4. Musíme sa rozdeliť!
Niekedy sa tak zamýšľaš nad tým, aké výsledky IQ testov by vyšli hlavným postavám. Ich správanie je veľakrát nelogické, základné premýšľanie úplne chýba a takým dôkazom môže byť aj táto populárna veta: „Musíme sa rozdeliť!“ Určite, Sandra. Rozdeľme sa, pretože individuálne máme väčšiu šancu prežiť. Čo tam po tom, že nás kedysi na etickej výchove učili, že v jednote a tímovej spolupráci je sila, huh? Slová starej Hečkovej ti neutkveli v pamäti.
Takže veľakrát to vyzerá presne tak, akoby si predpokladal: rozdelia sa, vrah ich aj tak jedného po druhom nájde a jedného po druhom aj zabije. Koniec príbehu.
5. Silný alebo nie?
Veľkým paradoxom je aj nesúrodosť schopností hlavného antagonistu. V jednom momente sa zdá, že démon alebo príšera sú absolútne neporaziteľní. Protagonisti môžu robiť fakt čokoľvek, nepodarí sa im utiecť a ani premôcť ho. Markovi nechá vybuchnúť hlavu, Laure vykrúti ruku do podoby paragrafu. Ale potom príde zlom.
Nejakým neznámym spôsobom zrazu zaberá aj obyčajná kovová tyč. Asi to bude v tom, že démona alebo príšeru nemožno poraziť fyzicky, ale vďaka láske, priateľstvu a lojalite. *Intenzívne zvuky vracania.*
6. Neotváraj! Dobre. *Otvorí.*
Azda najtypickejším problémom v hororoch je selektívna hluchota protagonistov. Ako ináč by si si vysvetlil to, že ani jeden neposlúcha rady ostatných postáv? Najhoršie je to v kľúčových momentoch, keď už skutočne ide do tuhého. Prípadne ešte len na začiatku, keď napríklad bývalí majitelia strašidelného domu varujú nových, aby nikdy nešli na povalu. Noví majitelia horlivo prikyvujú, sľubujú, že to určite nespravia.
O dva zábery ďalej šplhá protagonistka na inkriminovanú povalu, pretože zakázané ovocie chutí najlepšie, nie? Jaj, ten starý pár hovoril, že to nemám robiť? Kašľať na nich! Starí páprdovia! Aj tak nešplhali na povalu preto, lebo ich zmohla artritída.
