Tajomstvá a záhady priťahujú pozornosť ľudí odnepamäti. Každý hneď zbystrí svoj sluch aj zrak, keď mu niekto posunie myšlienku s novým, ešte lepšie nekonvenčným názorom. Vedel si napríklad, že namiesto víťazného oblúka mala na jeho mieste stáť gigantická socha slona? Ak nie, môžeš si o tom prečítať v predchádzajúcom článku.
Po celom svete existuje pozoruhodné množstvo architektonicky skvostných budov. Či už je to moderná panoráma mesta Tokio, elegantné pamiatky Paríža či historické klenoty Grécka a Egypta, byť nadšencom architektúry nebolo nikdy vzrušujúcejšie.
Vždy je to však o tom, čo nám povedali alebo čo sme boli schopní sa dočítať v oficiálnych zdrojoch. Preto ti ponúkame zoznam niekoľkých architektonických tajomstiev, o ktorých si pravdepodobne ešte nepočul a ešte pravdepodobnejšie ti vyrazia dych.
Londýnsky Tower Bridge
Každý milovník cestovania a histórie bezpochyby pozná londýnsky Tower Bridge. Ide o jednu z najvýznamnejších pamiatok Anglicka. Tower Bridge, ako už napovedá aj názov, je visutý most cez rieku Temžu dlhý cca 250 metrov. Okrem toho, že umožňuje nepretržitý prejazd cestnej aj lodnej dopravy, skrýva zaujímavé tajomstvo.
Sú ním Bascule Chambers. Komnaty boli postavené na pomoc s presúvaním veľkých protizávaží pri zdvíhaní mosta. Ide o dve masívne komory, ktoré sú vysoké 27 metrov. Kvôli špecifickému podkladu a konštrukcii stavby, v ktorej sú haly umiestnené, neboli návrh a jeho realizácia vôbec jednoduché.
Inžinieri museli starostlivo vykopať základy pod riekou a spustiť sa do hĺbky pomocou oceľových klietok. Väčšinu času sú Bascule Chambers pre verejnosť uzavreté, otvárajú sa pri špeciálnych príležitostiach a podujatiach, vtedy sa tu konajú prehliadky.
Parthenón na Akropole
Parthenón na aténskej Akropole je majstrovským dielom postaveným niekedy v rokoch 447 až 432 pred Kristom. Ide o jednu z najnavštevovanejších pamiatok sveta, každoročne k nej prúdia milióny turistov. Tento grécky skvost je v podstate už iba zrúcaninou a pamiatkou na pôvodný hlavný chrám antických Atén.
Návrh aj stavbu Parthenónu mal na starosti grécky architekt Feidias. Postavili ho z čistého bieleho mramoru bez použitia cementu alebo malty. Feidias dohliadal na celú stavbu vrátane sochy Atény a signifikantného stĺporadia, ktoré pôsobí až desivo geometricky dokonalé. Opak je však pravdou.
Parthenón bol zámerne navrhnutý s geometrickými nepravidelnosťami, ako sú napríklad nerovnomerné stĺpy, ktoré sa zvažujú dovnútra. Tieto nedokonalé línie dodávajú stavbe dojem dokonalej geometrie a zarovnania, vďaka čomu vníma ľudské oko tento chrám ako „hlboký„. Fascinujúce, ako dokázali vtedajší architekti vziať do úvahy niečo také záhadné, ako je ľudské oko…
Kapitol vo Washingtone D.C.
Washingtonský Kapitol je jednou z najznámejších historických pamiatok v USA. Postavili ho v roku 1793 ako oficiálne sídlo Kongresu USA, ktorému slúži dodnes. Okrem toho, že jeho poloha bola vybratá ako kompromis medzi americkým severom a juhom, Kapitol skrýva ešte jedno tajomstvo.
Pod ikonickou stavbou sa nachádza tajná krypta. Pôvodne sa nazývala Veľký vestibul a navrhli ju ako miesto posledného odpočinku pre Georgea Washingtona a jeho manželku Martu. Podzemné priestory Kapitolu sú navrhnuté podľa vzoru európskych katedrál, kvôli čomu má tento dizajn strašidelný charakter a miestu dodáva vzhľad aj atmosféru mauzólea.
Kvôli rôznym nezhodám však cieľ stavby nakoniec naplnený ani nebol. Do dnešného dňa je teda krypta prázdna, nachádzajú sa tu len sochy významných osobností z čias založenia koloniálnej Ameriky.
Newyorská verejná knižnica
Mesto New York sa okrem majestátnosti, ktorou samo osebe pôsobí, môže pýšiť aj jednou z najväčších a najpôsobivejších sietí knižníc naprieč zemeguľou. Ide o štvrtý najväčší knižničný systém na svete. Výskumnú zbierku knižnice tvorí viac ako 11 miliónov kníh. A neuveriteľné je ešte niečo.
Je tu jedna vec, o ktorej návštevníci knižnice asi ani netušia – v knižnici ostalo 13 bytov, v ktorých kedysi bývali správcovia budovy a ich rodiny. Nie že by malo ukrytie týchto priestorov nejaké veľmi tajomné alebo historické pozadie. To, že sa momentálne považujú za „tajné“, vyplýva z ich stavu, schátranosti a neobývanosti.
V priebehu desaťročí a po množstve renovácií zostali tieto byty skryté pred svetom, po odsťahovaní sa správcovských rodín sa z nich stali neobývané priestory. Niektoré zostali napospas osudu, iné boli dokonca odstránené.
Knižnica plánuje zostávajúce byty zrekonštruovať na programové priestory, aby lepšie vyhovovali potrebám knižnice. Navždy však tieto byty ostanú historickou spomienkou.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
