Zaparkovať auto znie, teda minimálne pre všetkých vlastníkov vodičského oprávnenia, ako jedna z najjednoduchších vecí na svete. Nájdeš voľné miesto, zacúvaš medzi čiary, zatiahneš ručnú a ideš nakupovať. Teda aspoň v ideálnom svete.
Lenže Slovensko nie je súčasťou ideálneho sveta a naše parkoviská tomu, bohužiaľ, zodpovedajú. Riadia sa vlastnými pravidlami a niekedy si pre teba pripravia solídnu skúšku trpezlivosti. Prečo? No napríklad preto, že na nich možno stretnúť aj takýchto vodičov.
Ten, čo zaberie tri parkovacie miesta naraz
Niektorí vodiči berú parkovacie čiary len ako odporúčanie. Minimálne tento určite. Má staršie SUV-čko alebo kombík a žije v mylnej domnienke, že celé parkovisko patrí iba jemu. Bez akýchkoľvek výčitiek svedomia zaberie tri parkovacie miesta naraz, pričom auto nechá stáť presne uprostred deliacich čiar.
Ostatní vodiči len zúfalo krútia hlavami, zatiaľ čo on spokojne odchádza nakupovať akciové rezne. Ostatní nech parkujú hoc aj v susednom meste, v jeho svete skrátka pojem ohľaduplnosť neexistuje.
Ten, čo zaparkuje tak blízko teba, že nastupuješ cez spolujazdca
Prídeš k autu, spokojný po nákupe, a vtom zistíš, že vedľa teba stojí ďalšie auto nalepené tak tesne, že medzi spätnými zrkadlami by neprešla ani kreditná karta. Nasleduje akrobatické predstavenie. Najprv skúsiš otvoriť dvere o päť centimetrov. Potom vtiahneš brucho, otočíš sa bokom a zisťuješ, že jednoduchšie by bolo vliezť do auta cez strechu. Preklínaš všetko a všetkých a nadávajúc sa napokon súkaš do auta cez stranu spolujazdca.
Ten, čo potrebuje parkovať priamo pri vchode
Pre tohto vodiča neexistuje väčšia katastrofa, než zaparkovať o tridsať metrov ďalej. Baby nebude sedieť v kúte a on nebude päť minút kráčať z druhého konca parkoviska, keď nemusí. Radšej bude po ňom desať minút krúžiť a dúfať, že sa uvoľní niečo bližšie. Keď sa tak nestane, bez výčitiek svedomia to odstaví rovno na mieste pre vozičkárov, prípadne pre rodiny s deťmi. Veď on si chce len na pár minút odbehnúť, no je tam toho…
Ten, čo ani za svet nevie cúvať
Sledovanie tohto nešťastníka predstavuje hotové divadlo. Zaradí spiatočku, cúvne o dva milimetre, zastaví. Potom ide dopredu. Znova dozadu. Trochu doprava. A ešte kúsoček doľava. Celý manéver trvá tak dlho, že v rádiu dohrá tretia pesnička a začne autoservis. Kolóna za ním rastie, nespokojní vodiči trúbia a on sa pod tlakom ich nevraživých pohľadov hýbe ešte pomalšie. A ty? Ty si kladieš jedinú otázku: Kto dal tomuto expertovi vodičák?!
Ten, čo ti zanechá na dverách suvenír
Tento typ vodiča predstavuje nočnú moru každého, kto má k svojmu autu citovú väzbu. Zastaví tesne vedľa teba a dvere otvorí tak prudko, že narazia rovno do tých tvojich. Samozrejme, vôbec ho to netankuje.
Žiadny odkaz za stieračom, žiadne telefónne číslo, žiadna snaha riešiť škodovú udalosť cez poistku, ako sa patrí. Namiesto toho sa len poobzerá, či ho nikto nevidel, a zdúchne ako smrad. Nuž, veď karma si ho raz, hádam, podá.
Ten s Fiatom 500
Na preplnenom parkovisku konečne zazrieš voľné miesto. Medzi dvoma veľkými SUV-čkami sa črtá krásna medzera, preto s nadšením vyhadzuješ smerovku a vnútorne jasáš, že sa tvoje okružné jazdy po parkovisku dočkali šťastného konca. Lenže smola, nie je predsa všetko zlato, čo sa blyští, že? Len čo sa priblížiš, tvoj entuziazmus spľasne ako cukrová vata v pohári vody a vystrieda ho sklamanie. Stojí tam totiž Fiat 500.
Ten, čo si nepamätá, kde zaparkoval
Odchádza z obchodu s plnými taškami a sebavedomo zamieri… kam? Ani sám netuší. Najprv chcel zaparkovať rovno pri vchode, lenže to mu niekto vyfúkol, preto potom zamieril inam. Bohužiaľ, ani za ten svet si nepamätá, kde to poondiate auto napokon odstavil. Spočiatku sa snaží zachovať pokoj, no po tretej obchôdzke nastupuje panika. Nemá preto na výber – musí vytasiť kľúče, stlačiť tlačidlo a sledovať, ktoré auto zabliká.
