Súčasná kríza identity v slovenskom verejnoprávnom vysielaní (STVR) dosiahla nový vrchol. Stalo sa tak po tom, čo vedenie odmietlo odvysielať záznam z udeľovania cien Radio_Head Awards. Dôvodom tohto bezprecedentného cenzorského zásahu mali byť politické postoje účinkujúcich umelcov, ktorí sa priamo na pódiu zastali nielen ohrozenej kultúrnej scény, ale aj prepúšťaných zamestnancov samotnej STVR.
Ako informoval web Koktejl, do otvoreného konfliktu medzi umeleckou obcou a manažmentom inštitúcie následne vstúpil s razantnou kritikou Richard Rybníček, bývalý riaditeľ STV a súčasný primátor Trenčína, ktorý varuje pred nebezpečným ohýbaním slobody prejavu v demokratickej spoločnosti.
Atmosféru výrazne zahustil otvorený list súčasnej šéfky STVR Martiny Flašíkovej. V tom umelcom rázne pripomenula, že na prestížny galavečer bolo z rozpočtu inštitúcie vyčlenených až 80 000 eur z peňazí daňových poplatníkov. Flašíková vo svojom vyhlásení striktne odmietla akúkoľvek politizáciu umeleckých formátov na obrazovkách.
„Nemôžem akceptovať, aby sa platformy verejnoprávneho média využívali na politické prejavy. Mojou zodpovednosťou je chrániť verejnoprávny priestor pred jeho zneužívaním na presadzovanie individuálnych názorov,“ uviedla riaditeľka. Zdôraznila pritom, že inštitúcia musí za každých okolností dbať na prísne princípy nestrannosti a zachovávať pôvodný žánrový rámec vysielaných programov. Toto vyjadrenie však nenechalo Rybníčka chladného.
Boj o dušu kultúry
Riaditeľka vo svojom liste zároveň spochybnila informovanosť kritikov. Poukázala aj na údajné nezrovnalosti v pracovnoprávnych vzťahoch medializovaných zamestnancov, ktorých sa umelci zastávali. Podľa jej slov mnohí z nich v minulosti neštandardne kombinovali trvalý pracovný pomer s lukratívnymi externými zmluvami, čo z pohľadu vedenia predstavuje neospravedlniteľný profesionálny aj etický rozpor.
Svoj list zakončila chladným, ba až ironicky ladeným prianím smerom k nespokojným tvorcom: „Prajem vám veľa tvorivých úspechov v ďalšom pôsobení v audiovizuálnom priestore mimo našej inštitúcie. Som presvedčená, že skúsenosť mimo komfortnej zóny prinesie nové perspektívy,“ napísala.
Práve táto kontroverzná formulácia vyvolala okamžitú a prudkú reakciu Richarda Rybníčka. Ten Flašíkovej ostro pripomenul, komu médium v skutočnosti patrí a komu má slúžiť. „STVR nie je súkromná firma. To nie je ‚vaša‘ inštitúcia. Je to priestor, ktorý patrí verejnosti, vrátane týchto umelcov,“ ohradil sa Rybníček na sociálnej sieti.
Podľa neho sa snaha o umelú „sterilizáciu“ kultúry a jej uzatváranie do vopred schválených, bezpečných rámcov javí ako priama cesta k jej zániku. Skutočné umenie podľa neho musí prirodzene a pravdivo reflektovať dobu a spoločenské pnutia, v ktorých vzniká.
Rybníček priznal aj svoje pochybenie
Bývalý šéf televízie pritom neváhal prejaviť sebareflexiu. Priznal pritom vlastné zlyhanie z minulosti, keď z prehnanej opatrnosti takmer zastavil dokument o pogrome v Topoľčanoch. Urobil tak údajne pre autentické, no nenávistné výroky respondentov.
„Dnes hovorím otvorene, bola to moja chyba. Verejnoprávne médium nemá realitu upravovať tak, aby bola pohodlná. Má ju ukazovať takú, aká je, aj keď je nepríjemná,“ vyhlásil Rybníček. Zdôraznil, že kľúčovou úlohou inštitúcie sa stáva vytvárať slobodný priestor pre širokú spoločenskú diskusiu a konfrontáciu názorov a nie nepohodlné momenty jednoducho vypínať či vystrihovať.
Rybníček v popise aktuálneho stavu STVR nešetril kritikou. Vyjadril vážne obavy z ďalšieho smerovania televízie a rozhlasu pod súčasným manažmentom. Ten podľa neho podlieha politickým tlakom. Tvrdí, že spoločnosť v skutočnosti nerozdeľujú rôzne názory, ale skôr systematická snaha o ich násilné potláčanie a marginalizáciu.
STVR ako nástroj politickej mašinérie
„Keď vidím, s akým strachom a poklonkovaním je dnes STVR vedená, obávam sa, že ďalším krokom bude pokračovanie v odstraňovaní nepohodlných hlasov. Mám obavu o ľudí z Rádia FM a Rádia Devín,“ varoval pred možným ohrozením či dokonca likvidáciou týchto unikátnych kultúrnych platforiem.
V závere svojej reakcie Rybníček otvorene obvinil súčasné vedenie z toho, že inštitúciu premieňa na poslušný politický nástroj moci. Robí tak namiesto toho, aby zostala pilierom služby občanom. Odkaz Flašíkovej, aby si umelci hľadali úspechy mimo STVR, označil za najúprimnejšiu, no zároveň najsmutnejšiu vizitku celého listu.
„Presne to vystihuje moment, keď sa verejnoprávna inštitúcia prestáva správať ako služba verejnosti a začína pôsobiť ako nástroj tých, ktorí si myslia, že ju vlastnia,“ uzavrel kriticky Rybníček svoj verejný apel na záchranu nezávislosti média.
