Filmový priemysel bol odjakživa postavený na riskantnej rovnici: čím väčšie ambície, tým vyšší rozpočet a tým hlbší pád v prípade neúspechu. Historické eposy sú v tomto smere špecifickou kategóriou. Vyžadujú tisíce komparzistov, detailné kostýmy, gigantické kulisy a často aj vrtošivé hviezdy, ktoré si uvedomujú svoju nenahraditeľnosť. Dejiny kinematografie sú dláždené príbehmi o vizionárskych režiséroch, ktorí chceli oživiť minulosť, no namiesto toho takmer zlikvidovali budúcnosť svojich materských štúdií.
Dnes sa veľkolepých historických eposov točí omnoho menej, keďže štúdiá stávkujú skôr na superhrdinovské filmy a overené značky. Tie sa veľakrát vracajú späť do obehu práve kvôli peniazom. Peniazom, ktoré originálny historický epos nemá šancu zarobiť. Sem-tam sa ale objaví nejaký malý zázrak, ako napríklad Posledný duel od Ridleyho Scotta.
Dnes sa však pozrieme na historické filmy, ktoré takmer zruinovali celý Hollywood. Ak sa jedno štúdio kvôli jednému filmu ponorí do problémov, môže to spôsobiť apokalyptickú reťazovú reakciu. Pozrime sa napríklad na obchod medzi Warner Bros., Netflixom a Paramountom. Obrovský obchod, ktorý v princípe nemusí zmeniť nič, vyvoláva katastrofické vlny už teraz. Vlny, aké vedeli vyvolať aj tieto historické filmy.
Kleopatra (1963): Egyptská kráľovná, ktorá potopila Fox
Ak existuje jeden film, ktorý definuje pojem „produkčné peklo“, je to Kleopatra s Elizabeth Taylor v hlavnej úlohe. Pôvodný rozpočet bol stanovený na vtedy slušné 2 milióny dolárov (čo bola na tú dobu už obrovská suma). Nikto však netušil, že konečný účet sa vyšplhá na astronomických 44 miliónov, čo by po započítaní dnešnej inflácie predstavovalo viac ako 400 miliónov dolárov.
Problémy začali hneď na začiatku. Taylorová ochorela, čo si vyžiadalo mesiace odkladov, počas ktorých sa platili drahé kulisy postavené v daždivom Anglicku. Keď si štúdio uvedomilo, že Egypt v Londýne nevyčaruje, všetko sa zbúralo a postavilo nanovo v Taliansku.
Elizabeth Taylor sa stala prvou herečkou, ktorá dostala honorár milión dolárov, no jej požiadavky na luxus a škandalózny románik s Richardom Burtonom stáli štúdio 20th Century Fox milióny navyše. Štúdio muselo predať obrovské pozemky v Los Angeles (dnešné Century City), aby prežilo. Paradoxom je, že Kleopatra bola najzárobkovejším filmom roku 1963, no kvôli šialeným nákladom bola v strate ešte niekoľko rokov.
Waterloo (1970): Koniec drahých bitiek bez CGI
V čase, keď neexistovali digitálne triky, bola jediná cesta, ako zobraziť bitku s 20 000 vojakmi, jednoduchá – skutočne tam tých 20 000 ľudí mať. Režisér Sergej Bondarčuk (posilnený predošlou niekoľkodielnou filmovou adaptáciou eposu Vojna a mier) získal pre svoj epos o Napoleonovej poslednej porážke podporu sovietskej armády. K dispozícii mal celé pluky vojakov, ktorí mesiace trénovali dobovú taktiku.
Hoci film dodnes fascinuje historickou presnosťou a vizuálnou veľkoleposťou, jeho rozpočet (cca 35 miliónov dolárov) bol na tú dobu neúnosný. Komerčný neúspech Waterloo mal pre Hollywood jeden zásadný následok: pochoval plánovaný projekt Stanleyho Kubricka o Napoleonovi. Štúdiá sa tak zľakli historických bitiek, že trvalo desaťročia, kým sa niekto opäť odvážil na podobnú mierku.
Kubrickov film mal pritom nábeh na to, že by sa stal najlepším historickým filmom všetkých čias. Tento americký génius film o francúzskom dobyvateľovi plánoval dlhé roky s ochromujúcou presnosťou a plánoval jeden z najväčších filmov všetkých čias. Bohužiaľ, cena za Waterloo štúdiá odstrašila až príliš.
Nebeská brána (1980): Film, ktorý zabil štúdio United Artists
Kým Kleopatra štúdio Fox „len“ takmer zruinovala, westernový epos Nebeská brána štúdio United Artists skutočne pochoval. Režisér Michael Cimino, čerstvý držiteľ Oscara za Lovca jeleňov, dostal od štúdia voľnú ruku. Bola to fatálna chyba.
Cimino bol posadnutý detailmi. Nechal postaviť celé historické mestečko, potom ho nechal zbúrať, lebo ulica bola o pár centimetrov užšia, než chcel. Nechal postaviť zavlažovací systém na lúku, aby mala presne ten odtieň zelenej, ktorý si vysníval.
Natáčanie sa vlieklo, náklady stúpli z 11 miliónov na 44 miliónov a United Artists sa ocitlo v platobnej neschopnosti. Film bol po premiére totálnym prepadákom a štúdio muselo byť predané spoločnosti MGM. Totálna katastrofa. Éra, keď režiséri vládli Hollywoodu, týmto filmom definitívne skončila a moc sa vrátila do rúk manažérov v oblekoch.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
