Taxikárom sa denne v aute prestriedajú desiatky ľudí, a zatiaľ čo niektorí sú úplne nevýrazní a len tam tak ticho sedia, iní sú presným opakom. Sú to zákazníci, na ktorých človek len tak ľahko nezabudne – a nie vždy v dobrom slova zmysle. Presne o príhody s takýmto druhom zákazníkov sa podelili taxikári na Reddite.

1. Nastúpil ku mne chlapík v krikľavo zelenej baletnej sukničke. Sadol si ku mne dopredu na sedadlo spolujazdca a so širokým úsmevom na tvári mi oznámil: „Kamoško, nikdy neber drogy.“ A potom otvoril akýsi prívesok, čo mu visel na krku, a šnupol si z neho bieleho prášku. Tak som sa naňho otočil a s rovnako širokým úsmevom som oznámil ja jemu: „Kamoško, nikdy neber drogy v mojom aute.“

2. V tom čase som bol nezamestnaný. Z predchádzajúcej práce som odišiel kvôli toxickým kolegom, a aj napriek tomu, že som práve odpromoval z informačných technológií, sa mi nedarilo nájsť si niečo nové. Začal som teda robiť taxikára. V tú noc som to už chcel zabaliť, no nakoniec som sa rozhodol zobrať ešte jedného zákazníka. Bola to partička starších žien, ktoré sa chceli ísť zabaviť do herne.

Tie ženy mi zaplatili stovku len za to, že sa niekde na hodinku zamotám, počkám ich, kým sa vybláznia v herni, a potom ich porozvážam domov. Súhlasil som. Trochu sme sa zakecali a vysvitlo, že jedna z nich pracuje v IT sfére. Vymenili sme si kontakty, ona posunula môj životopis nejakému známemu… a zrazu sa mi zmenil celý život.

Dostal som prácu snov. Napísal som jej dlhú ďakovnú správu a jediné, čo mi na to odpísala, bolo: „Pomáhaj ľuďom, pretože môžeš.“ Neprejde deň bez toho, aby som na ňu nemyslel, a aby som nebol vďačný za svoje neskutočné šťastie.

3. Vyzdvihol som štyroch pripitých ľudí v strednom veku, napratal ich do môjho maličkého auta a pobral sa smerom k finálnej adrese. Už som išiel zabočiť na ich ulicu, keď zrazu jeden z nich vykríkol: „Hej, sleduj tamto auto!“

Tak som šiel do toho a nalepil som sa na zadok SUV-čku pred nami. Po chvíli som chcel vedieť, čo to je za chlapíka. „Ja neviem,“ odpovedal ten, ktorý ma na sledovačku pôvodne vyslal. „Ale babysitterka má odísť až za dvadsať minút a ja to určite nenechám prepadnúť.“ Pripomenul som im, že jazdíme s násobkom a účtuje sa im trojnásobná cena, no vôbec ich to neodradilo. Za chvíľu to SUV-čko odstavilo na krajnici.

„Choď, choď, choď!“ začali po mne všetci kričať, tak som sa otočil uprostred hlavnej cesty a upaľoval preč. Zarobil som stovku na jazde, dvacku mi dali ako tringelt a ako bonus som si vyslúžil päťhviezdičkové hodnotenie. Určite neľutujem.

4. Nastúpil ku mne chlapík a po úvodnom pokeci som zistil, že je kúzelník. Boli dve hodiny ráno, viezol som ho k jeho bytu a ulice inak rušného mesta boli ľudoprázdne. Zvláštne, väčšinou to tu o takomto čase ešte žije.

Celú cestu mi hovoril svoje magické historky. Keď sme zastavili pred jeho domom, vytasil z vrecka štyri stovky… a pred mojimi očami ich premenil na päťeurovky. Dal mi ich ako tringelt.

5. V osemdesiatych rokoch som trochu jazdil. Uprostred dňa ku mne nastúpil chlapec, mohol mať tak dvadsať, s bejzbalovou pálkou. Ako hovorím, bol deň, takže som predpokladal, že akurát ide z tréningu. Povedal mi, že chce ísť do lekárne, tak som ho pred ňou vysadil. Vyskočil z auta a vošiel dnu, no zabudol si v aute tú pálku, a tak som ho čakal.

