Toto pravidlo naďalej platí, no najväčšími ťahúňmi Hollywoodu stále zostáva niekoľko blockbusterových režisérov, ktorí tam nosia doslovný titul stvoriteľa kapitalistickej zeme – Christopher Nolan, Denis Villeneuve a James Cameron. Ich snímky vedia do štúdiovej peňaženky naniesť miliardy dolárov, čo je pre bežného filmára nepredstaviteľné.
Ostrov hrdlorezov (1995): Pirátsky potopený koráb
Hoci pirátske filmy vnímame dnes vďaka Pirátom z Karibiku ako zlatú baňu, v 90. rokoch to bol prekliaty žáner. Režisér Renny Harlin sa rozhodol oživiť pirátsky mýtus s filmom Ostrov hrdlorezov. Produkcia bola od začiatku poznačená chaosom – scenár sa prepisoval za pochodu, herci odstupovali a stavba obrovských lodí v plnej veľkosti stála majland.
Výsledkom bol prepadák takých rozmerov, že štúdio Carolco Pictures (ktoré nám dalo hity ako Terminátor 2 či Rambo) vyhlásilo bankrot šesť týždňov pred premiérou. Filmu, ktorý stál 98 miliónov dolárov, sa z kín vrátilo len niečo vyše 10 miliónov. Hollywood na pirátov zanevrel na celé desaťročie, kým si Johnny Depp nenavliekol kostým Jacka Sparrowa a Hans Zimmer nesadol za klavír.
Alexander Veľký (2004): Keď ambície nestačia
Oliver Stone chcel vytvoriť definitívny portrét najväčšieho dobyvateľa histórie. S rozpočtom 155 miliónov dolárov, Colinom Farrellom a Angelinou Jolie mal všetky predpoklady na úspech. Realita však bola iná. Film sa topil v historických detailoch, no divákov nudil rozvláčnym tempom a kontroverzným stvárnením Alexandrovho súkromia.
Hoci film technicky nezlikvidoval štúdio Warner Bros. (ktoré je príliš veľké na to, aby ho položil jeden film), spôsobil masívne straty a na dlhé roky odradil tvorcov od natáčania drahých eposov z antiky. Bol to jasný signál, že ani veľké meno režiséra a hviezdne obsadenie nezaručia, že sa investícia vráti.
Prečo Hollywood stále riskuje?
Otázkou zostáva, prečo štúdiá do týchto projektov napriek spomenutým prepadákom sem-tam znova investujú. Odpoveď je jednoduchá: „Oscarová návnada“ a prestíž. Historické eposy sú vizitkou štúdia. Keď sa podaria (ako napríklad Titanic od Jamesa Camerona, ktorý bol tiež považovaný za istý prepadák, no stal sa najúspešnejším filmom svojej doby), dokážu zmeniť históriu a priniesť miliardy.
Piráti z Karibiku sú napríklad dnes považovaní za absolútnu klasiku a v prípade Gladiátora od Ridleyho Scotta ide o niečo podobné. Dnes sa situácia javí ako iná hlavne vďaka digitálnym technológiám. Režisér už nepotrebuje 20 000 vojakov, stačí mu 200-členný tím veľmi šikovných grafikov z firmy ILM či Weta Digital. Napriek tomu zostáva čaro (a riziko) historického eposu stále prítomné.
