Tanečnica Diana sa stala prvou slovenskou múzou na karnevale v Riu: Miesto v sprievode sa dá aj kúpiť. Brazílčania vedia tancovať a tešiť sa cez slzy

Väčšina z nás vidí v brazílskom karnevale len dychberúcu šou plnú farieb, peria a úsmevov. Tanečnica Diana Szabó však už vie, že cesta na slávny Sambodrom meria tisíce kilometrov a vedie aj cez miesta, kam taxíky nechodia a kde natrafíte na ozbrojených mladíkov. Ako prvá Slovenka v prestížnej pozícii múzy a elitnej „passistky“ zažila Rio de Janeiro v jeho najsurovejšej podobe.

V rozhovore nám prezradila napríklad to, ako sa dostala k tomu, že tancovala a viedla sprievod na najväčšom karnevale na svete, ako vyzerala jej príprava, čo presne znamená pozícia passistky v najlepšej škole samby v krajine a čo ju možno negatívne prekvapilo počas príprav či samotného karnevalu.

Tvoja cesta na brazílsky Sambodrom znie ako splnený sen. Ako sa to celé vlastne začalo a v ktorom momente si si už povedala: „Ja budem tancovať priamo v srdci Ria na karnevale“?

Celé štúdium samba no Pé začalo veľmi dávno. Mala som tanečnú skupinu a uvedomovala som si, že rovnako ako my, všetky latino skupiny na Slovensku majú pekné kostýmy, ale nevedia sambu tancovať. Chcela som to zmeniť, robiť vystúpenia na profesionálnej úrovni. To si vyžadovalo organizovať kurzy a budovať komunitu, cestovať a hľadať zdroje, aby som sa dostala k informáciám. Všetko u mňa prirodzene vyústilo k ceste do Ria – vzdelávať sa tam a účinkovať na karnevale.

Dostať sa na svetoznámy karneval nie je len tak. Aký bol ten kľúčový proces – musela si prejsť kastingom priamo v Brazílii alebo si ťa vybrala konkrétna škola samby na základe tvojej práce?

Prešla som kastingom a kam som sa dostala, som pochopila až po príchode. Gringas – teda cudzinky (23 žien z celého sveta) na mňa pozerali, kto som a čo tam robím. Ja som si myslela, že sa tam striedajú každý rok (ako passistky international), bola tam však vytvorená silná komunita. Vysvetlili mi neskôr, že človek musí do Ria najskôr pár rokov chodiť, ukazovať sa, trénovať a až potom prichádza účinkovanie pre školu, ako je Mocidade (jedna z najlepších škôl v Brazílii). Niektoré boli na kastingu viac rokov, kým ich prijali.

Pozícia múzy – tam sú tiež rozdelenia, každá škola ich má niekoľko, a čím bohatšia škola, tým ich má viac. Múzy vystupujú vo dvojiciach alebo sólo, často sú to známe osobnosti, nielen tanečnice. Ja som dostala ponuku byť múza principal a stála som pred prvým alegorickým vozom sólo. Táto pozícia je veľmi viditeľná a vyššia je už len Rainha de Bateria (kráľovná bubnov), čo môže byť zásadne len Brazílčanka. Tento fakt sa mi páči, pretože miestami má človek pocit, že si vie hocikto kúpiť, čo chce. Všetko však nie je na predaj a už vôbec sa nedá kúpiť rešpekt komunity.

Ja som do Ria išla budovať profesionálne vzťahy, nie na dovolenku s bonusom. Ísť tam cez cestovku/agentúru je úplne iné ako chodiť makať do favely (pozn. red.: brazílsky slum) a nadránom sa vrátiť domov. Mnohokrát som sa necítila bezpečne. Počas jedného tréningu bola vonku streľba. Rio nie je jednoduché a má veľa pravidiel, ak tam chcete fungovať „neturisticky“.

Určite mnoho tanečníc aj na Slovensku o tomto sníva. Čo všetko musí podľa teba profesionálna tanečnica spĺňať a absolvovať, aby sa reálne dostala medzi brazílsku elitu?

Myslím, že okrem fyzickej stránky je veľmi dôležitá osobnosť a celkové pôsobenie, pretože len dobre tancovať nestačí. Je ťažké odpovedať všeobecne, keďže odpoveď by sa odvíjala od pozície v rámci rozdelenia skupín na karnevale. Mala som možnosť byť múzou, passistkou (pozn. red.: vysoko kvalifikovaný tanečník alebo tanečnica samby) a s mojimi študentkami som išla ako podpora aj so skupinou Passistas international. Každá pozícia vyžaduje niečo iné.