Počas decembra bude aj zo Slovenska pozorovateľný fascinujúci jav. Oblohou sa totiž preženie meteorický roj Geminidy. Len minulý mesiac mohli ľudia z niektorých častí sveta pozorovať meteorický roj Leonidy. My na Slovensku sme mali smolu, keďže pozorovanie tohto vesmírneho divadla nám znemožnila oblačnosť. Ako ale píše aj portál Živé, v prípade roja Geminidy by sme už mali mať viac šťastia.
Zaujímavé je, že kým v prípade väčšiny meteorických rojov je ich zdrojom kométa, Geminidy majú odlišný pôvod. Ich materským telesom je totiž asteroid 3200 Phaethon, ktorý bol objavený v roku 1983. Vedci len relatívne nedávno zistili, že 3200 Phaethon sa správa podobne ako takzvaná kamenná kométa. Keď sa priblíži k Slnku na vzdialenosť 0,14 astronomickej jednotky, jeho povrch sa rozpáli na tisíce stupňov. To spôsobuje uvoľnenie plynov a prachových častíc, ktoré vytvárajú prachový chvost. A práve tento prach spôsobuje spomínaný meteorický roj.
Vysoko jasné meteory
Odborníci uvádzajú, že Geminidy môžeme pozorovať od 1. do 21. decembra. Vzhľadom na to, že ide o roj s vysokou intenzitou, možno očakávať, že v čase vrcholu oblohou preletí až 150 meteorov za hodinu. Onen vrchol nastane v noci z 13. na 14. decembra. Geminidy môžeš sledovať počas celej noci, no niektoré jej časti sú na sledovanie vhodnejšie. Všeobecne sa odporúča začať oblohu sledovať po ôsmej hodine večer. Vtedy sa radiant (miesto, odkiaľ meteory zdanlivo prichádzajú) tohto roja nachádza dostatočne vysoko nad horizontom. Zazrieť Geminidy by však nemal byť problém, keďže meteory budú letieť naprieč celou oblohou.
Najlepšie viditeľné budú z odľahlejších oblastí, teda z kopcov, hôr či lúk. Odporúča sa tiež dvadsať minút nepozerať do žiadnych displejov a na svietenie používať červené svetlo. Geminidy sa vyznačujú vysokou jasnosťou meteorov, na rozdiel od Leoníd sú však pomalšie. Patria medzi roj strednej rýchlosti a dosahujú rýchlosť približne 34,6 kilometrov za sekundu. Geminidy sa často označujú ako najznámejšie a najaktívnejšie meteorické roje. Meteory môžu mať rôzne farebné odtiene, najčastejšie sa objavujú zelenkavé, ale aj biele, modré či žlté. Tie sú spôsobené ionizáciou horčíka a niklu.
Meteorické roje v dávnej minulosti ľudia vnímali ako božské znamenia, či už dobré, alebo zlé. Už starovekí Gréci a Rimania im prikladali veľký význam. Ak bola na oblohe viditeľná kométa, značilo to podľa nich narodenie významnej osobnosti. Podobné roje boli tiež dlho vnímané ako atmosférické fenomény. Až v roku 1794 nemecký fyzik Ernst Chladni priniesol myšlienku, že meteory vznikajú vo vesmíre, mimo atmosféry Zeme. Tá sa neskôr ukázala ako správna.
