Má ho veľa ľudí, no len málokto vie o tom, aké riziká ho sprevádzajú. Ako informujú TV Noviny, vedci zistili, že tetovanie ti môže spôsobiť rakovinu. Hoci ide o vzácnu formu, ktorá je naozaj zriedkavá, nebezpečenstvo tu stále je. O aké konkrétne ochorenie ide?
Tetovanie má v dnešnej dobe naozaj veľké množstvo ľudí. Pre mnohých je to pamiatka či symbol, pre iných zas len dekorácia, ktorou si skrášľujú svoje telo. Síce ide v mnohých prípadoch o pekný estetický prvok, nie je to však absolútne bezpečné a je tu určité riziko. Cieľom švédskych vedcov bolo poukázať na to, že tetovania môžu byť spojené so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny lymfatického systému.
Telo sa ho snaží zbaviť
Pre naše telo je tetovanie niečo ako jed. Nejde o prirodzenú súčasť nášho systému. „Telo vníma tetovací atrament ako niečo, čo nie je pôvodné, niečo cudzorodé, ako niečo, čo je potrebné odstrániť,“ poukázala Christel Nielsenová z katedry laboratórnej medicíny univerzity Lund. Práve toto je dôvod, pre ktorý sa telo snaží cudzej látky zbaviť, a práve veľká časť farebných častíc, ktorá sa nachádza v atramente, končí v lymfatických uzlinách.
Vedci skúmali obdobie medzi rokmi 2007 až 2017, presnejšie osoby, ktorým diagnostikovali lymfóm. Cieľom bolo detailne sa zamerať na faktory, ktoré ovplyvňovali ich zdravotný stav, vrátane fajčenia či práve tetovania. Skúmali, kde sa tento estetický doplnok nachádza, aj to, aká je jeho veľkosť a aké farby boli použité. Následne dáta porovnávali s kontrolnými skupinami. Do štúdie bolo zapojených celkovo až 5 591 ľudí. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí majú tetovanie, mali až o 21 % väčšie riziko vzniku rakoviny lymfatického systému ako tí bez tetovania.
Všetko naznačuje tomu, že výber farieb nehrá pri vzniku rakoviny rolu. Takisto nie je podstatná ani veľkosť, lebo reakcia tela na cudziu látku, ako je atrament, je vyvolaná či už malým, alebo veľkým množstvom.
Netreba sa však hneď báť, ide totižto o naozaj zriedkavé ochorenie. „Je dôležité si uvedomiť, že malígny lymfóm je sám osebe veľmi zriedkavé ochorenie a že zvýšenie rizika súvisí s veľmi nízkym základným rizikom,“ podotkol spoluautor štúdie Mats Jerkeman.