Ak si sa narodil v roku 1990, dnes by si mal mať 28 rokov. Fu, ten čas ale letí. Ostaňme predsa len v minulosti a zaspomínajme si spolu, aké to bolo vyrastať v rokoch 1990-1999. Tak čo, spomínaš si ešte, aké bolo tvoje detstvo? 

1. Nerev toľko!

Keď sme boli malí, rodičia nás nechali vyrevať. Ak si si náhodou trúfol spustiť ešte väčší plač, možno sa ti ušlo zo dve po zadku, alebo niekto z tvojich rodičov zakričal: no hoď sa o zem, aj tak nič nedostaneš. Dnes sú výchovné metódy o 9 levelov vyššie. Deti sa dnes už dajú jednoducho kúpiť. Za mobil, za tablet, za nákupy, za obed v mekáči… za hocičo. Hlavne nech sú chvíľu ticho.

2. Hračky

Azda najlepšou vecou na detstve boli hračky. Oranžovú tatrovku mal snáď každý. Zbierali sme kartičky, lepili si po stene plagáty spevákov aj futbalistov, no hlavne sme boli rozlietaní vonku a bolo ťažké nás dostať domov. Najlepšie hry boli na preliezkach, na ihrisku, pred panelákmi. Hrali sme schovku, nahánačky, Kráľu, kráľu daj vojáčka, Sochy a rôzne iné. Stavali sme bunkre, vyrábali si meče, pištole z dreva. Vždy sme sa vedeli vynájsť. Dnešná Kinder Mafia počúva ťažkých raperov a všetci nahlas spievajú, že ich vychovala ulica. Áno, tatko podnikateľ, mamka ministerka a dovolenky 3x za rok. Niektoré zážitky si ale za peniaze nekúpiš a tie z detstva už vôbec nie.

3. Oblečenie

S detstvom v minulosti sa spájalo aj typické obliekanie. Nosil si veci zdedené po staršom bratovi (dobre, niektorí aj po sestre) a bolo ti to úplne jedno. A nielen tebe, nikto z tvojich kamarátov sa z teba nesmial. Mali sme jeden outfit do školy a jeden ,,na doma“, ktorý sme nosili až pokým nebol úplne špinavý od každodenných dobrodružstiev na ihrisku. Dnes rodičia svoje deti prezliekajú 5x za deň. Stačí, že mu vyletí slina a už aj utekajú do skrine po najnovšie tričko z nejakého značkového butiku.

4. Pozdravil si tetu?

Aj istá dávka slušnosti zaznamenala progres. Kedysi sme museli zdraviť každého, pretože sme vedeli, že keby to povedia rodičom, boli by problémy. Bolo jedno či si susedu z vedľajšieho paneláku počas dňa pozdravil 7x: „Dobrýýýý teta“. Hlavne, že si pozdravil a teta potom tvojmu otcovi povie, že ten váš Peťko je ale dobrý chlapec. A aké je to dnes? Dnešné deti sa na vás akurát tak…

5. Keď ti kamarát nechtiac ublížil, prepáčil si mu to a doma si to ani nepovedal

Dnes sú deti akési iné. Všetko sa žaluje, všetci sa hnevajú. Staršia generácia si veľmi dobre pamätá, že domov sa nechodilo len so deravými teplákmi, ale s aj s piatimi modrinami a rozbitými kolenami.

6. Mená detí

Kedysi fičali slovenské mená. No ruku na srdce – v každej partii bol Peťko, Jožo, Miško, Lukáš a Zuzka či Anička. Dnešné deti sa volajú rôzne. Mia, Jesica, Artur, Anna Maria, Liliana, Nathanael. Také… rýdzo slovenské. No a potom to prišlo. Obdobie dávať mená z telenoviel.

7. Zjedz to! 

Pri jedení to bolo úplne jednoduché. Musel si zjesť všetko, čo sa navarilo, pretože si vedel, že inak budeš hladný.

8. Pozeranie rozprávok od 6 rána

Ak si chcel pozerať dobré rozprávky, vedel si, že si v sobotu ráno musíš privstať, pretože tie najlepšie boli ako prvé už od skorého rána.

9. Prázdniny u babky

Najkrajšie obdobie v roku boli prázdniny u babky. O babkinej kuchyni boli chýry po celej dedine, no ty si sa aj tak tešil ako budeš s kamarátmi lietať na bicykli a kto naletí na váš žartík s peňaženkou na motúziku.

10. Vreckové

Všetky peniaze, ktoré sme mali, boli našetrené z narodenín či menín. Nekupovali sme si za ne oblečenie, ale pedro žuvačky či kyslé lízatká.

11. Keď si volal kamaráta von, tak si musel zazvoniť na zvonček, pretože v tých časoch mobil nikto nemal

,,Dobrý teta, môže ísť Paľko von?“

12. Na každý výlet sa brali rezne s chlebom a uhorkou

Typické pre Čechov a Slovákov stále sú, boli a aj budú, rezne. Je jedno či cestuješ vo vlaku, či ideš autobusom na výlet, alebo idete s rodičmi na turistiku. Rezne v ruksaku proste musia byť. Poznali to už naši starí rodičia, rodičia, vyrastali sme na nich my a učíme to aj naše deti. Rezne sú jednoducho nenahraditeľné. Najhoršie je však to, keď ich niekto pred vami začne jesť a vy ich zrovna vtedy nemáte.

13. Na rodinných oslavách sa vždy našiel niekto, kto nám dovolil namáčať malíček do alkoholu a olízať ho

Keď zábava na svadbe, či nejakom okrúhlom jubileu začala gradovať, vždy si vedel za kým a kedy máš prísť, aby ti dovolil namočiť prst do slivovice a ty si ho mohol oblízať.

14. Naše jediné problémy boli, kedy pôjdeme von, a kedy nám otcovia opravia bicykle

15. Keď babka napiekla buchty, vždy sme ukradli aj pre kamarátov

16. Auto si pamätalo všetky vojny 

V tom čase naši otcovia nemali autá značky BMW či Mercedes, no aj tak sme boli najväčší frajeri, keď si nás ako 5-ročných posadili na kolená, aby sme mohli šoférovať. Červené Žiguli ti závidelo celé sídlisko. Bolo jedno, že je špinavé, hrdzavé, že hučí ako vetrieska či traktor. Bolo naše, a to sa počítalo.

17. Keď dievčatá prišli zo školy, vždy kočíkovali deti všetkým susedám naokolo

18. Vyváranie plienok

Ak si mal mladšieho súrodenca veľmi dobre si pamätáš ako babka v zástere či mama vytiahla na sporák obrovský plechový hrniec a vyvárala plienky, do ktorých tvoj nepodarený brat nakadil. Potom už len počkali, kým vykukne slnko a hybaj s plienkami na dvor. Tie boli rozvešané po celom dvore na šnúrach, akoby ich nosila celá armáda detí. To boli časy, bez automatickej práčky, čo?

19. Natri si na to slivovicu

O zázračných účinkoch pálenky vedeli už aj naši starí rodičia. Asi preto nám ňou potierali odreniny, krvavé kolená či boľavé zuby.

Titulná fotka: Multi Game, Pedro, Tatra