Ako prenasledovanie čarodejníc či hon na čarodejnice sa označuje cirkevno-svetský boj proti bosorkám a vykonávateľom čiernej mágie. Kvôli týmto hlúpym a nebezpečným poverám zaplatili životom státisíce nevinných ľudí, hlavne žien. Odhaduje sa, že obetí mohlo byť až 500-tisíc. O čarodejníckych procesoch ako takých sme ti na EMEFKA priniesli aj samostatný článok. V ďalšom článku sme sa zase venovali neslávne známym procesom vo Velkých Losinách na Šumpersku v Česku.

Fanatické besnenie a upaľovanie nevinných ale, žiaľ, neobišlo ani územie Slovenska.

Spočiatku mierne tresty

Čarodejnícke procesy na území Slovenska (či Česka) sa síce vyskytovali už v 11. storočí, ale treba jedným dychom dodať, že boli skôr výnimkou ako pravidlom. To ale neznamená, že k podobnej perzekúcii domnelých bosoriek nedochádzalo.

Zaujímavé však je, že v očiach ľudí nemali bosorky vždy len negatívnu rolu. Podľa všetkého sa verilo, že im môžu aj pomôcť. Tresty boli tiež relatívne mierne. Za čarodejníctvo napríklad neexistoval trest smrti. Namiesto neho sa bosorke uložil trest pokánia. Ak bola žena ako bosorka odsúdená aj druhýkrát, postihol ju prísnejší trest, vrátane vypálenia kríža na čelo či inde na telo. Uhorský kráľ Koloman ale napríklad všetky tresty za čarodejníctvo zrušil, pretože podľa jeho názoru žiadne bosorky neexistovali.

Prvá popravená

Skutočne kruté čarodejnícke procesy dorazili na Slovensko počiatkom 16. storočia. V porovnaní so zvyškom Európy však bolo prípadov málo. Svätá inkvizícia na Slovensku neexistovala, čarodejnícke procesy tak mala na starosti svetská moc, ako zemepanské či stoličné súdy. Počas dvoch storočí došlo na území Uhorska k 554 prípadom čarodejníctva, pričom na popravisku skončilo 403 ľudí.

Vzhľadom na to, že z niektorých procesov sa stratili súdne zápisy či celé kroniky, je možné, že toto číslo mohlo byť aj vyššie. Čo sa týka priamo Slovenska, povery a viera v mágiu, čarodejníctvo a démonov bola veľmi rozšírená. Úplne prvý dochovaný záznam o procese s čarodejnicou pochádza z roku 1506. Došlo k nemu v mestečku Štítnik. Meno bosorky bolo Maxinka, nič bližšie však o nej nevieme. Uvádza sa len toľko, že kat dostal za jej popravu odmenu 9 zlatých.