Sovietsky zväz (ZSSR) existoval od roku 1922 do 1991 a počas tejto doby sa stal hlavným rivalom USA, najmä od konca druhej svetovej vojny až do konca 80. rokov.
Aký bol každodenný život v Sovietskom zväze? V mnohých ohľadoch sa neodlišoval od toho, čo už možno poznáte. Z dnešného pohľadu však bol život v bývalom ZSSR úplne iný, s obrovským rozdielom oproti súčasnej úrovni života.
Pivo nebolo považované za alkohol
Znie to neuveriteľne, no až do roku 2011 to bola pravda. V Rusku pivo nebolo oficiálne klasifikované ako alkoholický nápoj. Podľa legislatívy bolo považované za „potravinu“, čo znamenalo, že sa mohlo predávať ako nealkoholický nápoj. Tento status umožňoval jeho konzumáciu na takmer akomkoľvek verejnom mieste v krajine.
Michail Gorbačov sa pokúsil túto situáciu zmeniť. Mnohí historici však tvrdia, že jeho pokus zakázať alkohol bol jedným z faktorov, ktoré urýchlili jeho politický pád.
Sovietski hipsteri
Medzi koncom 40. a začiatkom 60. rokov vznikla v Sovietskom zväze skupina občanov, ktorí sa zaujímali o západnú kultúru a dokonca vyrábali nelegálne LP platne. Títo ľudia, známi ako stilyagi, teda lovci štýlu, vytvárali nosiče z recyklovaných röntgenových snímok, čím mali ich platne neobvyklý vzhľad – na povrchu sa objavovali snímky kostí.
Pepsi prišla do ZSSR pred Colou alebo McDonald’s
McDonald’s a Coca-Cola sú dve najznámejšie americké značky, ktoré dominujú globálnemu potravinárskemu trhu. Avšak Pepsi sa do ZSSR dostala ako prvá. Táto značka prišla na sovietsky trh 21 rokov pred oboma konkurentmi.
Všetko to začalo vystúpením Pepsi na výstave v moskovskom parku Sokolniki v roku 1959, kde sa nápoj rozdával zadarmo v jednorazových papierových pohároch. O desať rokov neskôr uzavreli Sovieti dohodu s Pepsi, ktorá zahŕňala aj distribučné práva na vodku.
Autá mali vydržať celý život
Ruský autor Alexander Kabakov tvrdí, že majitelia áut v Sovietskom zväze boli veľmi hrdí na svoje vozidlá. Často sa chválili tým, že ich autá vydržali celý život. Kontrola kvality výroby bola na vysokej úrovni. Kovové časti áut boli tak hrubé, že sa hovorilo, že sú doslova odolné voči korózii.
Stalin chcel spoločné jedálne
Za čias Stalina sovietske úrady považovali súkromné kuchyne, jedálne a dokonca aj byty za potenciálnu hrozbu pre režim. Preto vznikol nápad, že by ľudia mali jesť v spoločných bufetoch. Takzvaná „kuchynská politika“ bola považovaná za hrozbu do takej miery, že sovietski lídri dokonca plánovali budovať domy bez kuchýň. Nebolo to len o obmedzení osobného súkromia, ale aj o myšlienke „oslobodiť gazdinky od každodenných povinností, aby sa mohli venovať osobnostnému rozvoju“.
Tento plán sa však nikdy neuskutočnil.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
