Gaspar Noé
Francúzsky režisér Gaspar Noé nie je tradičným surrealistickým tvorcom. Nedalo by sa ani povedať, že natáča filmy, ktoré sa podobajú na sny. Keď už, tak sa skôr podobajú na nočné mory. Stačí spomenúť jeho filmy ako Climax a Irréversible, znova alebo prvýkrát si ich pozrieť a uvidíš, že Noé je schopný zobraziť to najkrutejšie, čo si ľudia medzi sebou vedia urobiť. V tomto zozname sa ale objavuje kvôli jednému zo svojich filmov – Enter the Void z roku 2009.
Vo filme sledujeme mladého muža, ktorý je dílerom a hneď na začiatku filmu je zabitý. Čo nasleduje potom, by sa dalo popísať ako astrálne blúdenie naprieč veľkomestom, hľadajúc odpovede na otázky, ktoré sa nestihol za života opýtať. Noého tvorba je ale omnoho viac surrealistická, než sa zdá.
Pri ňom musíme spomenúť aj Stanleyho Kubricka, ktorého posledný film Eyes Wide Shut predstavuje jeden z najlepších filmov o snoch, aké kedy boli natočené.
Michel Gondry
Michel Gondry je francúzsky režisér, ktorého si svet všimol vďaka jeho filmom ako Eternal Sunshine of the Spotless Mind a The Science of Sleep. Oba filmy z rokov 2004 až 2006 mu vyniesli obľubu aj medzi fanúšikmi a kritikmi, avšak najdôležitejšie je to, ako poznačil svet surrealizmu vo filme.
Oba filmy sú romantické komédie s prvkami fantasy a drámy, čiže v podstate vo filmoch mieša lásku a sny a vytvára tak originálne diela. Už dlhšie ale nenatočil niečo zaujímavé, čo je veľká škoda. Romantika sa dala brať aj ako vážny žáner na poli fantasy.
Apichatpong Weerasethakul
A máme tu asi najmenej divácky prístupného režiséra na tomto zozname. Thajský režisér Apichatpong Weerasethakul sa teší renomé jedného z režisérov s najpomalšími a najzvláštnejšími filmami na svete. Podobne ako v prípade Tarkovského, ide o filozofické a zádumčivé filmy s veľmi, veľmi, veľmi pomalým tempom. Weerasethakul vo svojich dielach taktiež rieši podobné témy. Pamäť, čas a hlavne sny.
Mnohí režiséri ho pokladajú za moderného nástupcu Tarkovského. Treba spomenúť jeho filmy ako Memoria, Uncle Boonmee Who Can Recall His Past Lives a Sang sattawat. Dodnes aktívne tvorí a zanedlho sa k nám pravdepodobne dostane jeho nový film.
Terry Gilliam
Terry Gilliam je jedným z modernejších tvorcov na tomto zozname, ktorý stále točí nové filmy. Jeden zo zakladateľov legendárnej komediálnej partie Monty Python sa už naprieč svojou kariérou postaral o kopu filmových hitov. Tie v sebe vždy niesli nejakú dávku surrealizmu. Spomenieme napríklad filmy ako The Imaginarium of Doctor Parnassus, The Man Who Killed Don Quixote, Brazil a Fear and Loathing in Las Vegas.
Fear and Loathing in Las Vegas z roku 1998 síce nie je typickým snovým filmom, avšak celé dielo je poprešívané diabolskými výjavmi spôsobenými drogami, pod ktorých vplyvom sú hlavné postavy nonstop. Film sa do nich naplno ponára aj svojou filmovou rečou a niekedy sa môže zdať, že sledujeme jednu veľkú nočnú moru. Asi nie mnohí režiséri si môžu povedať, že majú toľko skúseností s drogami ako Terry Gilliam, ktorý z týchto skúseností pri filmovaní určite čerpal.
Lars Von Trier
Lars Von Trier je jedným z najvplyvnejších dánskych režisérov všetkých čias. Mnohí režiséri sú ovplyvnení jeho inovatívnym a neraz experimentálnym prístupom k natáčaniu filmov. Medzi jeho najznámejšie diela patria napríklad The Idiots, Dogville, Breaking the Waves a hlavne Melancholia a Antichrist z rokov 2009 až 2011.
Priprav sa ale na to, že budeš ovalený niečím, čo si ešte asi nevidel. Trier sa v oboch filmoch nebojí ísť do extrému a neraz ťa prekvapí. Oba filmy sú z jeho tvorby asi tie najviac surrealistické, avšak oplatí sa vidieť aj jeho zvyšnú tvorbu.
