Streda 6.7.2022
sk
Patrik, Patrícia
cz
Den upálení mistra Jana Husa
Zdroj: ©Profimedia

Tajomné príbehy o bohoch. Čo hovoria o vzniku človeka a sveta mýty starých Slovanov?

Starí Slovania mali o vzniku sveta rozhodne zaujímavé predstavy.

Najrôznejšie mýty o stvorení sveta nájdeme vo všetkých civilizáciách a kultúrach na svete. Často sa spájajú s náboženskou vierou a hrajú v nich úlohu rôzni bohovia. Tieto mýty nájdeme nielen v kresťanskej či moslimskej viere, ale aj v kultúrach domorodých národov či starovekých Egypťanov.

No a výnimkou nie sú ani starí Slovania. Aká bola ich predstava o svete predtým, než túto vieru postupne vytlačilo kresťanstvo? Na túto otázku nie je úplne jednoduché odpovedať, pretože z predkresťanskej doby sa nám o mýtoch Slovanov zachovalo relatívne málo informácií. Poznáme síce panteón bohov, ktorých uctievali, ale čo sa týka stvorenia sveta, zmienky o ňom sa tradovali prakticky výhradne ústnym podaním. Zapisovať sa začali až vtedy, keď sa Slovania prvýkrát stretli s kresťanstvom.

Profimedia

Ich pôvodné mýty ním tak sú do väčšej či menšej miery ovplyvnené. Navyše máme k dispozícii viacero rôznych mytologických príbehov, ktoré sa vzájomne prekrývali, neexistuje teda nejaký jednotný názor Slovanov na vznik sveta. Dá sa povedať, že takmer každý kmeň mal nejakú vlastnú predstavu. Napriek tomu sa ale historikom podarilo rekonštruovať niekoľko zaujímavých mýtov, o ktoré by bola škoda sa nepodeliť.

Človek zrodený z kvapky potu

Slovanské mýty založené na dualistickom princípe, teda na dvoch odporujúcich si podstatách sveta. To je v príbehoch symbolizované dvomi bohmi (demiurgami). Jeden z nich je tvorcom sveta, ale nezaujíma sa oň, druhý je aktívny v jeho celkovej podobe, ale sám tvoriť nemôže. Kresťania neskôr týchto dvoch demiurgov stotožnili s Bohom a Satanom. Niektorí historici sa ale domnievajú, že pôvodne bol aktívnym demiurgom Veles a pasívnym Svarog.

V každom prípade sa v pôvodných mýtoch tradovalo, že svet bol na počiatku celý pokrytý vodou. Dvaja bohovia boli často zobrazovaní v podobe vtákov (holubov či kačíc). Veles sa rozhodol vytvoriť pevninu a Svarogovi prikázal, aby podmorské dno vyzdvihol nad hladinu.

Profimedia

To sa mu aj podarilo, ale Svarog sa rozhodol Velesa oklamať a kusy zeme skryl vo svojich ústach. Z týchto kusov následne vznikli ostré skaly, pustatiny, močiare či nehostinné a neúrodné časti zeme. Veles zase vytvoril úrodné polia, nížiny a lesy. Samotného človeka vytvoril Veles z kvapky svojho potu, ktorá dopadla na Zem. Zároveň stvoril aj ostatných bohov, ktorým Slovania pripisovali rôzne vlastnosti, často spojené so zemskými živlami. Týchto bohov si ctili a prinášali im rôzne obetné dary.

Tento mýtus je zrejme najrozšírenejší, nie je ale jediný. Existuje aj príbeh o tom, že svet za zrodil zo zlatého vajca, ktoré zniesol obrovský kohút. Z vajca sa na Zem vylialo sedem riek, ktoré zúrodnili pôdu a pripravili ju na príchod ľudí.

Mohlo by ťa zaujímať:

Ako si ľudia v minulosti predstavovali súčasnosť? Tieto obrázky ti to prezradia

Inšpirácia kresťanstvom

Iná variácia podobného mýtu hovorí, že stvoriteľom sveta bol boh Rod, ktorý prebýval v zlatom vajci uprostred vesmíru. Okolitý svet sa vtedy zmietal v temnote a chaose. Rod sa ale rozhodol dať svetu pravidlá a spútať rozzúrené živly. Stvoril Ladu, bohyňu lásky, a s jej pomocou rozbil zlaté vajce a rozdelil svet na dva princípy (pozitívny a negatívny).

Tieto dva princípy predstavoval trojhlavý vták Trihlav a kačka Černoboh, ktorí spolu stále súperili o zvyšky zlatého vajca. Rod ale vládnucu rolu prisúdil Trihlavovi a prikázal mu, aby na Černoboha dával pozor. V skutočnosti išlo teda o klasický súboj dvoch protikladných elementov, ktoré sa nemôžu navzájom poraziť, len dočasne jeden nad druhým získava prevahu.

