Niektorí lekári na Slovensku si od pacientov pýtajú peniaze aj tam, kde by nemali. Mnohí ľudia tak po návšteve ambulancie odchádzajú s pocitom, že im niečo „nehrá“. Zaplatíš pár eur za recept, inokedy za telefonát alebo potvrdenie pre zamestnávateľa – a máš pocit, že je to normálne. No nie je. Ministerstvo zdravotníctva preto vydalo jasné stanovisko, ktoré tieto nejasnosti konečne pomenúva.
Problém pritom nie je nový. V posledných rokoch sa pacienti čoraz častejšie sťažujú na neprehľadný systém poplatkov, ktoré sa líšia od ambulancie k ambulancii. Kým jeden lekár niečo považuje za bežný úkon, druhý to spoplatní ako „nadštandard“. A keďže väčšina ľudí sa v legislatíve nevyzná, často jednoducho zaplatia – aj za to, čo mali dostať zadarmo. Téme sa venoval portál Startitup.
Kde končí ochota pacienta a začína porušovanie zákona
Podľa najnovšieho usmernenia rezortu zdravotníctva ambulancie nesmú účtovať poplatky za rezerváciu termínu, za vydanie receptu či vystavenie potvrdenia. Bezplatné majú zostať aj administratívne úkony, ktoré priamo súvisia s liečbou. To znamená, že ak si ideš po e-recept, návrh na kúpeľnú liečbu či výmenný lístok, lekár od teba nemá právo pýtať peniaze.
Rovnako neoprávnené je aj spoplatnenie tzv. prednostného vyšetrenia, keď ti niekto ponúkne „rýchlejšie vybavenie“ výmenou za poplatok. Zdravotná starostlivosť, ktorá je súčasťou základného balíka služieb hradených z verejného poistenia, musí byť dostupná každému bez doplatkov.
A áno, dokonca aj maličkosti ako klimatizácia v čakárni, jednorazové návleky na topánky či iné drobnosti sú podľa ministerstva súčasťou bežného komfortu, ktorý by pacient nemal hradiť zo svojho vrecka.

Realita je však iná
Hoci legislatíva znie jasne, prax ukazuje, že mnohé ambulancie tieto pravidlá ignorujú. Prieskum Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z roku 2023 odhalil, že bezplatné zdravotníctvo je na Slovensku skôr mýtus. Ľudia pravidelne doplácajú nielen u zubárov, ale aj za rôzne chirurgické výkony.
Zarážajúce sú aj zistenia o platbách za výber operatéra – priemerne ide o približne 335 eur navyše. Výška poplatkov sa pritom výrazne líši podľa zariadenia a často nie je nikde verejne uvedená. Výsledkom je chaos a neistota, ktorá podrýva dôveru pacientov v systém.
Úrad upozorňuje, že chýbajúca transparentnosť cenníkov spôsobuje, že verejnosť vníma zdravotníctvo ako platenú službu, hoci mnohé úkony majú byť hradené zo zdravotného poistenia.
Ako sa môžeš brániť
Ak máš podozrenie, že ti v ambulancii účtujú nelegálny poplatok, máš viac možností, ako sa ozvať. Požiadaj o podrobný doklad s presným názvom úkonu a over si, či je v súlade s oficiálnym cenníkom. Ten musí byť podľa zákona umiestnený na viditeľnom mieste v čakárni – nie na dverách ani niekde v zásuvke.
Ak lekár cenník nemá, môžeš ho oň požiadať. A ak ti odmietne vydať doklad, kontaktuj svoju zdravotnú poisťovňu, vyšší územný celok alebo priamo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tieto inštitúcie majú právomoc preveriť situáciu a ambulancii udeliť pokutu, ktorá ide do krajského rozpočtu.
Lekári síce môžu niektoré doplnkové služby spoplatniť, ale len vtedy, ak sú vopred jasne a transparentne uvedené v cenníku. Ak ti teda niekto povie, že ide o „administratívny poplatok“, no nevie ti vysvetliť, za čo presne, máš právo odmietnuť zaplatiť.
Transparentnosť ako kľúč k dôvere
Zdravotníctvo stojí a padá na dôvere. Ak pacienti nevedia, za čo platia, a ak majú pocit, že sa s nimi „hrá nefér hra“, vzniká napätie na oboch stranách. Ministerstvo preto apeluje na ambulancie, aby prestali s nelegálnym účtovaním a správali sa transparentne.
Pacienti by si zároveň mali uvedomiť, že majú právo odmietnuť platiť za základné služby – a že zákon stojí na ich strane. Len ak sa obe strany naučia fungovať otvorene, prestane sa z bezplatnej zdravotnej starostlivosti stávať luxusný tovar, ktorý si nie každý môže dovoliť.





















