Master and Commander: Na opačnom konci sveta
Tento historický a dobrodružný veľkofilm z obdobia napoleonských vojen sa odohráva na palube britskej vojnovej lode HMS Surprise. Sledujeme príbeh rázneho kapitána Jacka Aubreyho (Russell Crowe) a jeho blízkeho priateľa, lodného lekára Stephena Maturina (Paul Bettany). Ich misiou je vystopovať a zneškodniť oveľa väčšiu a modernejšiu francúzsku loď, čo posádku zavedie na nebezpečnú plavbu okolo Južnej Ameriky až k úpätiu Galapág.
Film je postavený na absolútnej historickej presnosti, čo je aj hlavným dôvodom, prečo na palube Surprise neuvidíte žiadne ženy. Vtedajšie britské kráľovské námorníctvo bolo striktne mužským svetom, kde stovky mužov žili natlačené na minimálnom priestore po celé mesiace či roky. Pre ženy bolo miesto na palube vojnových lodí počas bojových misií v podstate nepredstaviteľné, ak nerátame ojedinelé historické výnimky v prístavoch.
Režisér Peter Weir by teda musel do príbehu vtesnať ženskú postavu, ktorá, ak by pracoval s historickou presnosťou, nedopadla v rukách rozzúrenej a spotenej posádky veľmi dobre. Mesiace plaviaci sa námorníci by sa po pohľade na ženu pravdepodobne zmenili na pomätencov.
Lawrence z Arábie
Tento monumentálny historický epos mapuje život britského dôstojníka T. E. Lawrencea počas prvej svetovej vojny. Lawrence je vyslaný na Arabský polostrov, aby zhodnotil situáciu arabského povstania proti Osmanskej ríši.
Vďaka svojej inteligencii, empatii a odvahe si získa dôveru miestnych kmeňov, zjednotí večne rozhádaných beduínov a povedie ich do partizánskej vojny. Film je hlbokou štúdiou geniality, ale aj postupného psychického rozkladu muža, ktorý uviazol medzi dvoma úplne odlišnými svetmi.
Napriek tomu, že film trvá takmer štyri hodiny, nevystupuje v ňom ani jedna hovoriaca ženská postava. V pozadí arabských kmeňov môžeme v niektorých záberoch zahliadnuť ženy ako komparz, no dejovo sú úplne neviditeľné. Dôvodom je vernosť historickej realite vojenských ťažení na púšti na začiatku 20. storočia a hlboko patriarchálna štruktúra vtedajších arabských bojových kmeňov, kde vojnu viedli výhradne muži.
Absencia výraznejších ženských postáv takisto podčiarkuje hlbokú vnútornú osamelosť samotného Lawrencea. Ak by sa však v príbehu objavila nejaká výraznejšia ženská postava, pravdepodobne by išlo o romantický motív, ktorý by Lawrenca vytiahol späť na stranu ľudskosti. Z jeho postavy sa naprieč dejom stáva legenda a ikona, ktorej ťarchu nesie veľmi ťažko. Ženská postava by tak mohla slúžiť na podčiarknutie jeho tragédie – alebo ako vyslobodenie.
Rambo: Prvá krv
Prvý diel slávnej akčnej ságy z roku 1982 je v skutočnosti komornou a drsnou drámou o veteránovi z Vietnamu. John Rambo, traumatizovaný bývalý člen špeciálnych jednotiek, prichádza do malého mestečka v štáte Washington hľadať priateľa z vojny. Namiesto toho však narazí na šikanu zo strany miestneho šerifa. Po brutálnom zatknutí v Rambovi zafungujú staré vojenské inštinkty. Utečie tak do blízkych lesov a rozpúta súkromnú partizánsku vojnu proti policajtom a národnej garde.
V celom filme prakticky nenájdeme žiadnu podstatnú ženskú postavu, dej sa krúti výhradne okolo mužov, zbraní a násilia. Tento koncept dokonale odráža realitu vietnamského syndrómu a psychického stavu vojakov, ktorí sa po návrate domov cítili úplne izolovaní. Rambo sa nedokáže zaradiť späť do civilnej spoločnosti, kde rodina či bežné vzťahy hrajú rolu; jeho svetom zostala vojna, hierarchia a boj o prežitie.
Tento film nepotreboval ženský element, pretože jeho hlavným motorom je toxický konflikt dvoch mužských svetov – namysleného šerifa, ktorý si chráni svoje teritórium, a zlomeného elitného zabijaka, ktorý chce mať len pokoj. Prítomnosť priateľky, manželky alebo súcitnej ženy by zjemnila surovú atmosféru filmu a zmenila by drsnú psychologickú drámu o opustenom veteránovi na klasický hollywoodsky akčný príbeh so záchranou milovanej osoby, čo tvorcovia nedovolili.
