Školské jedálne boli svojím spôsobom malým vesmírom. Miestom, kde vznikali prvé kamarátstva, tajné lásky aj každodenné dramatické situácie typu: „Prosím ťa, zješ za mňa ten špenát?“ Niektoré obedy zmizli z tanierov rýchlosťou svetla, pri iných sa deti tvárili, akoby im práve pokazili celý deň.
Aj roky po škole však mnohé z týchto jedál vyvolávajú silnú nostalgiu. Stačí jediná vôňa, pohľad na hliníkový príbor alebo zmienka o dukátových buchtičkách a človek je okamžite späť v školskej jedálni s plastovým podnosom v ruke.
Vybrali sme jedlá, ktoré kedysi rozdeľovali Slovensko na dva tábory – jedni ich milovali, druhí by ich najradšej vymazali z dejín gastronómie.
Dukátové buchtičky: Absolútny kráľ školských jedální
Ak existovalo jedlo, kvôli ktorému boli deti ochotné prežiť aj písomku z matematiky, boli to práve dukátové buchtičky s vanilkovým krémom. Pre mnohých ide dodnes o najikonickejší školský obed všetkých čias.
Sladké pečivo zaliate teplým vanilkovým pudingom malo zvláštnu schopnosť zmeniť náladu celej triedy. Zrazu boli všetci spokojní a dokonca ochotní zjesť aj polievku.
Samozrejme, existovala aj druhá skupina ľudí. Tá tvrdila, že buchtičky boli rozmočené, podozrivo mokré a po treťom súste už človeka bolela hlava od cukru. No priznajme si to otvorene – väčšina Slovákov by si ich dnes dala okamžite znova.
Ryžový nákyp bol buď láska, alebo čistá trauma
Na prvý pohľad nevinne vyzerajúci obed. Ryža, ovocie, sneh z bielkov a trochu škorice. V realite však išlo o jedno z najkontroverznejších jedál školských jedální.
Niektoré deti ho milovali a brali si dokonca dupľu. Iné sa pri pohľade na rozvarenú ryžu s teplým ovocím psychicky lúčili so životom.
Najväčším problémom bolo, že každá školská jedáleň ho pripravovala úplne inak. Niekde bol nadýchaný a sladký, inde pripomínal zvláštnu tehlu s marhuľovým kompótom.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
