Generácia za generáciou je iná. Všetkým nám ide na nervy, keď naši rodičia začínajú vetu: „Ja v tvojom veku…‘‘ samozrejme, oni v našom veku boli iní a aj my sme boli iní. Menia sa technológie a s nimi teda aj my. Od toho sa odvíjajú naše časy strávené v škole, s rodinou a kamarátmi.
Síce sa naše školy veľmi nezmenili, odkedy do nich chodili naši rodičia, no aspoň niečo málo sa zmeniť stihlo. Nemôžeme očakávať na školách plastové okná a nové fasády, nebuďme rozmaznaní.
Sú však aj veci, ktoré sa na niektorých školách pohli vpred. Práve preto, si školopovinné decká určite nebudú pamätať na činnosti, ktoré sme robili v školách my, deti deväťdesiatych rokov.
Odpisovanie poznámok zo starého projektora
Najprv ho museli týždenníci zniesť z toho najvyššieho kabinetu v škole a až potom začala zábava. Okrem odpisovania sa aj odkresľovalo.
Písanie kriedou na tabuľu
Vo väčšine tried je už tabuľa na fixky a nemusíte sa tak trápiť s utieraním tabule na mokro a na sucho tak, aby vyzerala ako nová. A už vôbec sa nemusíte dusiť tým prachom z kriedy.
Tešenie sa na hodinu informatiky, kvôli internetu
Toto si decká už nevedia ani predstaviť. Ako sme sa tlačili k tomu najlepšiemu počítaču a nevedeli sme sa dočkať, keď si pozrieme internet. Ešte pred jeho vypuknutím nám stačilo bavkanie sa so skicárom posledných desať minút po ukončení hodiny informatiky.
Vyrábanie si obalov na knihy z papiera
Ak sme mali nejaké školské knihy, ktoré nepasovali do obalu z obchodu, alebo si študoval ešte v tom období, keď nebolo bežné mať plastové obaly, tak sme sa museli vynájsť. Skladali sme si na knihy obaly z kadejakého papiera – či to boli noviny, letáky z obchodu alebo papier z maminho kredenca. Občas bol dobrý aj papier z vianočných darčekov. Tomu sa povie zero waste!
Zháňanie podložky do zošita
Keď sme mali čistý zošit na geometriu alebo nejakú inú hodinu, tak sme v ňom museli nosiť aj podložku, na ktorej boli riadky. Pravdepodobne sú učitelia dnes radi, keď sa decká nehrajú na telefónoch a nie, že či píšu do zošita rovno.
Vyrábanie okrajov v zošitoch
Kedysi nebolo také bežné mať zošit s okrajmi. A ak sme tie okraje nemali, učitelia na tom poriadne bazírovali. Kam by sme si predsa písali dátum?
Zabávanie sa na tom, kto všetko mal tvoju učebnicu
Keď vidíš vzadu v učebnici podpísanú svoju mamku, tak nevieš, či je to smiešne alebo na zaplakanie. Snáď už sa decká učia z novších učebníc.
Pozeranie náučných dokumentov na malej telke
Dokumenty, ktoré hovorili o tom, že drogy sú zlé, a v ktorých hral mŕtvolu Dano Dangl, pravdepodobne utkveli v pamäti každému. To, čo sa kedysi pozeralo na mini telke, na ktorú sme skoro nedovideli, sa teraz pozerá vďaka projektoru lepšie.
Vymieňanie si pogov a kartičiek cez prestávky
Nemali sme mobily, nebolo čo scrollovať, mali sme oveľa lepšie zábavky.
Jedenie resanky na desiatu
A toto, pravdepodobne, chýba každému dieťaťu deväťdesiatych rokov najviac.
Nosenie pomarančových šupiek, vrchnáčikov a papiera do zberu
Zbieralo sa takmer všetko a doteraz nechápeme, na čo komu tie šupky boli.
Náročné vyberanie si word art nadpisu
Jedna z najväčších výziev, ak sme robili nejaký projekt. Vybrať si ten úchvatný nadpis, ktorý bude zdobiť našu prácu.
Kvôli zameškanému učivu sme pracne chodili ku spolužiakom
Teraz je to úplne jednoduché – spolužiak ti to odfotí do mobilu, ty si to vytlačíš, prípadne odpíšeš z fotky. Všetko ti to pošle do messengeru a nemusíš ani pohnúť prstom. Vtedy sme prišli, samozrejme, neohlásene ku spolužiakovi domov a jeho mama ťa vítala vo dverách s vetou: „Prišiel si si po úlohy?‘‘
Nevedeli sme sa dočkať na obľúbené seriály v telke
Zaslúžený oddych po škole sme trávili, ak nie práve s kamarátmi, sedením pred telkou a pozeraním obľúbeného seriálu. Boli to naše ‚‚guilty pleasures‘‘, pri ktorých sme si veľa nenavyberali. Buď šla v telke Xena, Hercules alebo Čarodejnice. A nesmieme zabudnúť na Krok za krokom!
Titulná fotka: mailer_diablo, wikipedia/makewordart.com
