História slovenského hokeja v ére samostatnej Slovenskej republiky je plná hviezdnych okamihov, ale aj veľkých sklamaní. Pozrime sa na niekoľko významných okamihov, ktoré definovali slovenský hokejový príbeh.
Keď sa v roku 1993 rozdelilo Česko-Slovensko, nástupníckym štátom ČSFR sa v rebríčku IIHF stala Česká republika. Slovenská reprezentácia začínala „od nuly“, bola zaradená do kategórie C a návrat k elite si musela vybojovať. Niekomu to môže pripadať nespravodlivé, zároveň ale išlo o jediné prijateľné riešenie.
Ak sa človek nad problémom zamyslí naozaj do hĺbky, tak zistí, že lepšie sa to spraviť nedalo. Ak by sa novovzniknuté Slovensko malo ocitnúť v A-čku, znamenalo by to, že by z neho museli niekoho nespravodlivo vyraziť.
Nový tím nového štátu sa teda ocitol v spoločnosti krajín ako Bulharsko a Maďarsko a cestu k elite si musel poctivo vybojovať.
Začiatky v „céčku“
Prvými majstrovstvami sveta, ktorých sa samostatné Slovensko zúčastnilo, boli MS v hokeji C kategórie v roku 1994. Tie sa konali v Poprade a v Spišskej Novej Vsi. Hoci sme s ľahkosťou porazili tímy ako Bulharsko (20:0), Slovinsko (9:0) a Maďarsko (10:0), natrafili sme aj na náročnejších súperov.
V podobnej situácii ako Slovensko boli aj postsovietske štáty, ktoré boli po osamostatnení zaradené k tímom, ktoré výrazne prevyšovali. Zápasy s Bieloruskom, Kazachstanom a Ukrajinou vôbec neboli jednoduché.
S Kazachstanom sme remizovali (0:0) a rovnako aj s Ukrajinou (2:2). Vďaka tesnému víťazstvu nad Bieloruskom (2:1) sme si zaistili prvé miesto na turnaji a postup do B kategórie.
Skvelou správou bolo, že napriek tomu, že na MS bolo Slovensko v „céčku“, na olympiáde si zahralo s tými najlepšími. V roku 1993 vyhralo kvalifikáciu v Sheffielde a o rok neskôr sa tak zúčastnilo turnaja na olympiáde v Lillehameri. Slovensko vyhralo skupinu a po prehre s Ruskom (2:3) obsadilo šiestu priečku.
Posledný krok k elite
Kvôli tomu, že v „béčku“ chýbali pomerne silné postsovietske kluby, bola troška paradoxne táto divízia pre hráčov Slovenska jednoduchšia. Slováci zvíťazili vo všetkých zápasoch a so štrnástimi bodmi na konte turnaj suverénne vyhrali. O príjemný bonus sa postaral skúsený Peter Šťastný, ktorý sa stal najlepším strelcom podujatia. Legendárny hráč priviedol samostatné Slovensko medzi elitu a následne ukončil kariéru.
Slováci v Bratislave postupne porazili Veľkú Britániu (7:3), Japonsko (9:3), Poľsko (10:3), Lotyšsko (4:3), Dánsko (6:2), Holandsko (13:4) a Rumunsko (11:0).
Ťažké prvé kroky medzi elitou
V roku 1996 Slovensko nastúpilo na majstrovstvách sveta v elitnej kategórii, ktoré sa konali v Rakúsku, a takisto sa zúčastnilo aj boja o Svetový pohár v ľadovom hokeji v Kanade. Na oboch turnajoch Slováci odohrali pár skvelých zápasov, nedokázali si však vybojovať dobré finálne umiestnenie.
Na Zimných olympijských hrách v Nagane v roku 1998 po prvýkrát hrali hviezdy zo zámoria, nastúpiť však mohli len v druhej fáze turnaja. Táto okolnosť významne poškodila hlavne menšie krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Zarmucujúcou bola prehra s Kazachstanom 3:4 a následné obsadenie 11. miesta.
Prvá medailová úroda
Po piatich rokoch existencie samostatného štátu sa slovenský hokej konečne rozbehol na plné obrátky a začal zbierať medaily. Prvou medailou bol bronz z majstrovstiev sveta do 20 rokov v Kanade, ktoré sa konali na prelome rokov 1998 a 1999. Pod vedením trénera Jána Filca veľký potenciál ukázali hráči ako Ján Lašák či Marián Gáborík.
Už onedlho sa slovenskí hokejoví fanúšikovia tešili z ďalšieho skvelého umiestnenia. Na svetovom šampionáte v Petrohrade (2000) sa Slováci prebojovali až do finále, kde však podľahli Čechom 3:5. Celý hokejový svet vedel, že Slovensko netreba podceňovať.
Na ZOH v Salt Lake City 2002 naši hráči nepredviedli potešujúci výkon a získali len biedne 13. miesto. Čakal niekto niečo od Slovenska na majstrovstvách?
Majstrovský titul
Písal sa ten istý rok, avšak slovenský tím bol úplne iný. Z dnešného pohľadu sa až ťažko verí, koľko elitných hráčov dokázala naša malá krajina postaviť na ľad.
