Miesto opradené legendami, temnými príbehmi aj množstvom povestí o nevysvetliteľných javoch. Ostrov, ktorého minulosť je spojená s bolesťou, smrťou a utrpením, už desaťročia chátra uprostred lagúny. Kedysi slúžil ako karanténna stanica, neskôr ako ústav, no po jeho zatvorení ostal ponechaný napospas prírode, časom aj fantázii lovcov duchov.
Dnes tam nájdeš len hustý porast, rozpadajúce sa budovy a ticho, ktoré budí rešpekt. Hoci jeho história vyvoláva zimomriavky, prichádza moment, keď sa na horizonte objavuje celkom nová kapitola, píše CNN. A tá môže priniesť prekvapenie nielen pre turistov, ale najmä pre samotných obyvateľov Benátok.
Opustený benátsky ostrov Poveglia – kedysi miesto masových hrobov obetí moru a neskôr aj psychiatrickej liečebne – čaká úplne nová, oveľa veselšia budúcnosť. Od 1. augusta si ho na 99 rokov prevezme do správy skupina miestnych Benátčanov, ktorá má ambiciózny plán premeniť toto pochmúrne miesto na mestský park. Ostrov však nebude patriť turistom, ale výhradne obyvateľom Benátok.
Cesta k tejto vízii nebola jednoduchá. Domáci museli odolať silnej konkurencii developerov, ktorí už roky poškuľovali po atraktívnej lokalite len tri míle od Námestia sv. Marka. V roku 2014 sa ostrov s rozlohou približne 7,5 hektára dostal na aukčný zoznam Štátnej správy nehnuteľností. O jeho kúpu sa usilovalo viacero konzorcií, medzi nimi aj skupina prepojená so súčasným starostom Luigiom Brugnaro, ktorá vyzbierala vyše pol milióna eur, no povolenie napokon nezískala.
Boj proti masovému turizmu
Obavy z toho, že Poveglia skončí v súkromných rukách, priviedli Patriziu Veclani k založeniu iniciatívy Poveglia per Tutti (Poveglia pre všetkých). Hnutie, ktoré dnes združuje viac než 4 500 ľudí, dokázalo vyzbierať 460-tisíc eur a získať nájom.
„Nebola to len otázka hnevu, ale aj obrovský psychologický šok. Predstava, že mesto sa môže rozpredávať po kusoch tým, čo najviac ponúknu, bez plánu a bez minimálnej ceny, bola neznesiteľná. Je to, akoby sa Rím rozhodol predať Fontánu di Trevi. Benátky a ich lagúna sú neoddeliteľné,“ vyhlásila Veclani na verejnom fóre.
Podľa nej ide o malú, no symbolickú výhru aj v boji proti masovému turizmu, ktorý dlhodobo dusí Benátky. Do mesta každoročne prichádza približne 30 miliónov návštevníkov, zatiaľ čo počet domácich klesol pod 50-tisíc. Nepomohli ani opatrenia ako zákaz vplávania výletných lodí z roku 2021 či zavedenie vstupného pre jednodňových turistov. „Ostrov nikdy nemal šancu stať sa druhým San Marcom,“ dodala Veclani, „ale fakt, že ostane len pre Benátčanov, je víťazstvom“.
Ostrov duchov a senzácia pre cudzincov
Dnes na ostrove nájdeš len hustý les, opustenú pevnosť, pätnásť chátrajúcich nemocničných budov a kolóniu zajacov. Minulosť je však temná. V 18. storočí, keď Benátkami otriasala epidémia bubonického moru, sem privážali chorých ľudí i celé posádky lodí na povinnú karanténu.
Ostrov, pôvodne rímska vojenská základňa a neskôr domov poľnohospodárov a rybárov, sa zmenil na miesto primitívnych liečebných pokusov a masových hrobov. Historici odhadujú, že tu odpočíva viac než 160-tisíc obetí. V 19. storočí tu vznikol ústav pre duševne chorých, kde pacienti čelili krutým a experimentálnym praktikám. Liečebňa sa zatvorila v roku 1968 a odvtedy Poveglia zostala prázdna.
Práve jej pochmúrne dejiny stoja za legendami o strašidlách a paranormálnych javoch. Ostrov sa stal lákadlom pre moderných „lovcov duchov“ a dostal sa aj do americkej televíznej šou Ghost Adventures. „Cudzinci ho preslávili len preto, že hľadali senzáciu,“ povedal člen iniciatívy Massimo Pera. Rekonštrukcia ostrova, ktorý nemá elektrinu ani vodovod, sa bude realizovať pod vedením laboratória APsyM z Univerzity vo Verone.