Profimedia

Rod bol pasívnym bohom, ktorý síce stvoril svet, ale príliš sa oň nezaujímal. Vládu nad ním prenechal svojim trom synom – Perúnovi, Svarogovi a Velesovi. Najstarší z nich bol Svarog, ktorý si vzal za ženu bohyňu Ledu a spolu s ňou vymodelovali z hliny prvých ľudí a aj iných bohov či nadprirodzené bytosti. Svarog do ľudí dýchol, čím im dal dušu a dar reči. Bozkom na čelo im zároveň dal rozum a schopnosť premýšľať.

Poznáme tiež mýty, ktoré evidentne ovplyvnené biblickými príbehmi. Jeden z nich napríklad priamo odkazuje na veľkú potopu. Tradovalo sa, že ľudia na Zemi sa stále hádali, bojovali medzi sebou a celkovo viedli veľmi deštruktívny spôsob života. Najvyšší boh (možno Veles) teda poslal na Zem strašných obrov Vietor a Vodu.

Tí na nej rozpútali silné búrky a dážď, ktorý trval celých 20 dní a zabil väčšinu života. Skupine posledných ľudí ale boh v poslednej chvíli hodil škrupinku orecha, do ktorej sa mohli aj so zvieratami, ktoré prežili, skryť. Keď potopa opadla, zo škrupiny vyšli muž a žena, ktorí následne nanovo zaplnili Zem.

Mohlo by ťa zaujímať:

Johanka z Arku verila, že je vyvolená Bohom, aby oslobodila Francúzsko. Vyhrala kľúčové bitky, napokon ale skončila na hranici

Písomné zmienky

O stvorení sveta rozpráva aj povesť Rozprávanie o dávnych časoch, ktorú podľa tradície napísal hagiograf a mních Nestor. V spise sa dočítame detaily o histórii Kyjevskej Rusi v rokoch 850 až 1110. Historici sa zhodujú, že tento spis je už silno poznamenaný kresťanstvom, o stvorení sveta ale hovorí nasledovné:

„Vieme, ako bol stvorený človek. Boh sa umýval po kúpeli a spotil sa, utrel sa teda vechťom a hodil ho z neba na zem. Vznikol spor medzi Bohom a Satanom, kto z nich má z vechťa stvoriť človeka. A stvoril Satan človeka, a Boh vložil doňho dušu, aby až človek zomrie, telo šlo do zeme a duša k Bohu.

Aj v tomto zápise možno badať špecifický dualistický princíp boja protikladov. Duša človeka pochádzala od Boha, ku ktorému sa po smrti vracala. Telo zase vytvoril Satan a spájalo sa s nedokonalosťou, chybami a sklonmi k porušovaniu božích zákonov.

Profimedia

Slovania a posmrtný život

Rozšírená bola ale aj predstava, že svet sa zrodil v ohni. Ten mal v živote Slovanov veľmi špeciálne miesto a jeho plameň bol považovaný za očistný. Keď sa prinášali obete bohom, hádzali sa práve do ohňa. Slovania teda aj svojich mŕtvych spaľovali, hoci treba dodať, že nie všetci. Niektorí svojich mŕtvych pochovávali do základov stavieb. Verili, že ich duše prinesú obyvateľom týchto domov šťastie.

Do zeme začali Slovania pochovávať po kontakte s Avarmi, postupne sa tento spôsob aj v dôsledku rozširujúceho sa kresťanstva stal normou a vytlačil pôvodné pohanské zvyky. Starí Slovania, pravdaže, verili aj v posmrtný život. Ten bol podľa nich od hmotného sveta oddelený veľkou rozbúrenou riekou.

Profimedia

Dušu v ich ponímaní nemali len ľudia, ale aj zvieratá. Práve do nich sa mohla ľudská duša prevteliť. Chovali ale úctu aj k lesom a stromom. Verili, že v nich prebývajú mocní duchovia. Mimoriadne uctievaným boli najmä dub, lipa, breza či jarabina.

Rozhodne verili, že život po smrti pokračuje, hoci rôzni kresťanskí kronikári sa o Slovanoch vyjadrovali ako „o nevzdelancoch, ktorí si myslia, že smrťou všetko končí“. O tom, že to tak nebolo, svedčia mnohé pohrebné rituály, ktoré mali dušu vyprevadiť na druhý svet, rovnako ako viera, že duša môže aj naďalej prebývať v podobe zvieraťa. 


Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Najčítanejšie
Podobné

Pridaj svoj komentár

Komentáre 0

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max 15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max 5mb
        *dané pole je potrebné vyplniť