Deti dokážu byť milé aj poriadne neposlušné, no niekedy sa za ich správaním môže skrývať niečo oveľa vážnejšie. Odborníci varujú, že určité znaky osobnosti sa môžu objaviť už v predškolskom veku. Ide o správanie, ktoré rodičov znepokojuje, no málokto vie, čo presne znamená.
Ako odlíšiť bežnú neposlušnosť od niečoho, čo si vyžaduje odbornú pozornosť? Britský portál The Telegraph v článku odhaľuje, čo hovoria odborníci o deťoch s neobvyklými emočnými a sociálnymi reakciami.
Každý rodič vie, že deti dokážu byť náročné – občas rozkošné, inokedy úplní malí démoni. Ale čo ak správanie rozmaznaného batoľaťa alebo náladového tínedžera nie je len obyčajným vzdorom, ale ukazuje na niečo oveľa závažnejšie? Vzrastajúca skupina svetových odborníkov tvrdí, že psychopatia – porucha osobnosti spojená s bezcitným a často kriminálnym správaním – sa dá odhaliť už v detstve.
Znepokojivé správanie u detí v predškolskom veku
Prof. Essi Viding z University College London patrí medzi odborníkov skúmajúcich túto kontroverznú oblasť. Podľa jej výskumov možno už u troj- až štvorročných detí identifikovať správanie, ktoré môže zvýšiť riziko vzniku psychopatie. Ide o kombináciu sociálnych, emočných a behaviorálnych znakov.
„Rodičia aj odborníci sa správne zdráhajú označiť deti za psychopatické, pretože ide o diagnózu u dospelých,“ vysvetľuje Viding. „Ale osobnosť sa netvorí až po osemnástke – niektoré deti prejavujú tieto znaky už od malička.“ Ako matka dvoch chlapcov vo veku tri a šesť rokov priznáva, že to znie desivo. Obaja občas bijú, kopú, zápasia, sem-tam aj hryzú, ťažko sa delia, ešte horšie sa ospravedlňujú a často plačú, keď nedostanú, čo chcú.
Ako však rozoznať, či ide len o bežné správanie detí, ktoré testujú hranice a ešte nevedia zvládať svoje emócie, a nie o znaky psychopatie? Prof. Viding rozlišuje medzi nevhodným správaním a tzv. poruchou správania spolu s CU črtami (bezcitnosť-neemocionálnosť) – deti, ktoré nemajú empatiu a emocionálne reakcie sú u nich utlmené.
„U detí už od troch rokov možno identifikovať, ktoré sú menej ovplyvnené smútkom, strachom alebo trápením iných ľudí, ťažšie regulujú svoje emócie, keď sú frustrované, a ktoré sú náchylnejšie k fyzickej agresii,“ vysvetľuje Viding. Ranná identifikácia však neznamená, že dieťa sa definitívne stane dospelým psychopatom, ale zvyšuje to riziko v porovnaní s rovesníkmi.
Kľúčové znaky psychopatie
Psychopatia, podobne ako iné poruchy osobnosti, existuje na škále od miernej po ťažkú. U detí sa odhaduje, že asi jedno percento populácie má kombináciu poruchy správania s CU znakmi. Porucha správania – extrémne rušivé správanie – je častejšia a postihuje 2 až 5 % detí vo veku 5 – 12 rokov, ale nie všetky tieto deti majú vysoké CU znaky.
Tri hlavné oblasti, v ktorých sa tieto deti líšia od rovesníkov:
- Emočná odozva: Nezaujímajú sa o utrpenie iných. Ak berú hračku inému dieťaťu a spôsobia mu plač, necítia výčitky ani sa nechcú správať lepšie.
- Spojenie medzi činom a následkami: Trest alebo strata odmeny ich menej ovplyvňuje, ťažko chápu súvislosť medzi nesprávnym konaním a dôsledkami.
- Seba-centrickosť: Nepoteší ich radosť iných – naopak, kladú seba na prvé miesto.
Niektoré prípady sú ešte extrémnejšie – prof. Viding sa stretla s deťmi, ktoré úmyselne zabíjali živé tvory pre zábavu. „Chýbajú im základné ľudské kvality, čo je mimoriadne znepokojujúce,“ hovorí. Výskum naznačuje, že genetika zohráva veľkú rolu. CU znaky majú silný dedičný základ, hoci nikto sa nerodí psychopatom a gény nie sú presným osudom. Prostredie a výchova tiež formujú, ako mozog spracováva emócie. Deti ohrozené psychopatiou reagujú slabšie na emócie, majú často nízky pokojový tep a lepšiu odolnosť voči stresu.
Hoci niektoré deti môžu mať rizikové znaky už od útleho veku, nie je všetko stratené. Štúdie ukazujú, že ak takéto dieťa vyrastá v láskavej rodine alebo dostáva adekvátnu podporu a terapiu, môže sa jeho správanie zlepšiť. Rodičia sa môžu naučiť prispôsobiť výchovu, pomôcť dieťaťu regulovať emócie a pracovať s odborníkmi. „Čím skôr sa zasiahne, tým lepšie, ale aj u dospievajúcich a dospelých je možné efektívne zmeniť správanie. Žiadne dieťa nie je predurčené stať sa psychopatom,“ uzatvára Viding.
