Príslovie „nevyhnutnosť je matkou vynálezu“ dokonale vystihuje pôvod niektorých receptov, ktoré dnes považujeme za lahôdky a veľa ráz si za ne aj ochotne priplatíme. No kedysi to tak vôbec nebolo a predstavovali jedlo chudoby.
Momentálne tieto jedlá však podávajú aj luxusné reštaurácie, aj keď sa v minulosti nepovažovali za také výnimočné. A hoci voľakedy boli pre mnohých z núdze cnosť, dnes si na nich pochutnávajú gurmáni z celého sveta. Niektoré jedlá mali síce „chudobný“ začiatok, no o to lepšie pokračovanie. Toto sú niektoré z nich:
Pizza
Tradičná talianska pizza sa skladá z jednoduchých surovín, ako je olivový olej, paradajky a bylinky. Vznikla v Neapole, kde boli ľudia chudobní. Cesto s lacnými paradajkami, ktorým sa začalo v tej dobe v Taliansku veľmi dobre dariť, bolo jednoduché, cenovo prístupné a navyše veľmi chutné.
Tak sa stala pizza jedným z ich hlavných jedál, ktoré si mohol dovoliť každý, a nikto nepremýšľal o tom, že tento pokrm môže byť aj sofistikovanejší.
Status pizze sa však zmenil vďaka kráľovnej Margherite. Raz chcela vyskúšať jednoduché jedlo, takže jej kuchár pripravil pizzu s prísadami pripomínajúcimi farby talianskej vlajky. Kráľovná bola ohromená týmto pokrmom a pizza Margherita, ktorá bola potom pomenovaná po nej, sa stala symbolickým talianskym pokrmom.
Sushi
Prvýkrát sa sushi objavilo veľmi dávno, už vo štvrtom storočí pred naším letopočtom v juhovýchodnej Ázii. Rybári v tých časoch používali ryžu na konzervovanie rýb. Potom do hmoty z tejto suroviny vložili rybu, aby sa nepokazila. Ryža následne prirodzene skvasila a vďaka tomu ryba aj za pár mesiacov nezhnila.
Dlhé roky túto kyslastú ryžu vyhadzovali ako odpad, kým neprišli na to, že to spolu chutí veľmi dobre. A tak to začali chudobní japonskí rybári jesť. Ceny sushi dramaticky vzrástli až v 20. storočí.
Tiramisu
Tiramisu majú v obľube mnohí milovníci dezertov. Kombinácia vajec, mascarpone, sušienok a kávy vytvára špecifickú chuť, ktorá si získala silnú fanúšikovskú základňu.
Mnohé talianske regióny súťažia o právo nazývať sa vlasťou tohto slávneho dezertu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa však vytvoril v talianskom meste Treviso v roku 1970. Avšak, jeho pôvod vôbec nemá také luxusné korene, ako by sa mohlo zdať.
Základ dezertu, čiže šľahaný vaječný žĺtok s cukrom, vraj v tej dobe slúžil ako energetický nápoj pre bežných pracovníkov tohto mesta v regióne.
Losos
Túto pochúťku si veľmi radi vychutnávajú mnohí milovníci rýb. No väčšina z nás ho neje príliš často, keďže je kvalitný losos väčšinou známy aj svojou vyššou cenou. No niekedy to bolo, prekvapivo, jedlo chudobných Škótov, ktorí si ho vychutnávali pomerne často, keďže bol v ich končinách ľahko dostupný.
Cestoviny
Počas renesancie zachránili pred hladom mnohých chudobných Talianov práve cestoviny v kombinácii so zeleninou, syrom a cesnakom. Tunajší jedli cestoviny holými rukami, pretože chudoba nemala príbor. Toto jedlo sa už v 16. storočí stalo neoddeliteľnou súčasťou menu Talianov a je to tak dodnes.
Podávajú ho i mnohé luxusné reštaurácie a za pochúťku, ktorú kedysi jedli ľudia z najchudobnejších vrstiev, si dnes mnohé podniky účtujú vysoké sumy.
Homár
Kedysi sa aj homár považoval za jedlo nemajetných. Ak sa ním nekŕmila chudoba, tak sa používal ako hnojivo a vyrábali sa z neho návnady na ryby. Dávali ho predovšetkým otrokom, väzňom, učňom a deťom, a to tak často, že im z neho už bolo zle.
No dnes je, ako vieme, všetko inak, avšak prečo? Keď Angličania prišli na to, ako ho správne pripravovať, aby vytvorili pochúťku, jeho prestíž a tým aj cena rapídne vzrástli.
Kaviár
Na celom svete sa kaviár považuje za delikatesu, niečo, na čom si väčšinou pochutnávajú ľudia, ktorí teda rozhodne nemajú hlboko do peňaženky. No, paradoxne, vždy nebol považovaný za synonymum bohatstva, skôr naopak.
Toto jedlo bolo v 19. storočí v Amerike úplne bežné. Tunajšie vody boli totiž bohaté na jesetera. Dokonca sa jeho ikry podávali v krčmách zadarmo, pretože ich slanosť podporila predaj piva. Nadmerný lov tejto ryby ale zapríčinil, že sa ceny kaviáru zdvihli na dnešnú úroveň.
Ustrice
Podobný osud ako kaviár, mali aj ustrice. V polovici 19. storočia sa ich v Amerike vyskytovalo obrovské množstvo, preto boli lacné a konzumovala ich predovšetkým chudobná vrstva. Časom sa však ich výskyt vďaka nadmernej popularite zredukoval a ceny sa zvýšili.
