Telo len 4-ročnej Markétky našli na sene za dedinou. Vrah po sebe zanechal takmer tridsať rán, no žiadne odpovede

Rodič nemôže mať oči všade. Hoc by sa pre svoje dieťa najradšej rozkrájal, aj on má limity ohraničené ľudskými schopnosťami. Lenže pri deťoch stačí aj stotina sekundy.

V niektorých prípadoch moment nepozornosti vyvrcholí len odretým kolenom, v tých ojedinelejších tragédiou, ktorá otrasie celou krajinou.

Príbeh malej Markétky, bohužiaľ, spadá do tej druhej kategórie.

Písal sa 25. jún 1998 a slovenské deti sa nedočkavo tešili na prvé dni prázdnin. Jedna rodina sa však pekného leta nedočkala. Markéta sa len na chvíľu vzdialila od otca, keď sa však po nej príbuzní začali obzerať, nenašli nič. Po dievčatku akoby sa zľahla zem.

Určite len sedí niekde v kríkoch a hrá sa na schovávačku, čičíkali sa pravdepodobne jej rodičia. Až dokiaľ si o dve hodiny neskôr nevypočuli správu, ktorá im obrátila život naruby.

Od Markétkinej smrti uplynulo viac ako 28 rokov. Napriek tomu jej rodina stále nemá odpovede. Mŕtve telo našli na kope sena za obcou, no ako sa tam dostalo? Kto má na rukách krv nevinného dieťaťa a prečo za to dodnes nenesie zodpovednosť? To sú otázky, ktoré budú vo vzduchu visieť asi už navždy.

Rodina sa len nedávno presťahovala

Markétka žila s rodičmi a troma súrodencami. Pôvodne bývali v Štefanovičovej, len dva týždne pred tragédiou sa však celá rodina presťahovala do bytového domu vo Veľkej Doline. Obec sa nachádza približne 17 kilometrov od Nitry a podľa oficiálnych údajov má ledva 1 000 obyvateľov. Napriek skromnej populácii ale obec v minulosti zafinancovala výstavbu bytoviek.

V inkriminovaný štvrtok sa dievčatko spolu s otcom vracalo zo starého domu. Keď už mali novú bytovku na došľap, Markétka sa rozhodla otca predbehnúť a so slovami „idem sa najesť“ odcupkala preč. Zdanlivo neškodná situácia a úplne nenápadná veta. Jej otcovi by ani vo sne nenapadlo, že bude jej posledná.

Štvorročné dievča sa vydalo smerom k bytovému komplexu, kde ho mali vidieť naposledy. Domov však neprišlo. Keď dorazil otec a zistil, že po Markétke ani stopy, rozbehlo sa rozsiahle pátranie. Časové okno bolo mimoriadne úzke. Medzi posledným kontaktom s otcom a nájdením jej nebohého telíčka neuplynuli ani dve hodiny. Páchateľ teda musel konať rýchlo a s najväčšou pravdepodobnosťou sa v danej oblasti dobre orientoval.

Desivý nález na sene za dedinou

Markétkini rodičia a obyvatelia obce Veľká Dolina začali spoločnými silami prečesávať okolie obce. Ich pátranie sa skončilo tesne za ňou. Malé dievča ležalo na sene tvárou nadol, pričom na bruchu, hrudníku a krku malo takmer tridsať bodných rán. Vzhľadom na vek obete a rozsiahlosť zranení prípad prekročil hranice Nitrianskeho kraja a začal rezonovať naprieč celou krajinou.

Vyšetrovatelia pri obhliadke dospeli k zásadnému záveru. Miesto, na ktorom Markétku našli, nebolo skutočným miestom činu. Útok sa odohral inde a za obec ju páchateľ odviedol až neskôr.

Toto zistenie načrtlo mnoho ďalších otáznikov. Kde páchateľ na dievčatko zaútočil? Odohral sa desivý čin v niektorej z okolitých hospodárskych budov? Alebo u niekoho doma či v aute? A ako dokázal páchateľ premiestniť telo bez toho, že by dedinčania zaregistrovali niečo podozrivé?

Odpovede verejnosť dodnes nepozná. Známe nie je ani to, aké stopy kriminalisti na mieste našli, zaistili a či sa medzi nachádzajú aj biologické materiály vhodné na moderné analýzy DNA. Médiá informujú iba o tom, že polícia vyšetrovací spis zatiaľ nezničila. Samotná existencia spisu však nezaručuje, že sa aj po desaťročiach zachovali použiteľné fyzické dôkazy.