O minútu neskôr vidím, ako sa rúti von s lekárnikom v pätách. Kto je tento týpek? Nejaký kriminálnik, ktorý ako únikové vozidlo používa taxík? pýtal som sa sám seba. Zamkol som auto. Chlapec dobehol k dverám, začal nimi lomcovať, nadávať… a potom si uvedomil, že pálku, svoju jedinú ochranu, nechal na sedadle spolujazdca. Utiekol preč. S lekárnikom som počkal na policajtov a spolu sme spísali správu.

6. V sedemdesiatych rokoch som popri výške brigádoval ako taxikár, nech si trošku privyrobím. Raz neskoro v noci som zastavil pred domom muža, ktorý si ma zavolal… a v spätnom zrkadle som zazrel, ako sa k autu ženie aj so športovou taškou. Trčali z nej pušky. Nechal som ho nastúpiť, ale poriadne mi zovrelo polky.

Naviedol ma na malú poľnú cestičku mimo mesta a uprostred nej mi prikázal, nech zastavím. Hodil tašku so zbraňami do poľa a kázal mi vrátiť sa naspäť k jeho domu. Dodnes som nikomu nepovedal, že sa mi niečo také stalo.

7. Moja mama chvíľu rozvážala pre Uber Eats. Jedného dňa dostala zvláštnu adresu mimo mesta, ale aj tak tam šla. Dorazila na miesto. Nič. Nebolo tam nič. Žiadne domy, žiadne kancelárie, žiadne budovy… len železničná trať a na nej odstavený vlak.

Vtom sa z kabíny rušňovodiča vyrútil muž, zobral si jedlo a odišiel. O chvíľu vlaku nebolo. Ten chlapík seriózne odstavil vlak uprostred ničoty, len aby si mohol objednať jedlo.

8. Boli to moji úplne poslední zákazníci. Šestnásťročný chalan a slečna, o ktorej som predpokladal, že by mohla byť jeho priateľka. Sadli si dozadu. Po pár minútach sa zo zadných sedačiek začali ozývať zvláštne zvuky, tak som nakukol, a čo nevidím? Ona ho tam bez hanby orálne uspokojovala. Boli tri hodiny poobede, vyzdvihol som ich z nákupného centra… prečo to robili?!

9. Omylom som matchol jedno dievča na Tinderi. Napísala mi správu, ale ja som nemal záujem, tak som ju bez slova unmatchol, nech neplytvám jej časom. V tom čase som s taxikárčením ešte len začínal, no čo čert nechcel. Hneď na druhý deň mi nastúpila do auta. Bol som ticho, dúfal som, že ma nespozná, a keď som si už myslel, že to je v suchu, opýtala sa: „Počuj, nemali sme my match na Tinderi?“

Stiahlo mi polky. „Nie, nemyslím si,“ odpovedal som, no už som vedel, že je zle. „Ale ja si myslím, že áno. Ja som ti napísala a ty si ma vzápätí unmatchol,“ zahlásila. Nevedel som, čo na to povedať. Očkom som zaškúlil na GPS-ku a zistil, že máme pred sebou ešte nádherných 25 minút jazdy. Trápnejšie ticho som nikdy nezažil. Asi netreba hovoriť, že tringelt som nedostal.

10. Do auta mi nastúpil muž a povedal, nech proste len idem. Kamkoľvek. Ľahol si na zadné sedačky a ani nemukol, len sa nechal rozvážať po celom meste. Napokon ma nasmeroval na pláž, kde si zobral jednu kokosovú vodu a vrátil sa naspäť. Išiel so mnou natankovať, lebo sa mi počas tej cesty nikam minul benzín.

Napokon sa nechal vysadiť len tak uprostred ulice. Srdečne mi poďakoval, vraj sa akurát rozišiel s frajerkou a potreboval vypadnúť z domu. To ja som mal skôr ďakovať jemu – spravil mi účet za tristo eur.

11. Raz som viezol bývalého hráča NFL. Neprehovoril so mnou ani jedno jediné slovo, len si na zadnom sedadle niečo ťukal do mobilu. Až doma som zistil, že písal príspevok na svoj Twitter o tom, ako by mi rád jednu vyťal, pretože žujem nahlas žuvačku a on to počuje.

Zdroj: baaraban / Reddit