V spoločnosti ešte stále prevláda mnoho stereotypov ohľadom voľnočasových aktivít. Nájdu sa ľudia, ktorí sú aj v súčasnosti presvedčení, že existujú určité „mužské“ a „ženské“ záľuby a koníčky, alebo že sú tieto aktivity limitované vekom.
Našťastie sú medzi nami ľudia, ktorí tieto predsudky búrajú a ostatným dokazujú, že každý by mal mať možnosť venovať sa záľubám, ktoré ho lákajú a nemal by sa nijako obmedzovať tým, čo môžu hovoriť neprajníci.
K takýmto ľuďom patrí aj 78-ročná ukrajinská babička Ľudmila Kulakova, ktorá miluje počítačové hry. Nielen tak hocijaké, ale akčné strieľačky vyžadujúce bleskové reflexy a rýchle uvažovanie. Na zaujímavý príbeh pani Ľudmily upozornil web Suspiľne.
Babička gamerka
Teta Ľudmila sa s hrami zoznámila pred 17 rokmi vďaka svojmu vnukovi. „Babka, naučím to aj teba,“ povedal jej jedného dňa. Odvtedy si obľúbila niekoľko titulov – je to predovšetkým legendárny Counter-Strike, ale aj známa ukrajinská hra Metro Exodus. „Vždy mám rozohraných päť či šesť hier,“ priblížila svoju záľubu Ľudmila.

„Mnohí mi neveria a hovoria: Babka, museli ste sa zblázniť. Určite sa jej trasú ruky. Ale mne sa ruky vôbec nechvejú. No žiaľ mi neveria. A ja im hovorím: Ja vás prežijem. Ešte s vašimi vnukmi budem hrávať,“ sebavedomo sa vyjadrila gamerská babička v reportáži.
Ľudmila dokonca spomenula aj to, že svoje hranie streamovala a na niektorých serveroch robila admina a banovala cheaterov. Toto všetko sa vraj naučila vlastnými silami. Ukrajinská babička v hrách vystupuje pod nickom Opica – inšpiroval ju k tomu video z kampane ku filmu Zrodenie Planéty opíc, kde opica dostane do rúk kalašnikov a postrieľa ľudí okolo seba.
„Každá hra má svoju vlastnú taktiku. Sama ju vymýšľam a počítam sekundy, kedy môžem vystreliť, kedy nemôžem a kedy je lepšie byť ticho. Mnohí to robia zle, hodia flashbang. Teraz si sa prezradil. Už si mŕtvy,“ vysvetľuje Ľudmila svoje triky.
Vojna ju vyhnala z domova
Gamerská babička bývala v malom meste Bilozerske v Doneckej oblasti. Po ruskej invázii sa práve východ Ukrajiny stal tým miestom, kde sa najintenzívnejšie bojuje. Kým bol front vzdialený, Ľudmila pokračovala v bežnom živote, ktorý zahŕňal aj hranie hier.
Na Bilozerske útočili ruské drony, ktoré napáchali škody a mnohých obyvateľov vyhnali z domova. Dronov sa však gamerská babička nebála. Priznáva, že oveľa horšie to bolo, keď na jej mesto začali dopadať letecké bomby. Práve po blízkom dopade jednej z nich Bilozerske opustila.
Po dopade bomby sa Ľudmila ocitla vedľa bieleho autobusu, ktorý sa objavil na ulici. „Mladučký vojačik ma zobral na ramená a naložil ma na autobus. Bolo to hrozné. Toto sú jediní ľudia, ktorí ma zachránili a budem si to pamätať do konca života,“ s dojatím babička opisuje zrejme najnáročnejšie momenty svojho života.
Ľudmila, ktorá momentálne žije v sociálnom centre v Dnipre, si napriek všetkému zachováva optimizmus. Sníva o tom, že čoskoro si zaobstará nový počítač a opäť sa bude môcť venovať svojej vášni.
Pozitívny vplyv hrania hier
Ľudmila tvrdí, že počítačové hry priaznivo vplývajú na jej nervový systém, čo je podľa nej veľmi dôležité v jej pokročilom veku. Naozaj je to tak? Čo hovoria výskumy?
Vedecký text publikovaný v časopise Brain Sciences sa pozrel na výsledky vedeckého bádania v tejto oblasti. Výskumy za pár uplynulých desaťročí došli k záverom, že hranie počítačových hier skutočne môže mať priaznivý vplyv na ľudský mozog.

Medzi pozitívnymi účinkami práca menuje zlepšenú vizuálnu pozornosť a krátkodobú pamäť, skrátenie reakčných časov a zdokonalenie pracovnej pamäte. Môžeme teda pokojne povedať, že pani Ľudmila má pravdu a hranie hier skutočne môže pomôcť udržať mozog zdravý a funkčný.
Podobné závery prináša aj web Cleveland Clinic. Hranie určitých druhov hier podľa neho môže zlepšiť koordináciu medzi okom a rukou alebo uľahčiť človeku prepínanie medzi rôznymi úlohami.





