Slovensko si do Švédska prinieslo naozaj brutálnu palebnú silu. V reprezentácii sa predviedli tieto hviezdy NHL: Bondra, Stümpel, Országh, Šatan, Bartečko, Pálffy, Handzuš a Nagy. Obranu posilnili Višňovský a Smrek. V bráne bol spoľahlivou oporou Ján Lašák. Ani hráči z iných líg v ničom nezaostávali a spoločne vytvorili dokonalý hokejový stroj.
V základnej B skupine si naši reprezentanti poradili s Poľskom (7:0), s Ukrajinou (5:4), no na Fínsko nestačili (1:3). Do osemfinálovej F skupiny postúpili z druhého miesta a zdolali tam Švédsko (2:1), Rakúsko (6:3) a Rusko (6:4). V ťažkých súbojoch o postup v štvrťfinále pokorili Kanadu (3:2) a v nervydrásajúcom semifinále proti Švédsku nás do finále posunul Richard Lintner rozhodujúcim samostatným nájazdom (3:2sn).
Finálový duel s Ruskom, v ktorom 100 sekúnd pred koncom rozhodol Peter Bondra gólom z Pálffyho nahrávky, je pre slovenský národ udalosť historických rozmerov. Počas existencie samostatného Slovenska zrejme žiadna udalosť v športe či mimo neho nevyvolala takúto extatickú radosť.
Slovensko si nielenže odnieslo zlato, ale Šatan sa stal najproduktívnejším hráčom, Bondra najúspešnejším strelcom a Lintner najproduktívnejším obrancom. Nebyť jedinej prehry s Fínskom v základnej skupine, výkon Slovákov by bol v Göteborgu doslova dokonalý.
Úspešný rok 2003
Pre slovenský hokej bol radostným aj rok 2003. Z MS 18 v ruskom Jaroslavli naši juniori prinieslo striebro. V seniorskej kategórii na MS vo Fínsku si Slovensko skompletizovalo medailovú zbierku ziskom bronzu. Víťazstvo chutilo o to viac, že v súboji o tretie miesto sme porazili Čechov 4:2 a aspoň čiastočne sme im tak vrátili prehru z finále v roku 2000.
Žiaľ, na dlhú dobu išlo o posledný medailový zisk na hokejových majstrovstvách sveta. V roku 2006 sme na ZOH v Turíne mali silný tím, skončili sme však až na piatom mieste. Počas olympiády vo Vancouveri 2010 bolo Slovensko vo skvelej kondícii, žiaľ, po strate veľkého náskoku v súboji s Fínskom sme si odniesli nepopulárne štvrté miesto. Veľkou hviezdou turnaja bol Pavol Demitra, ktorý sa stal najproduktívnejším hráčom olympiády. Boli to jeho posledné majstrovstvá, pretože nasledujúci rok tragicky zahynul pri leteckom nešťastí.
Medaila po deviatich rokoch
Medailovú radosť Slovensku dopriali naši hokejisti v roku 2012. Pod vedením trénera Vladimír Vůjtka Slováci zvíťazili v štyroch zápasoch základnej skupiny a vo dvoch prehrali. Prehru s Kanadou však revanšovali vo štvrťfinále, kde zdolali javorové listy 4:3.
Slovenskí hokejisti následne v parádnom semifinálovom zápas zdolali českých rivalov 3:1 a opäť sa prebojovali do finále. Tentoraz sa však zázrak z Göteborgu nezopakoval a Rusi vo finálovom súboji jednoznačne dominovali. Aj po prehre 2:6 však Slováci mali dôvod na radosť, ktorým bolo druhé striebro z MS. Slovenský kapitán Zdeno Chára bol vyhlásený za najlepšieho obrancu turnaja.
Olympijský bronz
Vo všeobecnosti môžu mať slovenskí hokejoví fanúšikovia skôr ťažké srdce na olympiády. Kvôli tomu, že hráči z NHL nám boli len málokedy k dispozícii, naša malá krajina pod piatimi kruhmi trpela a nedosahovala výrazné úspechy.
Na Zimné olympijské hry v Pekingu 2022 odchádzalo Slovensko s tímom, ktorý tvorili takmer výhradne hráči z európskych líg a KHL. Pomerne mladé mužstvo v základnej skupine vysoko prehralo s Fínskom (2:6) a so Švédskom (1:4) a nezdalo sa, že to dotiahne ďaleko.
Neskôr sa však ukázalo, že tréner Craig Ramsey vie, čo robí. V kvalifikačnom kole Slováci suverénne zdolali Nemcov (4:0) a vo štvrťfinále zvládli ťažký duel s tímom USA (3:2). V semifinále sme síce nestačili na Fínov (0:2), ale boj o tretie miesto bol pre našu reprezentáciu viac než skvelým výsledkom.
Lepší ako zemiak je bronz, povedali si naši hráči a v súboji o tretie miesto s ľahkosťou rozdrvili Švédov (4:0). Slovensko tak získalo prvú medailu z olympiády. Mnohí komentátori tento úspech v dôležitosti prirovnávajú k zlatu z roku 2002. Hráči, z ktorých niektorí v tom čase ani len neboli na svete, ukázali, že slovenský hokej má budúcnosť a právom patrí k najlepším. Jedným z nich bol aj vtedy 17-ročný Juraj Slafkovský, ktorý sa so siedmimi gólmi stal najlepším strelcom turnaja.
