Zatiaľ čo my v noci vypíname vedomie a oddychujeme, v hĺbke našich mozgových závitov sa rozbieha fascinujúca a životne dôležitá logistická operácia. Spánok totiž nie je len pasívnym stavom regenerácie svalov, ale vysokovýkonným čistiacim procesom, od ktorého závisí integrita našej identity.
Ak túto fázu dňa podceníme, náš najvzácnejší orgán sa mení na skládku biologického odpadu. To spúšťa tichú, no o to nebezpečnejšiu cestu k nenávratnému poškodeniu kognitívnych funkcií, informuje web Nový Čas.
Nedávna prelomová štúdia, publikovaná v odbornom periodiku Alzheimer’s & Dementia, priniesla alarmujúce dôkazy o tom, ako chronický nedostatok spánku doslova „otravuje“ ľudskú myseľ. Vedci analyzovali dáta z magnetických rezonancií viac než 40 000 dospelých osôb v rámci rozsiahleho projektu UK Biobank. Výsledky tejto analýzy potvrdili priamu koreláciu medzi kvalitou nočného odpočinku a schopnosťou mozgu zbavovať sa toxických látok, ktoré sa v ňom prirodzene hromadia počas dňa.
Málo spánku a otrávený mozog
Kľúčovým aktérom v tomto procese je tzv. glymfatický systém. Tento mechanizmus funguje ako sofistikovaná kanalizácia mozgu. Počas hlbokého spánku sa priestory medzi mozgovými bunkami zväčšujú, čo umožňuje mozgovomiechovému moku pretekať tkanivom s oveľa väčšou intenzitou. Tento prúd doslova vyplavuje „odpad“ vznikajúci pri neuronálnej aktivite a odvádza ho preč z centrálnej nervovej sústavy do lymfatického obehu.
Odborníci z University of Cambridge však zistili, že pri spánkovej deprivácii táto „čistička“ dramaticky zlyháva. Keď nespíme dostatočne dlho alebo kvalitne, toxíny zostávajú uväznené v mozgovom tkanive. Medzi najnebezpečnejšie z nich patria bielkoviny amyloid a tau. Práve ich nekontrolované hromadenie a následné zhlukovanie do povlakov je považované za hlavný patologický znak vzniku Alzheimerovej choroby a iných foriem demencie.
Autor štúdie Hui Hong upozorňuje, že ak spánok nefunguje správne, mozog stráca svoju jedinú prirodzenú obranu proti autointoxikácii. Orgán tak zostáva „zanesený“ biologickým nánosom, ktorý postupne narúša komunikáciu medzi neurónmi a vedie k ich zániku. Nejde pritom o okamžitý proces. Škody sa sčítavajú roky, až kým sa neprejavia v podobe prvých porúch pamäti alebo zmien v správaní.
A čo demencia?
Je dôležité vyvrátiť mýtus, že demencia je prirodzeným sprievodným javom starnutia. Ide o progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktoré drasticky obmedzuje schopnosť človeka logicky myslieť, orientovať sa v priestore a vykonávať aj tie najjednoduchšie každodenné úkony. Nové zistenia jasne naznačujú, že dlhodobé poruchy spánku nepredstavujú len nepríjemný diskomfort, ale pôsobia ako tichý katalyzátor, ktorý rozvoj týchto fatálnych diagnóz výrazne urýchľuje.
Výskum však priniesol aj ďalšie prekvapivé súvislosti – funkcia glymfatického systému nie je ovplyvnená len spánkom. Profesor Hugh Markus z Cambridge zdôrazňuje, že schopnosť mozgu čistiť sa úzko súvisí aj s kardiovaskulárnym zdravím a životným štýlom. Vysoký krvný tlak a fajčenie sú faktory, ktoré mechanicky oslabujú prietok čistiacich tekutín mozgom, čím riziko „zanesenia“ toxínmi ešte znásobujú.
Dobrou správou je, že podľa odborníkov možno až štvrtinu rizika vzniku demencie priamo ovplyvniť našimi rozhodnutiami. Liečba hypertenzie, skoncovanie s nikotínom a prísne dodržiavanie spánkovej hygieny môžu podľa profesora Markusa obnoviť čistiacu kapacitu mozgu. Zlepšenie životného prostredia pre naše neuróny tak máme do veľkej miery vo vlastných rukách, ak prestaneme vnímať spánok ako stratený čas.
Záver štúdie je teda jasným mementom: kvalitný odpočinok nie je žiadnym luxusom pre vyvolených, ale biologickou nevyhnutnosťou pre zachovanie duševného zdravia. Ak sa nabudúce rozhodneš ukrojiť si zo spánku v prospech práce či zábavy, pamätaj, že tým v podstate odstavuješ „čističku“ vlastného mozgu. Investícia do siedmich až ôsmich hodín tmy a ticha je tou najlepšou poistkou pre tvoju pamäť a kognitívnu budúcnosť.