Miestny muž sa priznal, neskôr všetko poprel

Tri dni po nájdení tela prišiel šok. K usmrteniu dievčatka sa priznal v tom čase 50-ročný obyvateľ rovnakej obce Daniel P. Polícia obratom začala trestné stíhanie a muž skončil vo väzbe.

Jeho priznanie malo ale veľmi krátku životnosť. Pred súdom totiž pôvodnú výpoveď stiahol, vinu poprel a odvolával sa na fakt, že ho polícia vystavila „psychickému nátlaku“. Celej veci nijako nepomáhalo ani to, že vyšetrovatelia nenašli jedinú súvislosť, ktorá by muža s vraždou Markétky jednoznačne spájala. V novembri 1999 preto príslušné orgány trestné stíhanie zastavili a Daniela P. pustili na slobodu.

Pri mene Daniela P. preto treba rešpektovať prezumpciu neviny. Ústava SR hovorí jasne: „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“ Daniel P. za vraždu právoplatne odsúdený nebol.

Polícia preverovala domácich aj cudzincov

Po očistení hlavného podozrivého sa polícia prakticky opäť dostala tam, kde začala. Vyšetrovateľom teda neostávalo iné, než sa zamerať na ďalšie osoby, ktoré by mohli mať s tragédiou niečo spoločné. Medzi preverovanými bol aj muž, ktorý sa v minulosti liečil na psychiatrii. Pozornosť kriminalistov na seba strhli taktiež zahraniční podomoví predajcovia, ktorí sa v osudní deň motali po dedine. Ani jedna z týchto stôp však nikam neviedla.

Vyšetrovatelia pracovali aj s verziou, ktorá na prípad nahliadala úplne opačnou optikou. Policajný zdroj v minulosti uviedol: „Preverovala sa aj verzia, že dieťa mohlo zomrieť nešťastnou náhodou.“ Veľký počet bodných rán mohol podľa tejto hypotézy predstavovať krycí manéver, ktorým sa niekto pokúsil odviesť pozornosť od skutočnej príčiny smrti.

Z tejto teórie naskakuje husia koža. Naznačuje totiž, že niekto po náhodnom úmrtí malého dieťaťa úmyselne zinscenoval nemilosrdne násilný útok. Polícia ju napriek tomu brala vážne.

Neskôr padlo podozrenie na členov rodiny Markétky

Vo februári roku 2000 trestné stíhanie vo veci vraždy prerušili. Nie preto, že by sa polícii podarilo prípad definitívne uzavrieť, ale preto, že jej nedostatok relevantných dôkazov neumožňoval pokračovať. Po dvoch rokoch ho ale opätovne otvorili.

V roku 2002 sa objavilo podozrenie, že so smrťou dievčatka mohol súvisieť niekto z jej rodiny. Pravdepodobne sa odvíjalo od skutočnosti, že posledný, kto ju videl, bol práve jej otec. Verejne dostupné zdroje však nevysvetľujú, čo konkrétne viedlo k znovu otvoreniu prípadu. Vieme len to, že ani túto verziu vyšetrovatelia napokon nepotvrdili. Po preverení ju odložili a konanie znovu prerušili.

Prípad ešte nemusí byť definitívne stratený

Portál MY Nitra v roku 2025 uviedol, že vyšetrovanie zostáva prerušené. Markétka by v roku 2026 oslávila svoje 33. narodeniny. Namiesto toho odpočíva na cintoríne v Nitre a za jej smrť dodnes nikto nenesie právnu zodpovednosť.

Mohlo by ťa zaujímať:

Na vlak za snúbencom už nenastúpila. Vražda mladej medičky Ľudmily rozdelila Slovensko, čo sa v tú noc vlastne stalo?

• Krimi
• Slovensko

Mediálne zdroje upozorňovali aj na otázku premlčania. Súčasný Trestný zákon stanovuje pri zločinoch, za ktoré možno uložiť doživotie, 30-ročnú premlčaciu dobu. Jednoduché odpočítanie tridsiatich rokov od júna 1998 však nemusí priniesť správny právny záver. Skutok sa stal za účinnosti staršieho zákona a plynutie lehoty môžu ovplyvniť procesné úkony. Zákon navyše uvádza: „Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.“ Presný stav preto môže autoritatívne posúdiť iba prokuratúra.

Nádej dnes predstavujú najmä prípadné zachované stopy a nové svedectvo. Po desaťročiach si niekto môže spomenúť na vozidlo, nezvyčajné správanie človeka či rozhovor, ktorý v roku 1998 nepovažoval za dôležitý. Informácie súvisiace s prípadom možno oznámiť polícii alebo Krajskej prokuratúre v Nitre.