Kanadský umelec Christopher Grant nesie ťažký údel – trpí schizoaktívnou poruchou. Je to diagnóza, ktorá by sa dala opísať ako schizofrénia spojená s ďalšími symptómami ako sú depresívne či manické epizódy. Grant svojej poruche smelo čelí, reflektuje ju vo svojej bohatej tvorbe a so svetom zdieľa svoju jedinečnú perspektívu. Výsledkom je asi najautentickejšie zobrazenie schizofrenických halucinácií, ktoré máme možnosť vidieť.
Umenie ako terapia
Kanadský filmár vo svojich príspevkoch opisuje cestu, ktorou si prešiel. V roku 2017 mu bola diagnostikovaná schizoaktívna porucha po tom, čo videl neexistujúce veci. Predchádzali tomu najmučivejšie momenty jeho života. Nemal strechu nad hlavou a symptómy boli obzvlášť kruté – postavy, ktoré videl, boli desivé a hlasy, ktoré počul, boli nepriateľské.
Vďaka terapii sa Grantovi postupne podarilo prevziať kontrolu nad svojim životom a halucinácie ho natoľko netrýznili. Počas terapie sa umelec začal venovať kresbe a zistil, že pokiaľ svoje halucinácie nakreslí, tak mu to pomôže ich spracovať a lepšie sa s nimi vyrovnať. Až neskôr začal vytvárať podmanivé videá, v ktorých sa môžeme vžiť priamo do role schizofrenika a vidieť svet tak, ako ho vidí on.
Ako uvádza CBC, Grant považoval svoju tvorbu za ventil, ktorým môže vypustiť svoju frustráciu. Vôbec nečakal, že dielami osloví toľko ľudí s podobnými diagnózami. Tí sú radi, keď vidia, že v tom všetkom nie sú sami a cítia intenzívny pocit spolupatričnosti. Pre človeka so schizoaktívnou poruchou to je nesmierne dôležité, niekedy priam život zachraňujúce. Sám Grant tvrdí, že ho často trápia pocity, že nemá na tomto svete miesto, prípadne, že mu nikto nerozumie.
Destigmatizácia krok po kroku
Za Grantovu tvorbu sú vďační všetci tí, ktorí schizoaktívnou poruchou netrpia, avšak majú takýchto ľudí pri sebe. Učitelia, lekári alebo aj rodičia tak majú možnosť lepšie pochopiť, čo prežívajú osoby, ktorých každodenný život je sprevádzaný halucináciami.
Grantove videá sa na sociálnych sieťach stali virálnymi a dosahujú milióny prehratí. Ľudí jednoducho zaujíma, ako halucinácie vyzerajú a mnohým to pomáha zmeniť pohľad na tých, ktorých sprevádza nejaká psychiatrická diagnóza.
Intenzívne videá rozhodne treba sledovať so slúchadlami, pretože zvukové halucinácie nie sú menej dôležité ako tie vizuálne. Samozrejme, čudesné úkazy môžu zle pôsobiť na osoby s citlivejšou povahou a pre niekoho nemusí byť dobrý nápad pozerať sa na ne pred spaním.