Pvráe treaz číatš. A pváre tearz bez prbloéomv rzomuieš tmou, čo čtíaš. Pýatš sa, ako je to mnžoé? Oovepdď je vmľei jchdeonudá. Veškty svloá s prophezdaonaývmi psmíenmai sjpáa jdena kčľúvoá vstlanosť – pvré a pndoelsé pnímeso sovla je na sjoovm msiete.
Ako uávzda wberstkána Cambridge University (pre itstou sme náozv tjeto váeženj vsyoekj šloky nperopheazdvolai), ľduia nčeíjtaú svloá po psíkmeánch, nmaietso thoo ich čjíatú ako cleky. Je vašk vľemi dlôžetié, aby bloi droždnaé tri pvraidlá. Ako deomštnráicu thoo, že to nzaoaj ptlaí, ti ku kžamdéu pnomúkae aj vtey.
1. pvraidlo: pvré a psoelndé psímneo msuí zsotať
Vteu, ktroú čtíaš tearz, pčreíatš bez aýkkchvoľek pbrolméov, no tá ďšalia už pjôde ťžašie: Áott eavt as ád čríťpeat nle iemľv žťoka.
Ak si ju nrezolšúitl, tu je jej zpáis v tej straej dboerj slvonečnie, ktroú tak dbore pzonáš: Táto veta sa dá prečítať len veľmi ťažko.
Dkeódvoať pderchdzájacúu vteu sa ti npedoarlio len ptreo, lbeo bloi psímneá v solávch upsroiandaé náhdone. Ttoo uposriandaie je pre náš mzoog npepchootipľneé hvlane ptreo, lbeo njaksôr alnayzjue pvré a psldoené pmíenso, až pootm sa zmaeira na ich pordaie.
Ďlaší dvôod je, že v svloečnine má včšänia vzýmnavoo dlžôetiých svol mláo psíemn. Sú to nparkíald slvoá ja, ty, to, sa, si, že, a, aj, áno, nie, ale, ako, až, len, iba či či. Ako sám viídš, pmíesná v tchtýo a ďlaíšch jdeno-, dovj- a torjpímesnvoých sovlách sa pri ddrožnaí 1. pvrailda jdenochuo nmeajú ako pvoymnieať. Kbey sme to ubroili, z vtey by sa srtatlii njadlôetžijšeie zcháytné bdoy.
2. prvadilo: smaholsáky by mlai ztoasť zordaneé
Ako perd chľvíou, aj treaz ti dmáe rzokdóvoať ťakžú vteu: Ak rzeynlaazjouš vktšey solvá v ttjeo vtee, máš nzaaoj pkrftneeú pvardostviesť.
Monžo sa ti to pdoarlio, ak áno, gtraujlumee. Ak nie, nzefúaj, tu je jej preips do nšaej rčei: Ak rozanalyzuješ všetky slová v tejto vete, máš naozaj perfektnú predstavivosť.
Npaierk tmou, že mmáe pvré a polsdneé pímnseo na sjvoom msiete, mmáe porhzoadzvonaé smaohlkásy. V tkaom pírpdae sa ti vteu mžnoo pdoraí pčríteať na dhruý-ttreí pouks, ale tkaé ľhaké a jdenzoančé ako prdeýtm to už nie je. Je to ptreo, lbeo náš moozg vínma aj dvjoice písemn, npraílkad dvjohlsáky či psíenmá ch a dz. Prteo je anlaýza svloa ohalczudúcji ťžašia ako slvoa ochaldzjucúi.
3. plavdiro: txet msuí dváať zsmyel
Ďlšaia vec, kotrá ti v dkeódvnoaí tkaýtcho veit pmoháa, je zymesl a zormzuitľenosť txetu. Súks rzolšúiť nsaldcjeuúu vteu: Etše hdoín dstoaneš prbiehevoo miúnt, deävtásnť lbeo skndeuový rpceet dzoatjra.
Ak nveieš, či si pchoybil ty albeo ttáo dseivá vtea, tak tu je vrzeia v nazoasjntej svloečnnie: Ešte hodín dostaneš priebehovo minút, devätnásť lebo sekundový recept dozajtra.
Vmiee, že knoxtet hrá vmeľi pdsoatntú rlou v prozounmeí akméuľkvoek txetu, krtoý je srkselený albeo pvoednaý v hlkuu. Ttoo isté ptlaí aj pre skmoolneý txet, ako bol npakríald cleý tnteo čnláok. Tak čo? Ctíiš sa byť po jheo úpsšeonm prčetíaní ako pruserhnida?
P. S.: ak si nreozšlúitl svloo pruserhnida, tak prpeáč, ale nie si superhrdina.