4. „To bude v pohode, tu nekontrolujú.“
Spomínaš si na tie časy, akoby to bolo včera. Ledva si mal občiansky, do osemnástky ešte ďaleko, a kamoši ťa vyslali na odvážnu misiu – kúpiť cigarety. Polky si mal stiahnuté, žalúdok až niekde v krku, potil si sa ako somár v kufri a možno aj triasol ako osika. V hlave ti však stále rezonovala tá osudová veta: „Neboj, tá stánkarka má v paži.“
S malou dušičkou si sa teda postavil pred okienko, vo vlastných útrobách vylovil ten najhlbší hlas, akým disponuješ, a spustil: „Jedny LMky lightky, poprosím.“ Lenže pani nemala v paži. Pani vôbec nemala v paži. „Mladý muž, občiansky vás poprosím,“ povedala a aj v prítmí stánku bolo vidno, ako jej myká kútikmi smerom nahor. V tej chvíli by sa ti krvi nedorezali.
5. „To bude v pohode, budeš milionár.“
Všetci máme toho kamaráta – odborníka na kryptomeny -, čo za noc zarobil na novú sedačku a teraz si vyhradzuje výsostné právo robiť ostatným finančného poradcu. „Musíš to skúsiť,“ hustí do teba na každom pive. Najprv si ho posielal kade ľahšie, ty na takéto somariny fakt nemáš čas, ale eventuálne si dospel do situácie, keď by ti nejaké to euro navyše fakt bodlo.
Vyšlo to ostatným, vyjde to aj tebe, ubezpečuješ sa v duchu a snažíš sa vsugerovať svojmu paranoidnému ja, že to bude dobre. Že do zajtra budeš za vodou. Že dáš konečne výpoveď a pôjdeš si váľať šunky niekam k vode, kde jedinou starosťou bude nevypichnúť si oko papierovým slnečníčkom v svojom obľúbenom drinku. No ako to dopadne? Odpoveď asi tušíš.
