou a ponúknuť im príbehy, s ktorými sa dokážu stotožniť, vypovedajú aj nadšené správy od fanúšikov, ktoré pravidelne dostáva. V roku 2017 sa stala držiteľkou Panta Rhei Awards za mládežnícku knihu roka.

Jej najnovšia kniha s názvom Zostanem s tebou vyšla vo vydavateľstve Slovart v júni tohto roka a opäť ponúka reálny príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa musí vysporiadať s komplikovanou rodinnou situáciou.

https://www.instagram.com/p/B-fZA5LoyZa/

O čom je kniha Zostanem s tebou?

Odkedy sa Terezini rodičia rozviedli, neustále sa presúva medzi dvoma domácnosťami. Otec má navyše novú frajerku a od Terezy sa očakáva, že s ňou nájde spoločnú reč. Ona však radšej uteká do sveta skíc a umenia.

Keď sa práve nezakráda do starej továrne, aby jej steny skrášlila maľbami, a nekŕmi túlavé zvieratá, spoznáva sa s chlapcom zo susedstva. Páči sa jej, že má meno ako detský šampón a každé oko inej farby. A práve vďaka Olimu má čoskoro zistiť, ako chutia prvé bozky a že aj obyčajné držanie za ruky môže prevrátiť svet naruby.

Román Zostanem s tebou je príbehom o hľadaní strateného pocitu istoty, o prvej láske, no najmä o tom, ako prežiť bez ujmy v striedavej starostlivosti.

Aké sú najsilnejšie stránky tohto románu?

Známe prostredie

Autorka často zasadzuje svoje príbehy do reálnych slovenských miest, alebo si minimálne dáva záležať na tom, aby čitateľ cítil, že číta o niečom známom. Preto v jej knihách nehľadajte žlté taxíky, žiakov rozdelených na roztlieskavačky, športovcov a šprtov a ani ďalšie americké klišé, ktoré niektorí iní slovenskí autori silou-mocou potrebujú mať vo svojich knihách.

Namiesto toho sa s postavami potúlate po typických slovenských sídliskách, pošomrete si na hromadnú dopravu a zasadnete do krčmy na kofolu alebo pivo.

Realistickosť

Ako sme už spomínali, autorka sa zameriava najmä na príbehy, s ktorými sa dokážu mladí stotožniť. V tejto knihe sa zameriava na rodinnú situáciu, s ktorou má veľa detí, bohužiaľ, osobnú skúsenosť. Hlavná hrdinka románu Tereza sa musí zmieriť s rozvodom rodičov a prispôsobiť sa novej situácii.

Na dennom poriadku sú hádky o striedavej starostlivosti, výživnom a iných okolnostiach, ktoré takáto situácia prináša. Ak ste si niečo takéto zažili, určite si všimnete, že autorke sa podarilo všetko zachytiť veľmi autenticky a že dokáže dokonale realisticky priblížiť pocity dospievajúceho dievčaťa.

Štýl písania

Každý spisovateľ má osobitý štýl, podľa ktorého čitateľ dokáže jeho knihy okamžite rozpoznať. Niekto dokonale ovláda umenie písania a jeho knihy sú plné kvetnatých opisov a metafor, iný má zase nadanie na vymýšľanie fascinujúcich zápletiek.

Mirka Varáčková je známa zase tým, že píše veľmi uvoľneným a svižným štýlom, ktorý vás núti čítať ďalej a ďalej, až sa zrazu ocitnete na konci knihy bez toho, aby ste počas čítania narazili na nejaké hluché miesto. Vďaka jej schopnosti tvoriť uveriteľné a realistické postavy a prostredie vás okamžite vtiahne do príbehu a všetko si budete vedieť veľmi živo predstaviť.

Ak hľadáte knihy, ktorých stránky vám budú len tak lietať pod prstami, no zároveň si z nich niečo odnesiete, Mirka Varáčková ponúka naozaj rozsiahly výber románov, ktoré sa oplatí prečítať. Takže už je len na vás, ktorý príbeh si vyberiete a rozhodnete sa pri ňom stráviť večer. Prajeme príjemné čítanie!

Viac knižných noviniek a zaujímavostí zo sveta kníh nájdeš tu.

Príspevok O čom je najnovší román od najznámejšej slovenskej autorky románov pre mládež? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Tentoraz vám opíšeme ich posledný týždeň dobrodružstva v Afrike a priebeh spiatočnej cesty z Dakaru do Maroka. Epizódy o Šádistoch ukončíme rozhovorom o tom, čo im tento netradičný mesačný výlet priniesol a do akej destinácie sa chystajú najbližšie.

Prejazd hranicami bez komplikácií, no Šáda opäť neposlúchala

„Hranice s Mauritániou a Marokom sme prešli za 15 minút. Príjemne nás to potešilo a prekvapilo, keďže kvôli predchádzajúcim skúsenostiam sme už automaticky očakávali niekoľkohodinové zdržanie a problémy s policajtmi. Avšak teraz sme všetky tie hraničné priechody zvládli ľahko,“ rozpráva o ceste domov Čech Martin.

