Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) fungoval od roku 1922 do roku 1991. Bol vždy veľkým rivalom USA, a to od druhej svetovej vojny až do konca 80. rokov.
Aký bol každodenný život v Sovietskom zväze? V mnohých smeroch presne taký, ako ste možno už počuli. Z pohľadu našej dnešnej úrovne života bol život v bývalom ZSSR nepredstaviteľným rozdielom.
Pivo nebolo považované za alkohol
Znie to divoko, ale trvalo to až do roku 2011. Dovtedy nebolo pivo v Rusku definované ako alkoholický nápoj. Predtým ho legislatíva klasifikovala ako „potravinu“, čo znamená, že sa mohol predávať rovnako ako nealkoholický nápoj. To okrem iného znamenalo, že sa mohlo „nasávať“ takmer na akomkoľvek verejnom mieste v krajine.
Už Michail Gorbačov to chcel zmeniť. A historici si myslia, že jeho pokus zakázať alkohol urýchlil jeho politický koniec.
Sovietski hipsteri
Od konca 40. do začiatku 60. rokov existovala v Sovietskom zväze skupina jeho občanov, ktorá si obľúbila západnú kultúru a dokonca vyrábala nelegálne LP platne. Nazývali sa stilyagi („lovci štýlu“). Nosiče sa vyrábali z recyklovaných röntgenových snímkov, takže ich LP platne mali na sebe snímky kostí.
Pepsi prišla do ZSSR pred Colou alebo McDonaldom
McDonald’s a Coca-Cola sú dve americké spoločnosti s najväčším celosvetovým vplyvom a dosahom v potravinárskom priemysle. Ale Pepsi sa dostala do ZSSR ako prvá. V Sovietskom zväze sa objavila 21 rokov pred oboma lídrami trhu.
Malo to veľa spoločného s Pepsi vystúpením na výstave v moskovskom parku Sokolniki v roku 1959. Tam sa nápoj rozdával zadarmo v jednorazových papierových pohároch. Sovieti uzavreli dohodu s Pepsi o desať rokov neskôr. V dohode boli zahrnuté aj distribučné práva na vodku.
Autá mali vydržať celý život
Podľa ruského autora Alexandra Kabakova boli majitelia áut v Sovietskom zväze veľmi hrdí. A to predovšetkým na to, že ich vozidlá vydržali v niektorých prípadoch aj celý život.
Kontrola kvality bola obrovskou súčasťou výroby. Kovové časti boli také hrubé, že vraj vychádzali z linky doslova „odolné voči korózii“.
Stalin chcel spoločné jedálne
Sovietske úrady v časoch Stalina považovali súkromné kuchyne, jedálne a dokonca aj byty za nebezpečné pre režim. A tak sa objavil nápad prinútiť ľudí jesť v spoločných bufetoch. Takzvaná „kuchynská politika“ bola takou hrozbou, že sovietski vodcovia chceli domy bez kuchýň. Nebolo to len o zabránení ľuďom v práve na súkromie. Nosná myšlienka bola „odbremeniť gazdinku od každodenných povinností, aby sa mohla rozvíjať ako osobnosť“.
Myšlienka sa ale nepresadila.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
