Neustále kritizované a milované – to sú sociálne siete. Na jednej strane spájajú ľudí, ktorí sú od seba ďaleko, a na druhej sa vzďaľujeme od ľudí, ktorí sú k nám najbližšie. Vzniká nespočetné množstvo ilustrácií, animácií, videí a diel, ktoré apelujú na odvrátenú stranu sociálnych sietí.
Naši rodičia spomínajú, aké to bolo, keď počítače neboli súčasťou každodenného života a niektorí z nás občas spomínajú, aké to bolo, keď neboli jeho súčasťou internet a sociálne siete. Čo všetko kvôli nim zmizlo z našich životov a ako ich sociálne siete zmenili?
Vidieť niekoho písmo je intímna záležitosť
Zo škôl sme už dávno vyšli a povedzme si narovinu, aj tí z nás, ktorí boli na vysokej, toho veľa ručne nepopísali. Ak sme aj písali, tak už zväčša na notebookoch. Odkazy pre kamarátov či svoje budúce lásky sme už neposielali cez štyroch kamarátov, ale jedným klikom v messengeri.
Listy a pohľadnice sú prežitok
Pamätáte si korešpondenčné lístky? A telegram? Kedysi sme boli na pošte častejšie, možno aj preto sme boli v tej dobe trpezlivejší. Dostať list alebo pohľadnicu je momentálne veľmi výnimočná vec. Ten pocit, keď každý deň nazeráte do poštovej schránky a nakoniec tam konečne jedného dňa nájdete list od svojej najlepšej kamarátky alebo milého, je na nezaplatenie. Zahreje to pri srdiečku viac ako nálepka odoslaná v messengeri alebo označenie pod meme obrázkom.
Vyhútať niekoho adresu už dnes nie je veľký problém. Ak aj áno, vždy sa nájdu ochotní kamoši, čo ti poradia. Ver tomu, že keď pošleš svojmu milému/milej list, bude si to dlho pamätať a odloží si ho. Kedykoľvek sa k nemu môže vrátiť a bude mať na teba hmotnú spomienku. Niekedy lepšiu ako gýčová soška alebo plyšový macko.
Zabúdame písať
Česť výnimkám, ktoré aj v komunikácii na sociálnych sieťach dokážu využívať diakritiku a vedia tiež, kam patrí čiarka a dĺžeň. Nikto nehovorí, že musíme dávať veľké V a veľké T, keď si navzájom píšeme, ale keď už sme hrdí Slováci, tak by sme ten náš rodný jazyk aj mali ovládať.
Vzhliadame k nesprávnym ideálom
A to hlavne decká, ktoré sú narodené po roku 2000. Tie s internetom vyrastali a je im bližší ako starším jedincom. Svet je plný influencerov a idolov, ktorí svojím fanúšikom dennodenne ukazujú svoj život ako na tácke. Ten však nie je taký dokonalý, ako sa na prvý pohľad zdá, no mnohí si tento fakt neuvedomujú.
Títo hrdinovia internetových vôd riešia dôležité veci prostredníctvom instagramových postov namiesto toho, aby sa ako dospelí ľudia porozprávali. Nečudujme sa potom, že mladí majú problém s úprimnosťou, otvorenosťou a vystupovaním, keď majú takéto vzory.
Nevážime si komunikáciu
Sociálne siete nám pomohli v tom, že oveľa jednoduchšie a rýchlejšie komunikujeme. Nemusíš niekomu opisovať, aký dobrý si mal obed, stačí mu poslať fotku. Dennodenne sa bavíme o rôznych hlúpostiach prostredníctvom sociálnych sietí, no na tie podstatné veci zabúdame. Ak by sme si mali posielať listy, kvôli každej tej podstatnej informácii, pošty by boli zrejme najziskovejšími spoločnosťami.
Prehliadame veľa vecí
Si na koncerte a namiesto toho, aby si sa pozeral na svoju obľúbenú kapelu, vidíš pred sebou iba húf displejov. Viacerí interpreti už svojmu publiku hovoria, že si majú užívať koncert a nepoužívať mobily, lebo ako to ruší ostatných, tak aj ich. Píšeme a scrollujeme pri každej voľnej chvíľke: v mhd, v rade pri pokladni, na koncerte. Možno si už takto prišiel o lásku svojho života, lebo okolo teba prešla, no ty si pozeral do mobilu… Alebo si prehliadol kamoša, ktorého si roky nevidel a až po príchode domov zisťuješ, že má Instastories z rovnakého miesta ako ty.
Telefónne čísla upadajú do zabudnutia
Vo svojom telefónnom zozname máš uložených viac čísel doktorov ako svojich kamarátov. Kde je staré dobré prezváňanie? Aké sme boli ako malé tínedžerky šťastné, keď nás ten náš krásavec prezvonil.
Niekedy toho vieme príliš veľa
Rozchody boli kedysi oveľa jednoduchšie. Neexistovalo nejaké “ghosting“, ľudia ešte vyznávali pravé hodnoty a verili v úprimnosť. Samozrejme, aj vtedy sa našli idioti, čo sa týka oboch pohlaví. Vzhľadom na to, že neexistovali sociálne siete, nikto sa cez ne nerozchádzal. Rozišli ste sa a bol pokoj.
Nevidel si, kde behá, s kým behá, čo robí, či má novú frajerku alebo to nie je jeho frajerka… Nemali sme tú bolestivú stránku rozchodov na očiach, a teda aj hojenie rán po nešťastnej láske bolo príjemnejšie.
Samozrejme, nemôžeme všetko hádzať na sociálne siete. Majú aj mnoho výhod, pre ktoré ich nemožno zatratiť. Doba sa mení a technológie sa vyvíjajú. Nemôžeme večne spomínať na to, aké to bolo kedysi, no dokážeme ovplyvniť, aby sme aspoň čosi z toho zažívali podobne. Sociálne siete sú dobrý sluha, no zlý pán. Netreba sa nimi nechať ovládať, ale mali by sme vpustiť do života aj trochu spontánnosti.
