Na prvý pohľad môže ísť len o nevinný zvuk motora. Niektorí vodiči si dávajú záležať na tom, aby ich auto bolo poriadne počuť – a to nie len počas zrýchľovania, ale aj pri prechode cez mestské ulice či sídliská plné spiacich detí.
Tento trend sa stal tak rozšíreným, že ho už dávno nemožno ignorovať ako len výstrelok estetiky či tuningovej kultúry. Najnovší výskum totiž naznačuje, že za tým môže byť oveľa temnejšia motivácia, než by sme čakali. Téme sa venoval portál Autotrendy.
Nový výskum skúmal psychológiu za netradičnou úpravou
Tím výskumníkov z Univerzity Western Ontario pod vedením psychologičky Julie Artiken Schermer sa rozhodol pozrieť na tento fenomén hlbšie. Analýza správania 529 vodičov odhalila prekvapivé súvislosti medzi určitými osobnostnými rysmi a záľubou v hlučnejších vozidlách.
Namiesto všeobecnej hypotézy, že ide o prejav egocentrizmu alebo snahy zaujať, štúdia skúmala štyri temné črty osobnosti – tzv. temnú tetrádu. Do tejto skupiny patria machiavelizmus, narcizmus, psychopatia a sa*izmus. Práve posledné dve, psychopatia a sa*izmus, sa ukázali ako najvýraznejšie prepojené s vodičmi, ktorí si dávajú úmyselne upravovať svoje vozidlá, aby boli čo najhlučnejšie.
Psychopatické sklony či túžba po moci?
Podľa zistení štúdie muži výrazne častejšie inklinujú k hlasným úpravám ako ženy. Mnohí sa domnievali, že za tým stojí narcistická potreba vyniknúť, no výsledky naznačujú, že pravý dôvod môže byť oveľa znepokojivejší.
Psychopatia sa spája s ignorovaním emócií druhých, zatiaľ čo sa*izmus zahŕňa potešenie z utrpenia iných. Burácajúci hluk, ktorý ruší okolie, desí zvieratá a budí spiacich ľudí, tak môže byť pre niektorých vodičov formou pocitu moci a nadvlády. Ide o spôsob, ako si podvedome vychutnať narušenie pokoja – niečo, čo bežnému človeku vôbec nenapadne.
Bude sa skúmať aj ďalej
Autorka výskumu uviedla, že tím plánuje pokračovať v skúmaní aj iných skupín motoristov. V hľadáčiku sú najmä vodiči motocyklov a pick-upov, ktorých vozidlá sú často ešte hlučnejšie než osobné autá. Takýto výskum môže priniesť nové poznatky o tom, ako naše psychologické nastavenie ovplyvňuje každodenné rozhodnutia – dokonca aj pri výbere autodoplnkov.
Zatiaľ čo bežný človek považuje výber auta alebo jeho úprav za praktickú či vizuálnu záležitosť, tento výskum otvára dvere úplne novému pohľadu. Znie to možno prehnane, no ak sa potvrdí, že niektorí vodiči si dávajú zámerne upravovať svoje vozidlá len preto, aby spôsobovali nepohodlie ostatným, môže to znamenať zásadný zlom v regulácii takýchto zásahov do vozidiel.
Nie je to teda len otázka vkusu či záľuby. Ide o psychológiu, správanie a etiku. A práve preto je tento výskum dôležitý – umožňuje nám lepšie pochopiť správanie ľudí okolo nás a to, čo ich k nemu vedie. Možno je teda načase, aby sme na hlasný zvuk auta začali pozerať trochu inak – nie len ako na otravný hluk, ale ako na možný signál niečoho oveľa hlbšieho.
