Každý počul o Ivanovi Petrovičovi Pavlovovi (1849 – 1936), šialenom fyziológovi, ktorý prišiel s existenciou podmieneného reflexu tak, že vraj zvončekom prinútil psov slintať aj bez podnetu jedla. Z logických dôvodov populárny pohľad na vedca vynecháva veľa krutých detailov toho, čo zahŕňali jeho experimenty.

Psom do pažeráka robil diery

Pavlovova metóda merania slinenia bola oveľa invazívnejšia ako len to, že sledoval stekať sliny po brade. Spočiatku sa zaujímal o vplyv jedenia na vylučovanie pankreasu, žalúdka a slín, než o experiment, ktorým sa preslávil. Za týmto účelom odobral psom pažerák a vytvoril fistuly v hrdle. 

Pri jedení im jedlo vypadlo z diery a nedostalo sa do žalúdka. Cez otvory umiestnené pozdĺž celého tráviaceho traktu s vyčnievajúcimi trubicami zbieral, meral a študoval žalúdočné šťavy do sýtosti. Tie potom predával ako liek na tráviace ťažkosti. Ukázalo sa, že obsahujú pepsín, ktorý pomáha zmierniť dyspepsiu.

Psy fixované k nádobe hadičkou z tráviaceho traktu boli umiestnené pred miskou s mäsom, ku ktorej sa nevedeli dostať. Ich zvýšená nadprodukcia slín pri pohľade na jedlo sa zachytávala do kadičiek. Potom im umožnili mäso zjesť, no to vzápätí cez dieru v pažeráku vypadlo späť do misky a celý cyklus sa opakoval dookola.

„Vraj“ to psy mali rady

Podľa zverejnených správ o továrňach na výrobu žalúdočných štiav sa psom experimenty páčili a nadšene skákali do misiek hodiny predtým, ako sa vzdali svojich vzácnych žalúdočných štiav. Skutočné jedlo im podávali priamo do žalúdka, aby ich udržali pri živote.

Psy dlho nevydržali

Po smrti jedného obzvlášť odolného jedinca Pavlov poznamenal, že jeho vášnivú túžbu rozšíriť experimentovanie na takomto vzácnom zvierati zmarila jeho smrť v dôsledku dlhodobého hladovania a sérii zranení.