To tričko ti nesedí, visí ti z neho bruško. Dôkazy, že detská úprimnosť vie vždy zaťať do živého

Deti nemajú žiaden filter.


9. Pamätám si, ako sa ma jedno dieťa spýtalo, prečo sú moje oči také šťastné navonok a také smutné vo vnútri. Akurát som si prechádzala náročným obdobím. Keď som to počula, vybehli mi slzy.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

10. Keď sme boli deti, môj brat mal príšerné akné. Pár mesiacov dozadu mi povedal, že som ho v tom období volala „pizzový ksicht“. Úprimne, vôbec si na to nespomínam, ale aspoň takto dodatočne mi to je ľúto.

11. Brigádovala som ako asistentka učiteľa. Jedného dňa som zjedla niečo, na čo mám intoleranciu, a krásne som sa vyhádzala. Keď za mnou prišiel jeden zo žiakov spýtať sa ma, čo to mám na tvári, tak som sa hanbila, že som zo seba dostala len: „Štípance od komárov.“

12. Pamätám si, že roky dozadu mal náš otec neuveriteľne krivé zuby. Najkrivšie, aké som za môj zhruba 6-ročný život videla. Raz na to môj brat poukázal na rodinnej oslave a ešte si z neho začal aj uťahovať. Hneď po oslave si môj otec našiel zubára, dal si spraviť strojček a dnes má krásne rovné zuby. Verím, že ho to vtedy zranilo, ale ak to bolo to, čo potreboval na nakopnutie, tak to stálo za to.

detská úprimnosť príhody
Shutterstock

13. Tiež mám akné. Raz sa ma jedno dievčatko, ktoré u nás bolo na návšteve, opýtalo, či ma do tváre uhryzol pes. „To preto tam máš toľko rán?“ dodalo. Od samej radosti som nevedela, čo odpovedať.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

14. V puberte som si neustále vytláčala neexistujúce vyrážky, ktoré sa následne zapálili a zmenili na skutočné vyrážky. Raz som si takto doryla tvár a neskôr išla na stretnutie dievčenských skautiek. Jedna mladšia skautka ma zbadala a pribehla ku mne so slovami: „Kto ti pomaľoval tvár? Aj ja chcem!“ Ako 14-ročnú pubertiačku ma to neskutočne urazilo.

Odporúčame prečítať:

Slovenský paradox: Hotovosť si doma držať môžeš, no použiť ju už nie. O tomto pravidle väčšina ľudí nevie

15. Raz na mňa jedno dieťa ukázalo prstom a na plné pľúca zakričalo: „Marshmallow!“ Mám nadváhu, ak to z tohto incidentu nie je náhodou zjavné.

16. Živím sa ako učiteľka. Raz ku mne podišla jedna prváčka a na rovinu sa ma spýtala: „Ako môžete byť učiteľka, keď ste taká maličká?“ Mám ledva 160 centimetrov. Najradšej by som sa v tom momente pod zem zahrabala, no niečo som jej povedať musela. A tak som jej povedala, že učiteľka nemusí byť vysoká, ale múdra. Súhlasne pokývala hlavou a skonštatovala: „Hej, to dáva zmysel.“

detská úprimnosť príhody
Shutterstock

Tagy:
REKLAMA
Michaela Molnárová
Písanie je pre mňa spôsob, ako sprostredkovať realitu ostatným. Venujem sa mu odmalička a profesionálne pôsobím v EMEFKA od roku 2017. Mojou špecializáciou sú ľudské príbehy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi zo Slovenska.Už niekoľko rokov žijem v Južnej Kórei, preto moje články často obsahujú aj cestovateľské zážitky a pútavé detaily o živote v Ázii. Vo voľnom čase ma pravdepodobne nájdete, ako si doprajem niečo sladké, čo sa malo zjesť až zajtra.
Najčítanejšie
Podobné