Aj v roku 2025 nás opäť čaká striedanie času. Posun na letný čas nastane v nedeľu 30. marca, keď sa o druhej hodine rannej hodinové ručičky presunú na tretiu hodinu. Pospíme si teda o hodinu menej.
Už niekoľko rokov sa vedú intenzívne debaty o tom, ktorý časový režim je pre ľudský organizmus prirodzenejší a zdravší. Odborníci, lekári aj verejnosť sa v názoroch rozchádzajú, no výskumy naznačujú, že existuje preferovaná voľba. Téme sa venoval český portál Expres.
Prechod na letný čas spôsobuje mnohým ľuďom zdravotné komplikácie vrátane únavy, podráždenosti a v niektorých prípadoch dokonca depresie. Ľudský organizmus sa prirodzene bráni umelým zmenám a preferuje stabilný rytmus.
Podľa fyziologičky Heleny Illnerovej z Akadémie vied by sa štandardný stredoeurópský čas, ktorý bežne označujeme ako „zimný“, nemal vôbec takto nazývať. „Je to čas, kedy máme v pravé poludnie slnko nad hlavou a tmavá časť noci sa rovnomerne delí okolo polnoci. Je to symetrické a prirodzené nastavenie,“ vysvetľuje odborníčka.
Význam ranného svetla pre ľudský organizmus
Pre správne fungovanie ľudského tela je kľúčové predovšetkým ranné svetlo. Ak by sme trvalo žili v režime letného času, väčšina ľudí by vstávala do tmy, čo by narušilo prirodzené biorytmy. Illnerová zdôrazňuje: „Ranné svetlo má ten úžasný účinok, že synchronizuje naše vnútorné hodiny. Zatiaľ čo ranné svetlo naše biologické hodiny mierne spomaľuje, večerné svetlo ich, naopak, urýchľuje.“
Väčšina ľudí má tendenciu byť skôr „sovami“ než „škovránkami“, čo znamená, že prirodzene preferujú neskoršie zaspávanie a vstávanie. Práve preto je pre nich ranný kontakt so slnečným svetlom mimoriadne dôležitý pre nastavenie správneho denného rytmu.

Európska únia hľadá konsenzus
Viacerí vedci sa prikláňajú k zavedeniu jednotného času, pričom preferujú práve zimný variant. Letný čas, pôvodne zavedený z ekonomických a energetických dôvodov, v súčasnosti už neposkytuje výrazné úspory, ako tomu bolo v minulosti.
Napriek tomu, že Európska komisia opakovane navrhuje zrušenie striedania času, rozhodnutie stále neprichádza. Orgány Európskej únie o tejto téme diskutujú už vyše desať rokov. Momentálne existuje snaha ukončiť striedanie času v nasledujúcom roku, avšak niektoré krajiny majú odlišné predstavy.
Rakúsko napríklad požaduje odklad zmeny a spolu s Nemeckom a Fínskom presadzuje ako jednotný čas práve letný variant. Hľadanie zhody medzi členskými štátmi zostáva naďalej komplikovaným procesom, ktorý odďaľuje definitívne riešenie.
Bez ohľadu na výsledok diskusií je zrejmé, že ľudský organizmus preferuje stabilitu a akékoľvek zmeny v časovom režime predstavujú záťaž pre fyzické aj psychické zdravie mnohých ľudí.