Hoci každé Vianoce sú jedinečné, občas sa môže zdať, že sa každoročne podobajú ako vajce vajcu. Každý rok sa teta drhne kosťou z podkovičky, lebo s tromi promile v krvi už nevie zaostriť tak dobre, ako by si predstavovala.
Každý rok dostaneš aspoň jeden pár ponožiek a každý rok sa presne tieto hlášky premelú ovzduším aspoň dvadsaťkrát.
1. Vianoce nie sú o darčekoch
„Vianoce predsa nie sú o darčekoch, ale o tej atmosfére,“ hovorí mama, keď sa jej v novembri snažíš podsunúť myšlienku nového telefónu, a pokojne si pri tom utiera konferenčný stolík nejakou smradľavou gebuzinou.
Vážne? Tak prečo potom dva týždne pred oným večerom naštartuješ vrtuľu v análnej oblasti, prepneš do módu „nerušiť, posadol ma duch Vianoc alebo nejaká podobná kravina“ a zvyšok decembra už o inom ako o darčekoch nerozprávaš?
A prečo polovici našej populácie príde ako brilantný nápad zobrať si pôžičku práve v tomto období? Ak teda poznáš obchod, kde tú tvoju atmosféru predávajú za sedem stoviek, tak nás tam môžeš rovno nasmerovať. Vyzerá to totiž ako celkom férový biznis, ktorého by sme boli radi súčasťou.
2. Čosi málo o jedle…
Asi najfrekventovanejšie vety, ktoré počas sviatočného obdobia vychádzajú z úst jedného z tvojich sploditeľov, znejú ako „Nežer to!“, „Nechytaj to!“ a „Nech ti ani vo sne nenapadne približovať sa k čomukoľvek, čo by potenciálne v ktoromkoľvek paralelnom vesmíre mohlo prejsť tvojim tráviacim traktom“.
Teda, tú poslednú vetu sme trošku prikrášlili, lebo „páľ do r*ti od tej obloženej misy“ neznie tak idylicky, ako by sa k tejto téme patrilo. Je úplne jedno, že už dva týždne pred Štedrým večerom máte doma navarené a povypekané, že by ste uživili závodnú jedáleň a jeden menší kontinent, do Vianoc na to môžeš iba ak hádzať milé psie oči.
3. Možno donesie Ježiško
Od prvého decembra sú všetky tvoje potreby úplné tabu – občas dokonca aj tie biologické. Potrebuješ nové pero do školy? Možno si ho nájdeš pod stromčekom. Zubná kefka už vyzerá, akoby sa nepohodla s elektrickým prúdom alebo akousi živelnou katastrofou? Možno ti Ježiško donesie novú. A nebodaj sa vám ešte aj minul toaletný papier? Žiaden strach, Ježiško sa určite postará aj o toto.
Je úplne zbytočné, čo počas adventu budeš od mamy žiadať, ona má klapky na ušiach a overenú formulku, z ktorej ti tuhne krv v žilách. No a ak ti náhodou pred Vianocami predsa len čosi kúpi, pokojne aj toastový chlieb a dvadsať deka tresky v majonéze, nezabudne dodať tvoju obľúbenú vetu: „Ale to máš už k Vianociam, dobre?“
4. Užijeme si krásne Vianoce
Táto veta môže na prvý pohľad vyzerať celkom nevinne, no nenechajte sa zmiasť. Ona má totiž diametrálne odlišný význam, odvíjajúci sa od intonácie a jej umiestnenia medzi ostatnými súvetiami. V bežnej konverzácii, keď s kamarátkou preberáte predvianočný nátresk v obchodoch a najlepší recept na varené víno, je veta „Užijeme si krásne Vianoce“ len milou pomyselnou čerešničkou na torte.
Ale ako záver rozkošateného súvetia, obohateného o niekoľko invektív, ktoré znie asi takto: „Môžeš láskavo zdvihnúť svoju ctenú prdel zo sedačky, ísť vyniesť smeti a oznámiť tvojmu drahému otcovi, že hoci absolútne netuším, prečo som si ho vlastne vzala, mohol by byť užitočný aspoň pätnásť minút vo svojom úbohom živote a vyniesť z garáže krabice s ozdobami?
A ja zatiaľ zavolám jeho milovanej materi a vysvetlím jej, že naozaj nemáme tanier naviac a nemôže sa sem dovaliť deň pred Štedrým dňom na návštevu, lebo ju deportujem do Mexika. A potom si už užijeme krásne Vianoce!“ Vtedy to už naberá celkom iný charakter.
5. Urobíme si spoločnú fotku
V preklade to znamená, že sa päť neohrabaných a totálne nekompatibilných ľudí, ktorí sa nejakou nepodarenou hrou osudu stali príbuznými, budú snažiť natrepať do jedného záberu. Ideálne by bolo, keby ani jeden nemal zavreté oči a nebol uprostred uvoľňovania tlakov z brušnej dutiny alebo kýchania.
No a mama by, samozrejme, chcela, aby ste všetci pekne ladili, takže kvôli dvojminútovej paráde zašpiníš čisté tričko, v ktorom sa budeš nasledujúce dve hodiny váľať na gauči a prežierať všetkým, čo ti príde pod ruku.
Prvý pokus je odsúdený k neúspechu ešte skôr, ako vôbec začne. Druhý väčšinou tiež. A tie ostatné sú vlastne len pokračovaním série nevydarených fotografií, z ktorých napokon vyberiete to najmenšie zlo a obohatíte ním sociálne médiá. Deti zažijú virtuálnu spoločenskú potupu, rodičia majú radosť a všetko je presne tak, ako má byť.
