Vakovlk bol obeťou justičného omylu austrálskej vlády
Ponuka Teda Turnera nebola jediná odmena za vakovlka, s ktorou sme sa v dejinách stretli. Odmeny za toto zviera sa vyplácali v minulosti za jeho zabitie. Priamo austrálskou vládou.
Tá totiž priveľmi dlhé obdobie žila v omyle, že tasmánsky tiger napáda a zabíja dobytok. To ale nebola pravda a vinu v tomto prípade niesol pes dingo, ktorý do Austrálie pricestoval pred tisíckami rokov spolu s obyvateľmi terajšej Malajzie.
Austrálska vláda tak urobila z vakovlka nepriateľa štátu a odmenami nanajvýš podporovala jeho vyhynutie v divočine. V okamihu, keď sa kompetentní prebudili, už bola populácia vakovlka skoro na dne. Ani stiahnutie vyplácania odmien nepomohlo, a tak bol vakovlk v divokej prírode s výdatnou pomocou človeka zahubený. Na svete prežívali iba jedince v zoologických záhradách. A tých nebolo mnoho.
Mnohé dôkazy boli sfalšované
Pozorovaní vakovlka je zaznamenaných niekoľko stoviek ročne po celej Tasmánii aj v značnej časti Austrálie, kde vakovlk v dávnej minulosti prirodzene žil. Hmatateľné dôkazy chýbajú, napriek tomu existuje niekoľko svedectiev o jeho prežití. Väčšina z nich sa javí až neuveriteľne.
Sú podporené nepriamymi dôkazmi, ako sú odtlačky labiek v hline. Tie nepatria dingovi, ale väčšiemu zvieraťu, akým bol (alebo je) práve vakovlk. Podľa ľudí, ktorí ho videli, je veľmi opatrný a aktívny hlavne v tme alebo šere. To sťažuje jeho zahliadnutie v bežný jasný deň.
Niektorí farmári dokonca tvrdia, že videli aj samicu v spoločnosti mláďat. Chýba však vzorka srsti, stopa DNA alebo aspoň kvalitný videozáznam, prípadne fotografia. Stretnutia bývajú vždy neočakávané, a preto je na svete tak málo dôkazov.
Naopak, fotografie, ktoré majú vysokú kvalitu, sú podozrivé z falšovania, pretože šanca, že zviera, ktoré už desiatky rokov nikto nevidel, zapózuje pred objektívom profesionálneho fotografa, je nulová.
Zopár faktov na záver
Takmer všetky pozorovania, ktoré boli hlásené, sa odohrali v noci, za šera, skoro ráno, prípadne večer. To všetko nahráva faktu, že tento vačnatec lovil v noci či za šera. Jeho úloha v ekosystéme Austrálie a Tasmánie bola obrovská. Ako vrcholový predátor to je práve on, kto má obrovský vplyv na stabilitu celého ekosystému.
Okrem toho, že ho v minulosti cielene hubil človek, tak jeho populáciu utlačovali aj nové ochorenia, ktoré so sebou priniesli prisťahovalci (napríklad svrab), divoko žijúce psy a kompletná devastácia jeho prirodzeného biotopu.
Ako je vidieť, tak človek využíva priame aj nepriame spôsoby na to, aby dohnal živočíšny druh na okraj vyhynutia, a potom ho cez ten okraj bez milosti nechal padnúť. O desiatky rokov neskôr vynakladá ten istý človek miliardy dolárov na vedu a výskum v úmysle sekvencovať DNA vakovlka a vrátiť ho späť. Ak ľudstvu zostala ešte nejaká sebareflexia, musíme si priznať, že nepatríme práve medzi vydarený živočíšny druh.
