Divé morky sú pôvodným severoamerickým druhom a v USA symbolizujú Deň vďakyvzdania. V 19. storočí ich intenzívny lov zahnal až na hranu vyhynutia. Posledných niekoľko rokov sa ale populácii vtákov podarilo opätovne narásť, a svoju silu sa rozhodli prezentovať inváziou do ľudských sídiel. Návrat takmer vyhynutých moriakov je na jednej strane šťastný príbeh o ochrane prírody, na strane druhej sú kvôli ním obyvatelia miest tí, ktorí by potrebovali ochrániť.
Miestni hovoria, že situácia sa začala zhoršovať pred pár rokmi a odvtedy je to stále vážnejšie. Vtáky poškodzujú záhrady, ploty, vozidlá, napádajú obyvateľov a ich domáce zvieratá. Mnohé autá sú zničené takým spôsobom, že moriak vníma svoj odraz v zrkadle, skle či na nárazníku, ako druhého moriaka, s ktorým sa chce pobiť. Následne opakovane vráža do vozidla, v snahe ukázať svoju silu (čo iné mu ostáva, keď rozumu veľa nepobral?). Zároveň svojim flegmatickým prístupom k niektorým podnetom z okolia ohrozujú cestnú premávku.
Najväčšie moriaky môžu vážiť až 10 kg a merať 120 cm. Agresívne jedince dokonca nemajú problém zaútočiť ani na človeka, ktorý je od nich oveľa väčší. Hlásený bol prípad napadnutej 72-ročnej ženy na vychádzke, či učiteľky a jej maličkého dieťaťa. Úrady ako efektívnu formu ochrany odporúčajú záhradnú hadicu, ktorou treba vtáka ostriekať, alebo sa snažiť robiť čo najväčší hluk a morku zastrašiť.
Uvidíme, kto skončí na pekáči tohtoročné Vďakyvzdanie !
V minimálne piatich prípadoch boli vtáky natoľko agresívne a neskrotné, že ich privolaní policajti museli na mieste zastreliť. Na druhej strane, keďže hovoríme o USA, tam na to až tak veľa netreba…
To je preto, že som čierny?
Hoci veľké divoké vtáky môžu pôsobiť neškodne, či dokonca komicky, netreba ich podceňovať. Dopustili by sme sa totiž rovnakej chyby, ako kedysi austrálska armáda. Operácia, ktorá vošla do histórie pod názvom Veľká emu vojna (The Great Emu War), je jedným z najväčších neúspechov vo vojenských dejinách. Cieľom vojska v druhej polovici roka 1932 bolo vyčistiť územie v západnej Austrálii od populácie emu, ktorá ohrozovala ľudí a poškodzovala úrodu.
Pre skúsených veteránov z prvej svetovej vojny, vyzbrojených guľometmi, to mala byť jednoduchá úloha na úrovni cvičnej streľby. Mýlili sa. Čiperní vtáci boli schopní rozdeliť sa do malých skupín a v rýchlosti sa rozutekať, čím spravili paľbu neúčinnou. Po niekoľkých týždňoch a množstve vystrieľaných nábojov sa vojaci museli stiahnuť a nechať miestne obyvateľstvo napospas vtákom. Problémy pretrvávali dlhé roky, a podarilo sa ich prekonať len vysokými odmenami za ulovených emu a stavaním kvalitných plotov.
Zdroje: bostonglobe.com, dailymail.co.uk, wikipedia.org
Titulná fotka: pixabay.com
