V dnešnej hektickej dobe majú ľudia problém nájsť si čas aj na to, aby sa poriadne a dobre najedli. Konzumujú teda hlavne fast food a ultraspracované potraviny. Netreba snáď zdôrazňovať, že tieto produkty nášmu telu ani trochu nepomáhajú. Je to vlastne úplne naopak, ako uvádza nová štúdia prestížneho vedeckého magazínu Lancet, na ktorú upozorňuje aj portál iDnes.
Jedlá, ktoré stačí len zohriať v mikrovlnke, prípadne si ich kúpiť v stánku, v drvivej väčšine obsahuje práve tieto priemyselne spracované produkty. Medzi tie najčastejšie patria klobásy, párky, energetické a sladené nápoje, tavený syr, margaríny a nátierky, sladké a slané pochutiny typu chipsy, krekry, čokolády a cukríky. Nájdeš medzi nimi aj raňajkové cereálie, sladené ovocné jugurty a ovocné nápoje či kuracie nugetky. A samozrejme aj hotové jedlá a polotovary či instantné omáčky.
O tom, že takéto potraviny človeku skôr škoda, sa vedelo už dlhšie, nová štúdia v Lancete sa však do tematiky ponorila hlbšie a detailnejšie. Veľmi jasne z nej vyplýva to, ako drasticky sa zmenil celý náš potravinový systém, hoci my sami sme si to možno ani nevšimli. Ako odborníci uviedli, trend, ktorý nás dostal do súčasného bodu, začal vo vyspelých štátoch už po druhej svetovej vojne.
Konzumujeme ich stále viac
Práve vtedy začali potravinárske firmy používať výrobné procesy, ktorých cieľom bolo jednak predĺženie ich životnosti a zvýraznenie chuti. Okrem toho ale chemicky modifikovali zloženie potravín, čím narušili ich štruktúru a dopĺňali do nich ďalšie, takzvané aditívne (doplnkové) zložky. Spolu s globalizáciou výroby a ziskov, ktoré tento postup priniesol, boli priemyslovo spracované produkty stále častejšie.
V súčasnosti tak v Spojených štátoch predstavujú až 60 % jedálnička tamojších obyvateľov. V Spojenom kráľovstve je to len tesne pod touto hranicou. Kanada a Austrália dosiahli hodnotu viac než 40 %. Naproti tomu v južnej Európe a Ázii je podobných potravín menej, okolo 25 %.
Stále však ide o vysoké číslo. Zlou správou ostáva, že priemyselne spracované potraviny sú výrazne menej kvalitné. Ako uviedla aj výživová expertka Eliška Selinger, na vine je ich nutričné zloženie. Podľa nej tieto produkty typicky obsahujú veľa soli, cukru, energie, ale veľmi málo vlákniny, vitamínov či minerálov. Vo výsledku teda ide o potraviny, ktoré nám síce chutia, ale negatívne vplývajú na naše zdravie.
Ultraspracované potraviny spôsobujú problémy
„Ak si jedálniček zaplníme z väčšej časti potravinami, ktoré nemajú dobré nutričné zloženie, tak nám už nezostáva miesto na potraviny, ktoré by naše telo ocenilo viac. Ak ultraspracované produkty tvoria 20, 30, alebo dokonca 50 % našej stravy, telo potom už jednoducho nemôže dostať, čo potrebuje,“ priblížila Selinger. „Nejde o to zrútiť sa, keď si raz na výlet kúpim paštétu. Ale ak ulstraspracované produkty konzumujem niekoľkokrát denne, môj jedálniček jednoducho nebude vyrovnaný,“ dodáva.
V ultraspracovaných potravinách naše telo prijíma toxické častice a pomocné látky, kameňom úrazu však podľa Selinger ostáva hlavne nekvalitné nutričné zloženie. „Táto chyba oných produktov celkom stačí na to, aby sme ich príjem obmedzovali. Ich nutričná kvalita je jednoznačný problém. Aj keď je pravdepodobné, že tých problémov je viac,“ povedala.
To všetko má za následok zvýšené riziko závažných chorôb. Medzi ne patrí napríklad cukrovka druhého typu, kardiovaskulárne a gastrointestinálne choroby, poškodenie obličky, obezity, vysoký krvný tlak, ale aj depresie.
Podľa Selinger majú tieto potraviny negatívne dopady na takmer všetky orgánové systémy a odborníci ich dávajú do súvislosti s vyššou mierou úmrtnosti. V ideálnom prípade by sme ich mali vo svojom jedálničku obmedziť. Čo možno pre mnohých z nás nie je úplne jednoduché, ale rozhodne prospešné.
„Štúdia tvorí akýsi nosný bod, od ktorého sa môže odraziť aj reálna prax v oblasti výživy či verejného zdravia,“ povedala Selinger. „Patrí k nim všetko od transparentného označovania potravín cez zdravšie školské stravovanie až po podporu tradičných producentov,“ zdôraznila.
