Ľudia sa nevedomky delia do dvoch skupín. Na tých, ktorým dokáže rozkvitnúť aj umelý kvet, a na tých, ktorým ten umelý kvet zahynie. Ak patríš do druhej skupiny, vedel by si z rukáva vysypať milión dôvodov, prečo tvoj zelený spolubývajúci prišiel o život. Pokiaľ si samozvaný kazisvet všetkej črepníkovej zelene, určite sa spoznáš v niektorej z nasledujúcich situácií.
Prelial si
O nového člena domácnosti sa snažíš príkladne starať. Až tak, že ho polievaš každý deň. Veď kvety predsa potrebujú pre život vodu, preto mu dopraješ. Na hodinách biológie ti ale unikla jedna dôležitá informácia: že príjem dva litre tekutín za deň je pre človeka, nie pre to malé úbožiatko. Tvoj zelený spoločník akosi neprosperuje. Jeho život si utopil vo vodnom náleve.
Nepolial si
Už neurobíš takú chybu ako minule. Menej je niekedy viac. Radšej poleješ rastlinku raz za týždeň, ako by ti mala opäť zhniť. Vzápätí si to však premyslíš a zhodnotíš, že aj raz za týždeň je veľa. Možno preto stačí poliať raz za mesiac. A vlastne, nie je aj to príliš?
Hovoríš priveľa
„S kvetmi musíš mať vzťah, musíš sa s nimi rozprávať,“ poradila mamka a odvtedy netrpíš samovravou. Svoje dlhé kecy nazývaš inteligentným dialógom. Máš bútľavú vŕbu, ktorej sa vyžaluješ. Máš svojho malého zeleného parťáka. Tvoj črepníkový kamarát dennodenne počúva o tvojich malých úspechoch a veľkých pádoch. Nepovie nič, lebo nemôže. Jeho malú kvetinovú hlavu plníš svojím duševným odpadom, až jedného dňa exploduje. A to doslova.
Len do počtu
Máš kvet a basta. Tam si skončil. Umelé ti už liezli na nervy, tak prečo ich nenahradiť živou krásou? Veď starostlivosť oň nebude náročná, ono to pôjde samo. Ten chudák uväznený v kvetináči sa predsa sám poleje, ostrihá, pohnojí, presadí. Všetko teda necháš na prírodu a nestaráš sa. Tvoj kamoš vzdáva životný boj. Po mesiaci začneš opäť pestovať radšej umelé.
Proste zabudneš
S prvým jarným vánkom presťahuješ rastlinku na čerstvý vzduch. Čo by jej už len mohlo ublížiť… Napríklad tvoja zábudlivosť v kombinácii s horúcim letným slnkom, ktoré jej spálilo všetky lístky. Alebo tvoja krátka pamäť v spojení s krutými slovenskými mrazmi.
Zničil si nezničiteľné
„Tento je nezmar. Prežije aj u teba,“ s nádejou v hlase svojich najbližších dostávaš ďalší kvietok do svojej zbierky. Ty však poznáš pravdu. Vieš, že bude len ďalší v poradí a jeho osud v tvojich rukách je dávno spečatený. Zničil si to, čo by nevyhubila ani atómovka. Fikus, brečtan aj čínska ruža na teba pozerajú z kvietkového nebíčka.
Si bádateľ
Vedci by mali z teba radosť. Vieš presne popísať rozkladný proces zhnitého kaktusu či dĺžku vyschnutia listu fialky. Každý nový kvietok je vítaný pokusný králik. Tvoje malé súkromné laboratórium je okenný parapet a obeťami zelení spolubývajúci, ktorí ti mali dávať kyslík.
Nedávaš im mená
Tvoj vzťah s rastlinou je striktný: hlavne žiadne mená. Po tom, čo na večnosť odišli Gertrúda aj Žaneta, rastlinky v zbierke už len čísluješ. Súcitíš s multioteckom Borisom a chápeš, prečo si nepamätá všetky bývalky. V skratke, na tvoje pestovateľské schopnosti by nestačil jeden kalendár.
Bojíš sa
Keď uvidíš prvý hnedý list, spozornieš. Katastrofa je na svete. Na čelo ti vystúpia kropaje potu a tvoje pazuchy sú obrovskou inšpiráciou pre kartografov. Situáciu dôverne poznáš a obávaš sa najhoršieho. Čo ak tvoj miláčik neprežije… Ďalšiu kvetinovú stratu už nezvládneš.
Tešíš sa z maličkostí
Kvetináče v tvojej domácnosti sú pod neustálym drobnohľadom. Skáčeš dva metre, keď objavíš nový pichliač alebo keď tvoj zverenec zakvitne. Rovnako sa tešíš z prvého zeleného výhonku, ktorý sa v črepníku pomaly derie na svet. S nádejou očakávaš a tŕpneš, čo sa z toho vykľuje. Že je to burina? Nevadí. Predsa ti len niečo vyrástlo.
Malý krok pre ľudstvo, veľký pre teba
Napriek všetkým neúspešným pokusom máš vyhliadnutú novú rastlinku. Veríš, že teraz to už zvládnete. Prežila cestu z obchodu domov a to je veľký míľnik. Dožila sa prvého rána – je čas na oslavu. Vydržala s tebou rok? Vau, si nádejný pestovateľ!
