Väčšina nakupujúcich sa veľmi nezamýšľa nad tým v akých podmienkach sú chované kurčatá, ktoré jedia. Všetci sú si vedomí, že vo veľkochovoch to asi nevyzerá najkrajšie, no tejto nepríjemnej téme sa akosi vyhýbajú.
O podmienky chovu sa ľudia často začnú zaujímať až vtedy, keď môžu mať negatívny dopad na kvalitu produktov, ktoré kupujú. Riziko nákazy či iné nevyhovujúce vlastnosti sú niečo, na čo sú konzumenti naozaj citliví.
Veľmi znepokojivú správu priniesla organizácia Humánny pokrok. Podľa zistení z ich prieskumu až 98 percent kuracích pŕs predávaných v obchodných reťazcoch nesie známky ochorenia.
Choroba bieleho pruhovania
Podľa Humánneho pokroku sa až v 97,94 % kuracích pŕs predávaných v slovenských maloobchodných reťazcoch vyskytuje ochorenie svalstva známe ako choroba bielych vlákien. Toto ochorenie je spájané s extrémne rýchlym rastom kurčiat čo môže negatívne ovplyvňovať vlastnosti mäsa, ako sú jeho štruktúra či chuť.
Prieskum realizovaný v októbri 2025 v piatich slovenských mestách a jednej obci sa zameral na produkty kuracích pŕs, filetov a rezňov bez kože. Išlo o 388 z piatich populárnych reťazcov. Z týchto výrobkov bolo až 59 označených nálepkou „wellfare“, ktorá implikuje, že zvieratá boli chované v lepších podmienkach. Napriek tomu aj v týchto produktoch sa vyskytovala choroba bieleho pruhovania v takmer rovnakej miere ako v ostatných výrobkoch.
Choroba bieleho pruhovania vzniká ako výsledok kurčiat pre extrémne rýchly rast svaloviny. Biológia hydiny nie je nastavená na takéto rýchle tempo a preto dochádza k degeneratívnym zmenám svalových vlákien.
Niektoré svalové bunky v prsných filetoch v dôsledku toho neprodukujú bielkoviny, ale namiesto toho tvoria a hromadia tuk, ktorý je na povrchu viditeľný ako biele pruhy.
Čo to znamená pre nakupujúceho?
Mäso z kurčiat s chorobou bieleho pruhovania môže obsahovať až o 224 % viac tuku a o 9 % menej bielkovín. Takéto mäso má nevyrovnanú konzistenciu, v ktorej sa nachádzajú tvrdšie a mäkšie časti. Pri varení nedokáže zadržať vlhkosť, čo sa odráža napríklad pri horšom vstrebávaní marinád a iných dochucovadiel.
Humánny pokrok upozorňuje na súčasný trend v Európe – mnohé krajiny sa usilujú vzdať sa chovov kurčiat z priemyselných veľkochovov. Tí, ktorí neustále hundrú, že sa k nám vozí „hnoj“, ktorý inde v Európe nechcú, môžu byť spokojní.
„Na Slovensku však k zatiaľ k zmene nedochádza napriek tomu, že slovenská verejnosť má ohľadom chovu rýchlokurčiat jasno. Prieskum od agentúry Focus zo septembra 2025 ukazuje, že 7 z 10 (68,3 %) Slovákov a Sloveniek chce zákaz chovu rýchlokurčiat. Až 2 z 3 (66,2 %) ľudí sú ochotní zaplatiť vyššiu cenu za kurča, ktoré pochádza z chovu, ktorý zabezpečuje zvieratám lepšie životné podmienky,“ uvádza Hummány pokrok dáta k postojom slovenskej verejnosti. Organizácia preto spustila v júli 2025 petíciu STOP rýchlokurčatám.
Čo hovoria hydinári?
Téme choroby bielych vlákien v kuracom mäse sa venovalo aj spravodajstvo STVR. Riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár je k výsledkom prieskumu skeptický. Poukazuje na to, že na bitúnkoch sú prítomní odborníci, ktorí dôkladne kontrolujú každý kus mäsa.
„Je otázne, kto robil a ako robil prieskum, lebo povedzme si otvorene, na každom bitúnku je veterinárny lekár, ktorý prehliada každé kurča po tom, ako je očistené. Keď povie, že mäso je v poriadku, v súlade s legislatívou, tak takéto mäso je uvoľnené na trh a dostane sa do predaja,“ reagoval pre STVR Molnár.