Škodovka však ostala verná svojej povesti a kazila sa jedna radosť. „Pokračovali sme smerom do Maroka cez Dakhlu a tam nám praskla remenica od vodnej pumpy, čiže nefungovalo dobíjanie auta a pokazil sa nám aj motor. Išli sme do kasární za vojakmi, či by nám nepožičali zváračky, no odmietli nám pomôcť. Tak sme došli na škodovke až do Dakhli a až tam sa nám podarilo nájsť zvárača, ktorý nám ju pomohol dať do poriadku,“ pokračuje v rozprávaní Martin.

Skutočný maratón smoly sa chlapcom rozbehol, keď spali za Guelmimom v skalách pri ceste. „Vyskratovala nám baterka a to bolo fakt vzrúšo, pretože sa nám to stalo 50 kilometrov za nejakou dedinou a 100 kilometrov pred ďalšou, a nevedeli sme vôbec, čo teraz robiť s tým autom. Nakoniec nám zastavil kamionista a pomohol nám ho roztlačiť. Následne sa nám po 10 kilometroch minul benzín,“ spomína na cestné nepríjemnosti mladík z Plzne.

Robov náhly odchod a ubytovanie alá geto

Slovák Róbert opustil ich zohraté trio o pár dní skôr, lebo musel odletieť domov pre pracovné povinnosti, ktoré už nepočkali. „Keďže mi letelo lietadlo až ráno a nemal som možnosť počkať na letisku, rezervoval som si poblíž neho hotel, ktorý ale vyzeral ako ľahší odvar Luníku 9.

Videl som ho síce len z diaľky, no keď som zahliadol tie rozbité okná alebo iba okenné trámy prebité drevom, mal som dosť. Hneď som sa otočil na päte (smiech) a zabookoval niečo iné,“ rozpráva Róbert.

Očarujúca krajina

Chlapci si cestou stihli vyobzerať aj krásy kontinentu. „Celou cestou sme išli okolo pohoria Antiatlas až do marockého mesta Zagora a za ňou sme vošli do pohoria Atlas, ktoré je tiež krásne. Boli sme v Ouarzazate, kde sa natáčal seriál Games of Thrones, Kráľovstvo nebeské a Gladiátor,“ rozpráva Martin o cestovateľských zážitkoch ich spiatočnej cesty.

Čo vás táto cesta naučila?

Martin: Naučila ma väčšej trpezlivosti a tolerancie voči druhým. Uvedomil som si, že sa tu v Česku a na Slovensku máme fakt v porovnaní so zemami tretieho sveta sakramentsky dobre. A sám o sebe som sa naučil, že je mi najlepšie, keď som sám (smiech) a som pokojnejší, keď viem, čo mám od druhého očakávať.

Róbert: Neviem povedať, či ma niečo naučila… V každom prípade to však bola skúsenosť, na základe ktorej sa v budúcnosti pri podobných akciách vyhnem niektorým, podla mňa zbytočným, situáciám, z ktorých vznikli komplikácie.

Aký bol váš naj zážitok?

Róbert: Najoriginálnejší zážitok bola rozhodne strata pasu a všetky tie „hurá“ akcie okolo toho, vďaka ktorým trip neskončil v Maroku, ale pokračoval do cieľa. Najkrajším pre mňa boli očarujúce rána na pláži, vďaka ktorým viem, aký výhľad chcem mať raz zo svojho okna zo spálne a obývačky. Už len nájsť spôsob, aby ním nebola iba tapeta na stene (smiech).

Honza: Pre mňa bol najkrajším zážitkom pocit, keď som sedel večer na pláži, pil pivo, pozeral sa na západ slnka a pritom mal Šádu po svojej pravici. Pre niekoho nič výnimočné, no pre mňa tie autá znamenajú niečo viac.

Chystáte nejakú výpravu znovu?

Róbert: Určite mám iniciatívu Afriku zopakovať, pravdepodobne, tú istú trasu, ale trošku v inom duchu. Chcel by som to zažiť trochu „terénnejším“ spôsobom, jednoducho mať viac piesku za ušami. To občas potrebujem, utiecť takýmto spôsobom pred realitou a spraviť niečo, čo iní nechápu. Je to taká moja prevencia pred zbláznením. Už som dokonca oslovil nejakých známych a je tu šanca, že niekedy v máji/júni bude snaha o repete.

Honza: Určite áno, na budúci rok by sme chceli absolvovať cestu z Dakaru do Kapského mesta. Afrika sa mi veľmi páčila. Ak ma sklamala, tak v tom, že sa tamojší o svoju krásnu krajinu poriadne nestarajú a všade majú neporiadok. Na druhej strane ma výlet veľmi bavil a ani neviem, či naplnil moje očakávania, lebo ja väčšinou nemám žiadne. Proste niekam idem a chcem to tam spoznať.

Martin: Oni pôjdu, ale už bezo mňa (smiech). Ja už podobný výlet s nimi neplánujem, skôr sám by som ešte chcel „objať svet“.

Ak si chceš pripomenúť, ako sa chlapcom na ich ceste za dobrodružstvom v Afrike darilo, celý seriál Na škodovke do Afriky nájdeš tu.

Príspevok Na škodovke do Afriky (posledný diel): takto vyzeral posledný týždeň dobrodružstva s „neposlušnou“ Šádou je zobrazený ako prvý na EMEFKA.